Bojujete často so zlou náladou? Alebo si prajete, aby ste sa vedeli čo najrýchlejšie dostať zo stresu a frustrácie? Možno vám pomôžu nasledujúce rady klinického psychológa Nicka Wignalla.
Psychológ Nick Wignall hovorí, že ľudia v tomto období sa o emóciách naučili premýšľať ako o chorobách. Teda ako o niečom, čomu je potrebné sa vyhnúť alebo sa toho čo najrýchlejšie zbaviť. Mnoho ľudí sa počas života naučilo, že cítiť sa smutne, urazene alebo nahnevane nie je v poriadku. „A keď sa už ako dieťa naučíte, že cítiť sa zle, je vlastne nevhodné a nesprávne, nastavíte si tak celý život do konfliktu a zmätku, čo sa týka vašich emócií a nálad,“ upozorňuje Nick Wignall. Tiež hovorí, že ak sa človek neustále domnieva, že cítiť sa zle, je nesprávne, zvykne si pred akýmikoľvek negatívnymi emóciami utekať alebo ich zaháňa rôznymi spôsobmi. Táto stratégia môže krátkodobo fungovať preto, lebo poskytuje dočasnú úľavu. Lenže z dlhodobého hľadiska môže mať katastrofálne následky. Únik od negatívnych emócií má veľa nevhodných vedľajších účinkov. Ak na zníženie stresu zvolíme ako prostriedok prejedanie, môže to viesť k nárastu hmotnosti a následne hanby pre to, ako človek vyzerá, a teda aj k ďalším depresiám. „Najväčším nebezpečenstvom týchto útekov od bolestivých pocitov je lekcia, ktorú dávame svojmu vlastnému mozgu. Hovoríme mu tým neustále, aby eliminoval negatívne pocity, pretože sú nebezpečné,“ upozorňuje Nick Wignall. Ďalším prostriedkom úniku môže byť prokrastinácia, teda odkladanie dôležitých vecí na dobu, kedy sa nám nálada zlepší. Lenže to môže viesť k zlému výkonu v práci a možno aj k tomu, že už sa nám nálada nezlepší nikdy. A veľa ľudí na utlemenie negatívnych emócií používa aj alkohol a drogy. Dnes sa už dobre vie, že táto „terapia“ vôbec nepomáha, môže viesť k narušeniu vzťahov s najbližšími a tiež k zhoršenému zdraviu. No najhoršie zo všetkého je to, že utekaním od negatívnych emócií mozgu stále dávame najavo, že sú preň nebezpečné. Keď takto vedome alebo nevedome učíme svoj mozog, aby sa bál vlastných emócií, dosiahneme to, že svoje vlastné emočné utrpenie ešte viac skomplikuje. Ak teda neustále utekáme akýmkoľvek spôsobom od svojej úzkosti, cvičíme svoj mozog, aby sa úzkosti bál. Ak sa neustále pokúšame zbaviť smútku, trénujeme mozog, aby videl smútok ako nepriateľa. Napríklad tým, že keď pocítime akúkoľvek úzkosť, tak sa začneme obviňovať a kritizovať. Ak sa neustále rozptyľujeme niečím iným, kedykoľvek pocítime niečo ako zármutok, trénujeme mozog, aby bol v pohotovosti proti budúcim príznakom akéhokoľvek zármutku.
Ako správne zvládnuť svoje pocity?
„Pokiaľ chcete mať lepšiu kontrolu nad negatívnymi emóciami, musíte k nim najskôr zmeniť svoj vzťah,“ pripomína psychológ Nick Wignall. Tiež upozorňuje na to, že namiesto toho, aby sme pred neželanými pocitmi utekali, musíme sa naučiť, ako s nimi žiť. Lenže to vyžaduje zručnosť a aspoň základné sebavedomie. A k tomuto sa dopracujeme len praxou a tréningom pomocou rôznych cvičení. Nick Wignall tieto cvičenia nazýva „Emotional Fitness". A aj tieto cvičenia, rovnako ako tie fyzické, závisia od toho, ako si človek dokáže rozkázať, aby sa z takého cvičenia stal zvyk.
Niekoľko emocionálnych cvičení
Rozprávajte sa so svojimi pocitmi
Nick Wignall odporúča rozprávať sa so svojimi negatívnymi myšlienkami v duchu. Je to hlavne z toho dôvodu, aby okolie takéhoto človeka nepovažovalo za psychicky chorého. Nerozčuľujte sa pri tom sami na seba, buďte k sebe citliví a jemní. V tomto prípade ide o prácu nie so sebaľútosťou, ale skôr sa sebasúcitom.
Posilňujte si „sval vedomia“
Psychológ pri tomto cvičení odporúča využívať mindfulness. Čo je všímavý stav mysle (mindfulness)? Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Všímavosť je tiež schopnosť rozvíjať si uvedomenie prítomného momentu, zatiaľ čo odsunieme bokom svoje naprogramované predsudky. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Vďaka tomuto sústredeniu na prítomnosť sa stávame citlivejší k prebiehajúcim súvislostiam. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva. Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu, jedným slovom, táto metóda pomáha ľuďom prežívať rušný deň pokojným a produktívnym spôsobom.
Prehodnotenie vlastných hodnôt
Posledným cvičením, ktoré už je pre pokročilých, je prehodnotenie alebo kultivácia svojich vlastných hodnôt. V tomto cvičení človek dokáže utekať od bolestivých pocitov a začína sa pohybovať smerom k svojim cieľom a túžbam. Učí sa byť sám k sebe asertívny. „Ak teda chcete vážne zlepšiť svoje emocionálne zdravie, začnite vážne premýšľať o svoje emocionálne kondícii,“ odporúča psychológ Nick Wignall.
