Ako v deťoch formovať morálnu, duchovnú a citovú odvahu?

V dnešnej dobe prevláda tendencia deti chrániť a ničím ich zbytočne nezaťažovať. Toto im však môže skôr uškodiť, než pomôcť. Keď dieťa prekoná nejakú prekážku a zvládne situáciu, dostáva spätne signál, že ste mu verili, že dokáže byť odvážne. A práve preto je potrebné deti motivovať k odvahe. A rodičia to najjednoduchšie dokážu urobiť tak, že oni sami budú odvážni.

Tak, ako mnohým iným vlastnostiam, i odvahe sa deti najlepšie učia na základe vhodných vzorov. Deti rodičov sledujú v najrozličnejších situáciách a sledujú ich aj vtedy, keď majú prejaviť odvahu. Rodičia môžu v deťoch rozvíjať odvahu vtedy, keď vidia, že ju prejavujú v správnej chvíli a žijú v zhode s tým, čo hovoria a ako konajú. Ak to nevidia, nemajú chuť si ju ani ony rozvíjať. Správanie rodičov zanecháva stopy v charaktere detí a tvorí časť dedičstva, ktoré im odovzdávajú.

Čo by mali deti vedieť o odvahe?

Deti by mali vedieť, že odvaha je sila, ktorá povzbudzuje k tomu, aby človek konal aj vtedy, keď cíti strach, obavy, napätie, neistotu, úzkosť alebo pochybnosti. Deti by mali vedieť i to, že odvaha môže byť napríklad začatie rozhovoru s novým spolužiakom, pokus urobiť niečo po prvýkrát, nebáť sa vyskúšať nejaký nový šport, povedať svoj názor. Keď dieťa vidí nespravodlivosť, malo by mať v sebe silu ozvať sa v správny  moment. Niektoré zmeny, ktoré sa začali vďaka odvahe, sa môžu spočiatku zdať úplne neviditeľné, no z dlhodobého hľadiska môžu mať predsa len zásadný dopad. Rodičia svoje deti naučia všetkým typom odvahy len tým, že oni sami ju v správnej chvíli prejavujú. Toto je jediná cesta. Nestačí o odvahe len rozprávať. Deti ju musia vidieť u rodičov v konkrétnych situáciách. Je vhodné, keď im ukážu, že existuje viac typov odvahy, a to citová, vzťahová a morálna.

Citová odvaha

Tento druh odvahy súvisí hlavne s tým, že by sa deti mali učiť spoznávať svoje pocity a v prípade potreby krotiť tie, ktoré ich negatívne ovplyvňujú. Nemali by dovoliť, aby im pocity určovali, čo majú robiť. Toto, samozrejme, platí aj pre rodičov. Milujúci rodičia odolávajú silám emócií, ktoré ich zvádzajú k tomu, aby robili to, čo chcú, a nie to, čo by mali robiť. Potrebujú odvahu, aby odolávali týmto impulzom. Ak si rodiča nedokážu formovať svoje emócie, celá rodina môže žiť v chaose a v akomsi rozptýlení bez hraníc a zásad. Netreba zabúdať, že keď deti vyrastú, budú potrebovať veľa sily na to, aby dokázali vzdorovať rôznym zvráteným hodnotám a bez odvahy to nedokážu a nechajú sa ovplyvniť. Práve preto by im rodičia mali jasne ukázať, ako sa dájú správanie, túžby a pocity regulovať.

Vzťahová odvaha

Život tvorí sieť vzťahov. Počas života sa stretáva s veľkým množstvom ľudí a pri niektorých z nich potrebujeme naozaj odvahu na to, aby sme zvládli s nimi komunikáciu alebo nejaké rokovanie. Akýkoľvek vzťah, bez ohľadu na to, aký je hlboký alebo plytký, silný alebo slabý, vyžaduje, aby sme robili odvážne rozhodnutia. To, ako rodičia vystupujú v týchto vzťahoch, je pre deti obrovským odkazom. Odvaha je veľmi potrebná hlavne vtedy, ak chce človek na seba vziať vinu alebo si musí pripustiť, že sa mýlil. Odvaha je tiež potrebná, keď máme zabudnúť na svoju pýchu, či prijať dôsledky nesprávneho rozhodnutia. Slabosi bojujú o svoju pomýlenú pýchu alebo nepremyslené činy. Správajú sa alibisticky a z nevinných robia obetných baránkov. Odvážna osoba sa pozrie do očí tým, ktorým učinila nejakú neprávosť a otvorene sa k tomu prizná. Ak sa napríklad pred svojím trojročným synom priznáte, že ste sa v niečom mýlili, tak to je obrovský krok, ktorý dokážete spraviť. Váš syn si to navždy zapamätá. Vo vzťahoch musí mať človek hlavne odvahu byť úprimný, musí vedieť odpúšťať, musí vedieť milovať aj vtedy, ak ho niekto v niečom zranil a musí mať tiež odvahu na určité veci zabudnúť. A musí si tiež vedieť priznať, z čoho má strach. Na obavách nie je nič zlé, kým sa ich nesnažíme poprieť.

Morálna odvaha

Aj naša morálka je neustále vystavená mnohým skúškam. Človek musí svoje nastavené normy dodržiavať. Ale dodrživanie morálnej integrity je nemožné bez odvážneho ducha. Odvahu potrebujeme napríklad na vyrieknutie pravdy, odmietanie klebiet, musíme byť veľmi odvážni na to, aby sme povedali nie, keď všetci hovoria áno. Odvaha je potrebná aj na to, aby sme dokázali odolávať akejkoľvek závislosti. Tento svet útočí na deti mnohými nemorálnymi lákadlami, a preto je úlohou rodiny naučiť ich tomuto talku  odolávať. Nikde inde sa to nenaučia. Len v rodine.

Spôsoby, ako naučiť deti odvahe

Okrem toho, že môžete byť pre svoje deti veľkými vzormi odvahy, môžete ich odvahe učiť aj týmito ďalšími  spôsobmi:

1. Prijmite ako rodinné pravidlo, že budete pomáhať chudobným alebo tým, ktorých postihlo nešťastie.

2. Čítajte deťom rozprávky a príbehy o odvahe a o odvážnych ľuďoch z minulosti a tiež z tejto doby.

3. Pozrite si dokumentárny film o dovážnych hasičoch, lekároch alebo záchranároch. Ideálne je, keď majú deti možnosť sa s týmito ľuďmi reálne stretnúť a porozprávať sa.

4. V prítomnosti detí zaujmite na verejnosti jasné stanovislo v súvislosti s určitou politickou, sociálnou alebo náboženskou záležitosťou.

5. Ak máte v okolí odvážnych ľudí, skúste sa s nimi spolu s deťmi skontaktovať a porozprávať.

6. Rozprávajte sa o prekonávaní prekážok. Uveďte konkrétne príklady ľudí.

7. Navštevujte napríklad rôzne vojenské múzeá a rozprávajte sa o odvážnych vojakoch, ktorí zachraňovali iných.

8. Múzeá a knižnice často organizujú besedy so zaujímavými a odvážnymi ľuďmi. Zúčastnite sa ich spolu s deťmi.

9. Naučte deti bicyklovať, plávať, skákať do vody, lyžovať sa. Aj prostredníctvom športu ich veďte k odvahe.