Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako objavovať odvahu

Darina Vranová
Autor článku

  

Odvaha je otvorenosť, úprimnosť,  čestnosť a chuť ísť do neznáma, ak máme cieľ. Pri spomínaných vlastnostiach to bude vždy cieľ, ktorým budeme hľadať možnosti, ako žiť lepšie a kvalitnejšie.

Keď sa bojíme, ukryjeme sa. Keď sa bojíme, rovnako držíme v sebe (v úkryte nášho vnútorného sveta) ukryté schopnosti, nepovieme celú pravdu, nepožiadame o pomoc, nepriznáme chybu. Naše schopnosti, pravda, chyby, neakčnosť sú ukryté  v tieni strachu.

Čo znamená nechať rozplynúť tiene strachu? Vniesť svetlo do tieňa. Priznať si strach a nevyhýbať sa mu. Otvorene vidieť svoje strachy z riskovania, chýb, pravdy a z požiadania pomoci u ostatných. Všetci strach sem-tam cítime. Odvaha nie je vyhýbanie sa zodpovednosti. Odvaha nie je ubližovanie druhým, ak nesúhlasia s našimi postojmi. Odvaha je prevzatie zodpovednosti za otvorené vyjadrovanie svojej osobnosti. Odvaha znamená priblížiť sa k ostatným napriek vzájomnej nedôvere. Odvaha je čestnosť, úprimnosť a otvorenosť.

Vyjsť z úkrytu znamená odvahu. Vyjsť z vnútorného úkrytu znamená otvorenosť voči sebe a otvorenosť voči ostatným. Otvorenosť je to, ako si dovolíme byť sami sebe priehľadní a aké množstvo  úprimnosti voči sebe dovolíme ostatným. Vystúpiť z vnútorného úkrytu znamená ukázať svoje schopnosti, priznať chybu, povedať celú pravdu a otvorene požiadať o pomoc. Toto je odvaha.

Osobnosť, ktorá žije v kontakte so svojou vnútornou podstatou a ktorá žije v súlade s tým, čo si myslí, čo dokáže, čo prežíva a čo potrebuje, je odvážna. Vždy riskuje neprijatie.

  • Ak osobnosť otvorene prejavuje, čo si myslí a čo prežíva, riskuje u ostatných neprijatie svojej otvorenosti v podobe rozpakov, odsúdenia, výsmechu, ponižovania, a preto je odvážna.
  • Ak osobnosť otvorene prejavuje svoje potreby napriek tomu, či ten druhý jej potreby prijme, naplní a bude ju rešpektovať, je odvážna. Riskuje nezáujem.
  • Ak osobnosť otvorene prejavuje svoje schopnosti  napriek obavám a pochybnostiam zvonku, je odvážna.

Páči sa mi citát: „Komu od strachu nezvieralo žalúdok, nežije naplno.“ Len osobnosť, ktorá otvorene vyjadruje, čo prežíva, potrebuje, čo si myslí a ktorá ukazuje svoje schopnosti napriek spomínaným nepríjemným následkom, je odvážna. Sú to prekážky, ktorými sa musí presekať podobne ako princ, ktorý hľadal Šípkovú Ruženku a nevedel, či ju získa. To, že ju bozkom prebudil, bolo ako bonus k jeho odvahe a odhodlanosti. Ak sa človek presekáva spomínanými prekážkami v podobe rozpakov, odsudzovania, výsmechu, nezáujmu, neprijatia, pochybností, obáv u ostatných zo svojej otvorenosti, rozvíja vlastnú vnútornú silu a ako keby preosieval to, čo ho urobí šťastným a čo nie . Jeho odvaha v otvorenosti je  kompasom k jeho osobnému šťastiu. Vďaka vlastnej odvahe v otvorenosti však zisťuje svoje možnosti v pracovnom aj súkromnom živote. Odmenou sa mu môže stať práca, ktorá mu bude zároveň „koníčkom“ a  priatelia či partner, ktorí budú rešpektovať jeho prežívanie, myšlienky a potreby. Vždy to budú silní ľudia, ktorí ostanú s ním práve vďaka jeho otvorenosti, aby spoločne prežívali život do hĺbky. Hĺbok sa bojíme aj fyzicky a často aj psychicky. Žiť život do hĺbky a nie na povrchu je odvahou. Bonusom je nájdenie seba samého, a preto je otvorenému človeku dobre aj so sebou samým. Tak ako potápač nájde v hĺbke vzácnu perlu, človek vo svojich vnútorných hĺbkach nachádza perlu v podobe osobného šťastia.

Vidíme, že odvážny človek má vlastnosti ako je nezávislosť, tvrdohlavosť, vieru v seba, silnú vôľu a takisto pokoru. Žije naplnený a plnohodnotný život. Nestojí na mieste, ale ide dopredu a takisto do neznáma, pretože  nevie, ako budú ľudia na jeho otvorenosť reagovať. Takáto osobnosť neprežíva. Žije naplno, riskuje a ponára sa aj do vnútorných hĺbok odkiaľ získava silu.

Ľudia, ktorí nežijú v súlade so sebou, žijú nenaplnené životy. Svoje životy  napĺňajú sentimentálnymi príbehmi alebo reality show, v ktorých emócie lietajú ako na bungee jumpingu. Intuitívne túžia prežívať pocity, no pohodlnejšie je pre nich prežívať tie cudzie. Nemusia sa tak zaoberať vlastnými nepríjemnými pocitmi, ktoré môžu byť často nepohodlné a bolestivé. Žijú nereálne príbehy druhých, a preto  len prežívajú.

 

Naučme deti skutočnej odvahe – odvahe z otvorenosti

Dovoľme im, aby otvorene  prejavovali svoje názory, aj keď budú kritické.

Necíťme sa neisto, ak prejavujú emócie.

Ak má dieťa vystúpiť verejne, dovoľme mu vyjadriť strach. Povedzme mu, že je logické cítiť strach pred určitým množstvom ľudí. Upokojme ho, že priznať strach je jedným zo spôsobov, pri ktorom sa mu uľaví, pretože sa  touto jednoduchou vetou  zbavuje napätia, ktoré strach spôsobuje. Vysvetlime mu, že odvaha vzniká, keď  si najprv prejdeme strachom. Vzniká ako odmena, že sa ním nenecháme ovládnuť a prekonáme ho konkrétnym vystúpením.

Dovoľme im, aby nás mohli vždy požiadať o pomoc a neberme to ako vyrušenie z nejakej našej činnosti.

Keď urobia chybu, nekritizujme ich, neodsudzujme ich, dávajme im aj vtedy najavo, že každá chyba sa dá napraviť. V neodsudzujúcom prostredí sa deti  budú  snažiť vytvárať zodpovednosť za svoje konanie vďaka tomu, že ocenia našu ohľaduplnosť a budú sa rady k nám vracať. Nebudú mať dôvod utekať do partií, ktoré ich budú prijímať namiesto nás. Rozvíjanie súcitu voči sebe a ostatným by nebolo možné bez videnia, priznania si a napravovania chýb. Minulosť našej spoločnosti nebola ľahká a zanechala boľavé stopy v dušiach ľudí. Súcit je jedným zo spôsobov, ako ich hojiť. Aj súcit k sebe a k ostatným je odvaha. Znamená opustiť staré programy plné odsudzovania a začať premýšľať o ostatných nie ako o nepriateľoch, ale ako o zraniteľných osobnostiach. Meniť staré myslenie a učiť sa novému je odvaha, pretože opúšťame to, čo je pohodlné. Vnímať druhého viac do hĺbky a chápať namiesto odsúdenia už také pohodlné nie je. Znamená to vnútornú disciplínu a preto je dôležité vážiť si každého človeka, ktorý si volí ponorenie sa do hĺbok namiesto povrchného pohodlia. 

 

Buďme k deťom aj my otvorení

Ak zažívame s dieťaťom nedorozumenie, dajme najavo aj my, čo cítime. Máme právo byť zraniteľnými a deti potrebujú vidieť aj zraniteľnosť. V podstate otvorenosť zmení zraniteľnosť na silu. Deti potrebujú vidieť ľudskosť v tejto dobe.

Všimnime si, aká je dôležitá blízkosť pri rozvíjaní odvahy a otvorenosti u dieťaťa.

Pre toto všetko je dôležité ceniť si deti aj dospelých, ktorí dokážu zo svojho vnútorného úkrytu vystúpiť a ukázať ostatným, kým v skutočnosti sú. Určitá maska, ktorú si nasadíme, aby nás druhí prijímali, býva veľmi nestabilná. Cítiť istotu iba vďaka prijímaniu zvonku je nemožné. Maska nie je naša. V hociktorom momente môže spadnúť, ak je na nás tlak väčší, alebo ak sa nekontrolujeme. S ňou padá aj naša istota a nastáva hľadanie (kto vlastne som), ktoré býva bolestivé.

 

Odvaha je byť otvoreným k sebe a prejavovať svoju osobnosť otvorene aj k ostatným. Len otvorenosťou môžeme vytvárať lepší svet, pretože búrame múry medzi sebou. Keď sme otvorenými, druhým otvárame dvere k sebe. Otvorenosti sa naľakajú len vystrašené osobnosti, ktoré si chránia obraz, ktorý si o sebe vytvorili a ktoré sa topia v ilúziách o sebe. Odhodiť masku, znamená vidieť veci, ktoré nie sú pre nás príjemné. Odhodiť masku je pozrieť sa otvorene na svoje negatívne stránky a to je obrovská odvaha. Snaha pracovať na sebe je odvaha, pretože je to cesta do nekonečna, na ktorej sa budeme potkýnať. Odvaha je priznať aj to, že nie vždy sa nám naše úsilie podarí. Ale len vďaka otvorenosti k sebe sa môžeme stať lepším človekom. Cesta za vlastným zdokonaľovaním vždy obsahuje odvahu, pretože aj napriek spomínaným zakopnutiam vstaneme a snažíme sa ísť ďalej. Práca na sebe je odvaha.


Foto: tumblr.com

 


Čítajte viac o téme: Sebavedomie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.