„Ak človek nemá odvahu, nemá ani istotu, že zachová akúkoľvek inú cnosť.“
- WINSTON CHURCHILL
Odvaha je veľmi dôležitá vlastnosť. O tom, ako vychovať odvážne dieťa so zdravým pudom sebazáchovy i o tom, aký je rozdiel medzi odvahou a drzosťou či asertivitou a nerozvážnosťou porozprávala v Českom rozhlase psychologička Barbora Downes.
Základom odvahy je sebavedomie. Ak je dieťa sebavedomé, dokáže riskovať. Dokáže napríklad osloviť neznámeho človeka, prihlási sa do nejakej súťaže, dokáže prestúpiť z jednej školy na inú alebo sa nebojí povedať svoj názor. Medzi ďalší dôležitý faktor súvisiaci s odvahou je odvaha niečo začať. V súvislosti s odvahou začať úzko súvisí aj určitý stupeň odolnosti, ktorý dieťa vedie k tomu, že má odvahu činnosť aj dokončiť. Barbora Downes hovorí, že v súčasnosti odolnosť detí klesá.
Ako učiť deti odvahe?
Tak, ako mnohým iným vlastnostiam, i odvahe sa deti najlepšie učia na základe vhodných vzorov. Deti rodičov sledujú v najrozličnejších situáciách a sledujú ich aj vtedy, keď majú prejaviť odvahu. Odvahu u detí budujeme aj vtedy, ak formujeme ich sebavedomie. Pozor však na to, že sebavedomie nebudujeme neustálym chválením a vyzdvihovaním dieťaťa, ale tým, že ho učíme, aby ono samo vedelo ohodnotiť, kedy má z niečoho radosť, kedy je na seba pyšné. Sebavedomie dodávame deťom vtedy, keď ony samy dokážu posúdiť, ako sa im niečo podarilo a čo nie. Sebavedomie posilňujeme aj vtedy, keď chválime snahu niečo urobiť. Tým, že nehodnotíme len výsledok, posilňujeme i odolnosť. Vďaka tomu, že si všímame snahu, zároveň učíme dieťa, že chyby sú prirodzenou súčasťou života. Vnímanie chýb ako prirodzenej súčasti života neskôr pomáha deťom aj v tom, že dokážu samy seba prijať také, aké sú.
Za odvážne by sa nemali považovať len veľké skutky a činy. Každý deň nám život pripravuje situácie, pri ktorých musíme prekonávať strach, a tak musíme prejavovať odvahu. Čiže rodiča učia deti odvahe i tým, že ich motivujú prekonávať strach. Rodičia môžu deti učiť prekonávať strach aj tak, že si napíšu napríklad tri veci, z ktorých ich deti majú strach a potom pomáhajú postupnými krokmi pre prekonávaní tohto strachu. Je potrebné sa vyhnúť zhadzovaniu dieťaťa. „Ale prosím ťa, veď to nič nie je! Nechápem, čoho sa bojíš!“ Namiesto týchto viet je potrebné povedať: „Viem, že máš strach, ja ťa chápem. Aj ja mám z niektorých vecí strach, ale poďme sa spoločne dohodnúť, ako by som ti mohol pomôcť tento tvoj strach prekonať.“ Systematické vystavovanie sa strachu je najlepšia cesta k jeho prekonaniu. Dieťaťu nestačí len povedať, že sa nemá báť, že to nič nie je. To mu vôbec nepomáha. Učte tiež deti deti pomenovať emócie, ktoré prežívajú. Aj skutočnosť, že emócie, ktoré spôsobujú strach, pomenujú, im pomáha postupne strachu sa zbavovať. Tým, že strach pomenujú, lepšie si ho uvedomia, a to im dáva viac sily sa proti nemu postaviť.
Svoj význam má aj vizualizácia
Deti, ktoré sa poddávajú dennému sneniu a samy seba vidia v určitej situácii vo svojich predstavách, dokážu skôr prekonávať aj strach. Vizualizácia je aj dobrou prípravou na neznámu situáciu. Dobré je, keď si predstavujú, ako postupne, po malých krokoch zdolávajú problém. Je dobré, keď si predstavujú, že situáciu zvládnu pozitívne a sú pri tom šťastné. Väčšina detí sa venuje dennému sneniu úplne spontánne, ale dá sa to robiť aj cielene.
Dávajte deťom najavo, že im veríte
V dnešnej dobe prevláda tendencia deti chrániť a ničím ich zbytočne nezaťažovať.Toto im však môže skôr uškodiť než pomôcť. Keď dieťa prekoná nejakú prekážku a zvládne situáciu, dostáva spätne signál, že ste mu verili, že dokáže byť odvážne. Podporujte v deťoch ich nezávislosť, nepomáhajte im vo všetkom, dovoľte im, aby mohli sami prichádzať s vlastnými spôsobmi riešenia situácie.
Ako dieťa naučiť postaviť sa v triede samo za seba?
Jednou z najťažších vecí počas školskej dochádzky je zvládnuť tlak vrstovníkov. Dieťa je často ochotné urobiť čokoľvek len preto, aby nebolo vylúčené z kolektívu. „Neustále odovzdávajte dieťaťu pocit, že ho máte radi takého, aké je, bez ohľadu na jeho školské výsledky,“ radí rodičom Barbora Downes. Vďaka tomuto postoju sa bude mať aj dieťa rado a skôr si dokáže v triede obhájiť aj svoj názor. Aj v týchto situáciách majú významnú úlohu rodičovské vzory. Keď dieťa vidí, že rodičia si vedia obhájiť svoj názor, tak aj ono sa v určitej situácii o to pokúsi.
