Články: Pre študentov
O projekte

 

Chcete pri čítaní z obrazoviek lepšie porozumieť textu? Používajte tieto stratégie

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
V súčasnosti čoraz viac študentov na čítanie používa len obrazovky, a to aj napriek tomu, že dnes je už vedecky dokázané, že čítanie z papierových kníh im pomáha lepšie porozumieť textu. / Foto: Bigstock

V súčasnosti čoraz viac študentov na čítanie používa len obrazovky, a to aj napriek tomu, že dnes je už vedecky dokázané, že čítanie z papierových kníh im pomáha lepšie porozumieť textu. Ako však pomôcť tým študentom, ktorí využívajú na čítanie len digitálne technológie?

 

Rozdiel medzi čítaním z papiera a čítaním z monitora je odlišný  a vieme o ňom už niekoľko rokov. Prvýkrát s touto myšlienkou prišiel Jakob Nielsen, a to  už v roku 1997.  Pri čítaní z papiera čítame slovo od slova, riadok za riadkom, vytvárame si v hlave obraz a stávame sa s aktérmi príbehu. Sami príbeh aktívne dotvárame, predstavujeme si ho, sme do neho hlboko ponorení. Naopak pri čítaní z monitora sa správame úplne inak. To znamená, že skenujeme. Prelietavame očami čítaný text, hľadáme v ňom oporné body tzv.kľúčové slová, titulky a podtitulky, snažíme sa z textu vytiahnuť len dôležité informácie, zameriavame sa na kratšie odsedky a tie dlhšie nečítame. Jakob Nielsen zistil, že aj tí, ktorí prečítajú celú stránku, zapamätajú si len 75 percent obsahu.  V ďalšej štúdii Jakob Nielsen zistil, že čítanie na tablete je o 10,7 percent pomalšie než čítanie klasickej knihy. Digitálneho čítania sa však nezbavíme, priniesla ho moderná doba, a tak je potrebné hľadať stratégie, ktoré by mohli študentom pomôcť lepšie prenikať do podstaty textu.

 

Devid Hess a jeho stratégie hlbokého čítania

Devid Hess pracuje na projekte  UC Berkeley History-Social Science Project, v rámci ktorého školí učiteľov v oblasti stratégií hlbokého čítania. Techniky boli pôvodne navrhnuté  v rámci projektu, ktorý bol zameraný na čítanie papierových kníh, ale Hess ich obohatil o metódy, ktoré sa dajú využívať aj v digitálnom priestore. On sám hovorí: „Väčšina z toho, čo učiteľom pomáha, sú staré dobré stratégie čítania, len sa snažím zdôrazniť, ako ich praktizovanie v digitálnom priestore môže uľahčiť spätnú väzbu a pomôcť študentom v rozvoji ich myslenia. Cieľom takmer všetkých stratégií je spomaliť  tempo pri čítaní, aby sa študenti mohli lepšie  sústrediť na text.“ Devid Hess hlboké digitálne čítanie považuje za nový druh gramotnosti.

 

V čom sa líši čítanie z papiera od digitálneho čítania?

Tieto dva spôsoby čítania sa od seba zásadne líšia. Tí, ktorí preferujú čítanie papierových kníh a materiálov, za ich výhodu považujú hlavne možnosť otáčania stránok, písanie poznámok na okraj a lepšie pamätanie si informácií vďaka ich jasnému rozmiestneniu na stránke. V kontraste s tým sa digitálne čítanie odohráva na plochej obrazovke a v texte sa často nachádzajú odkazy na iné zdroje. Z tohto dôvodu je znemožnené nerušené lineárne čítanie. Je tiež potrebná väčšia sebakontrola. Možnosť ihneď si vyhľadávať na internete informácie je skvelá, ale prináša so sebou aj veľké riziko, pretože proces čítania je neustále rušený.

 

Zásady digitálneho čítania

Ako si teda z čítania na počítači alebo na tablete odniesť čo najviac? Hlavným cieľom je spomaliť a naozaj vedome sa na text zamerať. Druhým cieľom je aktívne prepojiť študentov s obsahom textu a vyzývať ich na kladenie otázok a pokúsiť sa tiež vyvolať debatu. Dôležité je teda prepájať čítanie aj s hovoreným slovom. Študenti môžu pracovať vo dvojiciach a môžu sa rozprávať o prečítanom texte. Môžu realizovať tzv. párové čítanie. Túto metódu je vhodné používať pri obsahovo náročnejších ukážkach, v ktorých je zložitejší dej alebo je v ňom veľa nových pojmov. Je to dobrá študijná metóda, ktorá pomáha žiakom zvládnuť hlavne odborné texty. Jeden z postupov spočíva v tom, že  text  rozdelíme na dve časti. Každý z páru číta inú časť textu. Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B. Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B. Žiak B mu kladie otázky. Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky. Takto spoločnými silami zvládnu celý text. Ďalším cieľom, a to hlavne zo začiatku, keď sa študenti učia týmto spôsobom pracovať,  je  tiež to, aby učiteľ vyberal hlavne také texty, o ktoré majú záujem, aby ich dokázali zaujať a aby sa k nim vedeli aj s určitým zaujatím vyjadriť. To znamená, že musia byť zmysluplne zapojení do práce na vyučovaní. Taktiež je potrebné naučiť študentov rozložiť si zložitý text na menšie celky, vedieť nájsť kľúčové slová, usporiadať ich a vedieť ich odôvodniť. Precvičovanie týchto zručností v triede môže byť časovo náročné, ale pomáha vytvárať dobré návyky digitálneho čítania. Pri čítaní si môžu jednotlivé dôležité časti z textu prekopírovať do Worldu. Môžu pre časti vymyslieť nové nadpisy, môžu si utvoriť osnovu z dôležitých myšlienok a môžu si aj farebne zvýrazňovať dôležité informácie. Všetky tieto činnosti im pomáhajú lepšie porozmieť textu.

 

Devid Hess upozorňuje tiež na to, že mnohé z týchto stratégií by sa mali najprv učiť pomocou textu, ktorý nie je pre študentov zložitý, aby si mohli osvojiť stratégiu čítania a digitálne nástroje bez toho, aby sa museli vo veľkej miere namáhať s porozumením veľmi zložitého textu a tiež preto, aby ich to hneď na začiatku neodradilo. Aj keď si tieto stratégie vyžadujú veľa  času, vďaka nim môžu študenti získať čitateľské zručnosti, ktoré budú využívať celý život.


Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo, Kritické myslenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.