Zlé známky zďaleka neznamenajú, že vaše dieťa nič nevie, že sa nechce učiť alebo má poruchu učenia. Príčiny neuspokojivých školských výsledkov môžu byť rôzne. Napríklad mu môže chýbať správna motivácia. Ako mu môžete pomôcť?
Každé dieťa je iné a každé sa učí nové veci iným spôsobom. Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Niekto sa lepšie učí počúvaním iných, iný čítaním, ďalší prezeraním obrázkov, grafov, schém a ďalší manipulovaním s predmetmi. Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov Visual (vizuálny - zrakový), Aural (auditívny - sluchový), Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný), Kinestetic (kinestetický - pohybový). Podľa tejto klasifikácie existujú 4 učebné štýly:
- vizuálno-neverbálny (zrakovo-obrazový) učebný štýl,
- auditívny (sluchový) učebný štýl,
- vizuálno-verbálny (zrakovo-slovný) učebný štýl,
- kinestetický (pohybový) učebný štýl.
Rozdielne učebné štýly detí vyžadujú rôzne učebné pomôcky a odlišný spôsob motivácie. Odborníci v súvislosti s učením uvádzajú tiež niekoľko typových skupín detí, ktoré je dobré poznať kvôli tomu, aby sme ich vedeli správne motivovať pri učení. Ak má dieťa problémy pri učení alebo dostáva zlé známky, môže to súvisieť napríklad s jeho povahovými vlastnosťami alebo prístupom k povinnostiam. Nemusí teda hneď ísť len o poruchy učenia.
Nervózne a ustráchané dieťa
Vaše dieťa môže v škole patriť na vyučovaní k tým najlepším. Vyučovanie s nadšením sleduje a aktívne sa doň zapája. Akonáhle sa ale píše písomná práca alebo nejaký test, ako by si nemohlo na nič spomenúť. Aj napriek tomu, že vlastne všetko vie, nedarí sa mu dostať lepšiu známku ako trojku. Keď mu učiteľka spontánne kladie otázky z tej istej učebnej látky, zodpovedá ich všetky správne. Problém v tomto prípade spočíva v tom, že dieťa nedokáže svoje myšlienky preniesť na papier. Byť nervózny pred skúškami je normálne. U žiakov vzniká strach, problém však je, keď prerastie až do paniky. Vtedy dieťa nedokáže správne vnímať otázky ani zopakovať naučenú látku. V uvoľnenom a bezstarostnom stave prebiehajú mozgové vlny plynulo bez prerušenia, človek správne myslí a môže nachádzať riešenia. Strach však mozgovú aktivitu blokuje, príjem informácií a ich spracovanie je narušené, následkom čoho si dieťa nevie na učivo spomenúť. V takejto situácii odborníci radia pomôcť dieťaťu tak, že mu dáte najavo, že ho máte radi za všetkých okolností, a to nezávisle na jeho školských i iných úspechoch či zlyhaniach. Pomôžete mu tak nadobudnúť väčší pokoj. Vysvetlite dieťaťu, ako strach v jeho mozgu funguje a čo všetko spôsobuje. Dieťa sa tak dozvie, že za jeho zlyhaním nestojí hlúposť, ale chemický proces.Povedzte mu, že nech si skúsi pred písomkou povedať tieto vety:
- „Budem to robiť rovnako ako doma!"
- „Snažím sa a keď sa mi to treba náhodou nepodarí, tak sa nič zlé nestane!"
Dieťa by si malo tieto vety v duchu opakovať tak dlho, kým sa neupokojí a nezačne sa cítiť lepšie. Učiteľ môže dieťaťu pomôcť tak, že mu vysvetlí, že dôležité nie sú len známky z písomných prác a že výsledná známka na vysvedčení sa skladá z mnohých čiastkových oblastí jeho výkonu. Aj toto môže tlak na dieťa značne znížiť. Tento typ detí dostáva zlé známky hlavne kvôli nervozite.
Nesústredené dieťa
Nesústredené dieťa dostáva zlé známky hlavne kvôli veľkému množstvu chýb, ktoré robí. Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy, ako sú napríklad ruchy z okolia, únava, stres, choroby. Nesústredené deti pri školských písomných prácach neustále myšlienkami odbiehajú od zadania. Je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa len na jednu vec, a preto robia veľké množstvo zbytočných chýb. Ak máte nesústredené dieťa, tak potrebuje oveľa viac času na precvičovanie školskej látky, pretože jeho myšlienky neustále preskakujú z učiva k nejakej inej téme. Psychológovia radia pracovať s dieťaťom na samotnej schopnosti sústrediť sa. Problém sa nikdy nezužuje len na školu, deti sa s ním stretávajú aj v iných oblastiach každodenného života, kedy majú problémy koncentrovať sa. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa začatú činnosť vždy dokončilo. Môžete napríklad s dieťaťom hľadať chyby v domácich úlohách. Doprajte mu tiež pocit úspechu. Taktiež v škole by mal učiteľ dať dieťaťu príležitosť, aby pred ostatnými spolužiakmi ukázalo to, čo naozaj vie. Je veľmi dôležité, aby sa v triede zachovávala vzájomná úcta medzi žiakmi. Doma aj v škole by malo dieťa používať rôzne druhy pomôcok. Predpokladá sa, že by sa tak mal zvýšiť jeho záujem o učenie. Učiteľ by mal do výučby začleňovať názorné a praktické ukážky. Nezabúdajte tiež na relaxáciu. Využiť môžete napríklad relaxačné dychové cvičenia. Hlboký nádych a pomalý výdych. Povedzte deťom, nech si predstavujú, ako s výdychom odchádza aj ich hnev, zlosť, napätie. Dobré je využívať relaxačná hudbu. (W. A. Mozart, L. Beethoven, B. Smetana, ezoterická hudba…),pohybové hry a cvičenia. Dieťa by malo mať možnosť striedať chvíle, keď sa musí sústrediť a keď môže jednoducho vypnúť a venovať sa voľnej hre či oddychu. Malo by ich vedieť zároveň somo rozlíšiť.
Nemotivované dieťa
Nemotivované dieťa má zlé známky v dôsledku nedostatku záujmu o učenie. Niekedy sa stane, že dieťa sa pripravuje do školy denne, avšak bez výsledku. A tak celkom pochopiteľne považuje učenie za absolútnu stratu času. Môže tiež vidieť, že niektorí spolužiaci sa učia oveľa menej, ale majú lepšie známky. Toto na dieťa naozaj nepôsobí dobre. Problém môže byť napríklad v tom, že vaše dieťa sa musí učiť viac a dlhšie ako spolužiaci a potrebuje možno dlhšiu dobu na to, aby sa dostavil úspech. U tohto typu dieťaťa, keď sa niečo nepodarí hneď, okamžite stráca záujem o učenie. A tak sa často zbytočne vzdáva pred cieľom, v ktorom by sa konečne dožilo pozitívneho výsledku. V tomto prípade psychológovia radia, aby rodičia určite našli nejakú oblasť, v ktorej je dieťa úspešné a podporovali ho v nej. Pravdepodobne nájdete hneď niekoľko rôznych záujmov alebo oblastí, v ktorých je vaše dieťa naozaj dobré. Konajte tak, aby dieťa opakovane pociťovalo, že ste na neho hrdí a že jeho úspech neberiete na ľahkú váhu. Aby dieťa dokázalo obstáť aj v škole, potrebuje predovšetkým vieru v seba samého. Tú mu môžete sprostredkovať vtedy, keď mu dávate najavo, že za ním vždy pevne stojíte. Tieto deti skúšanie často vnímajú ako moment, ktorý ohrozuje hodnotu ich ja. Je to preto, lebo svoje vlastné schopnosti hodnotia veľmi nízko. Stačí im len pohľad na zadanie úloh a už je im jasné: „Toto ja nikdy nemôžem zvládnuť." Ukážte svojmu dieťaťu jednoduchú fintu. Povedzte mu, že zadanie testu vyzerá oveľa menej desivo, keď si ho čistým papierom prikryje tak, aby videlo len tú úloha, s ktorou práve pracuje.
Zábudlivé a neporiadne dieťa
Tento typ detí má zlé známky v dôsledku zábudlivosti a nedostatku poriadku. Zlé známky dostávajú hlavne kvôli tomu, že zabudnú, čo sa majú naučiť, omylom sa naučia zlé učivo alebo si nenapíšu domáce úlohy. Majú problémy s udržiavaním poriadku a so systematickou prácou. Neporiadne a zábudlivé deti sa často dokážu prebojovať prvými dvoma rokmi školskej dochádzky. Potom sa však ich rodičia začínajú pýtať: „Prečo je naše dieťa tak nesamostatné, prečo stále na polovicu vecí zabúda?" Pri skúšaní a testovaní je ich práca takmer bezchybná, ale niekoľko úloh prehliadnu, a preto nevyriešia. Diktát môže byť takmer nečitateľný, v dôsledku čoho tiež horšie hodnotený. Ako pomôcť tomuto dieťaťu? V prvom rade je potrebné ho naučiť udržovať si poriadok vo veciach, na stole, v školskej taške. Domáce úlohy si musí dieťa vždy starostlivo zapisovať, aby na ne nezabudlo. Kúpte mu jeden samostatný zošit špeciálne na tento účel, ktorý s ním budete vždy po príchode zo školy spoločne kontrolovať. Po domácich úlohách vždy najprv spoločne pripravte aktovku na ďalší deň a až potom sa dieťa môže hrať. Doprajte svojmu dieťaťu možnosť niesť zodpovednosť za seba. Ak mu budete pripravovať školskú aktovku sami, ušetríte tým síce čas, zároveň ale riskujete, že vychovávate dieťa k nesamostatnosti. Namiesto najrôznejších trestov radšej využívajte techniku pozitívnej motivácie. Udeľujte dieťaťu body za všetko, na čo nezabudlo. Za tieto body potom dieťa môže dostať nejakú odmenu. Keď má dieťa niečo urobiť, požiadajte ho len o jednu vec a až potom, keď ju splní, zadajte mu ďalšie úlohy. Keď ho naraz žiadate o viac vecí, zapamätá si väčšinou len tú najľahšiu alebo tú, ktorú ste povedali ako poslednú. Urobte dieťaťu zoznam požadovaných vecí. Keď má dieťa úlohy napísané, môže si ich pripomenúť. Môže si ich vhodne naplánovať a môže si aj samostatne hospodáriť s časom. Naučte ho vyškrtávať urobené úlohy zo zoznamu. Keď hovoríte dieťaťu nejakú požiadavku, hovorte ju vtedy, keď nerobíte nič iné, to znamená, že netelefonujete, nevaríte a podobne. Celú pozornosť sústreďte na dieťa a pozerajte sa mu do očí. Potom ho poproste, aby vám povedalo, čo má urobiť.
ZDROJE:Tereza Beníšková: První třídou bez pláčeAlison Munden, Jon Arcelus: Poruchy pozornosti a hyperaktivitaGerhard Schmidt: Efektívní myšleníL. Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa