Laura Markham: 8 pravidiel, ktoré pomáhajú pri výchove 10-12 ročných detí

Prechod do predpubertálneho obdobie je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma.
Prechod do predpubertálneho obdobie je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. / Foto: Bigstock

Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Ako si v tomto období môžu rodičia udržať svoj vplyv a rešpekt?

 

Keď majú deti 10 – 12 rokov, často prestávajú svojich rodičov rešpektovať do takej miery, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Rodičia, ktorí sa doteraz spoliehali na tresty, zisťujú, že na deti v tomto veku už neplatia. Tiež si začínajú uvedomovať, že je nemožné  deti neustále kontrolovať, lebo sú čoraz častejšie mimo ich  dosahu. Vo výhode sú tí rodičia, ktorí sa nespoliehali len na tresty, ale snažili sa priebežne budovať pevný vzťah medzi nimi a dieťaťom. Práve vďaka týmto pevným vzťahom deti sú aj v predpubertálnom či pubertálnom období ochotné spolupracovať a nechcú rodičov sklamať. Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. A okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku. Čo však môžete urobiť v prípade, že ste doteraz nevyužívali vyvodzovanie logických dôsledkov vo výchove a vaše dieťa je drzé? Ako by ste mali na dieťa pôsobiť? Autorka knihy AHA! Rodičovství Laura Markham odporúča rodičom postupovať nasledujúcim spôsobom.

 

1. Dajte si záväzok, že budete pre dieťa vzorom a budete hovoriť rešpektujúcim tónom

Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne. Kvôli kriku sa dieťa tiež učí, že kričanie je spôsob, ako vyjadrovať emócie a riešiť problémy, a tak bude aj ono kričať. „Nie je nutné získavať pozornosť vášho dieťaťa krikom, keď s ním máte dobrý vzťah,“ upozorňuje Laura Markham.

 

2. Sústreďte sa na posilnenie vzťahu

Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu. Takto sa s vaším dieťaťom viac na seba zblížite.

 

3. Dohodnite sa s dieťaťom na rodinných pravidlách, o ktorých sa nediskutuje

Nemalo by ich byť mnoho. Držte sa hlavne dôležitých vecí, ako je napríklad  písanie úloh, čas uloženia sa na spánok, počet hodín strávených pri televízore alebo pri PC.  Porozprávajte sa o pravidlách spolu ako rodina a odsúhlaste si ich. Jedným z kľúčov, ako prinútiť deti v predpubertálnom veku k spolupráci, je dovoliť im mať slovo pri rozhodovaní v súvislosti s rodinnými záležitosťami.

 

4. Namiesto poučovania používajte otázky

Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. Laura Markham odporúča využívať napríklad tieto otázky:

„Čo si chcel, aby sa stalo, keď si to urobil?"

„Keď si to robil, hovorila ti niektorá časť v tebe, aby si to nerobil?“

„Čo ti zabránilo vypočuť túto časť?"

„Ako to pre teba dopadlo?"

„Ako to dopadlo pre ľudí, ktorých sa to týkalo?"

„Čo iné by si býval mohol urobiť?"

„ A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč? Čo by sa potom stalo?"

 

5. Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove

Tresty často formujú  v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávate tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Takýmto spôsobom dieťa neučíte rozhodovať a prijať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle vedie do odporu, kedy často hovorí:„Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate ...“ Okrem trestov však môžete vo výchove používať aj prirodzené a logické dôsledky. Ak používate vo výchove prirodzené a logické dôsledky, učíte dieťa prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí.

 

Metóda prirodzených a logických dôsledkov má isté výhody oproti metóde odmien a trestov. Sú to tieto:

  • za vlastné správanie zodpovedá dieťa, nie jeho rodič,
  • ponecháva rozhodnutie na dieťati, pre ktoré správanie sa rozhodne (možnosť voľby),
  • necháva dieťa, aby sa poučilo z predchádzajúcich rozhodnutí.

 

Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta. Zásah rodiča či iného dospelého v tomto prípade nie je potrebný.

 

6. Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby

Bojíte sa, že vaše dieťa nebude chcieť niesť zodpovednosť? Predstavte mu koncept nápravy. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu. Ak niečo rozbije, bude musieť pomôcť zaplatiť nákup novej veci. Ideálne by bolo, keby ste ho do nápravy netlačili vy, ale keby dieťa chcelo samo od seba nápravu urobiť.

 

7. Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami

Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť. Nezachraňujte ho tým, že zavoláte učiteľke, aby ho len predsa na súťaž vzala.

 

8. Buďte láskaví, ale pevní

Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Napríklad zostaňte v dosahu počas robenia domácich úloh a uistite sa, že ich dieťa skutočne robí.

 

Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť. Keď však vydržíte,  budete mať doma viac spolupracujúce, rešpektujúce a zodpovedné dieťa a vytvoríte si tiež pevnejší vzťah.

 


Zdroj:  Dr. Laura Markhamová: AHA! Rodičovství
Zdieľať na facebooku