http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

J.B.Peterson: Rodičia túžia po priateľstve s deťmi, ale len to pri výchove nestačí

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
V súčasnosti mnohí rodičia majú strach z toho, že ich deti nebudú mať rady, ak ich potrestajú alebo stanovia prísnejšie pravidlá. / Foto: Bigstock

V súčasnosti mnohí rodičia majú strach z toho, že ich deti nebudú mať rady, ak ich potrestajú alebo stanovia prísnejšie pravidlá. Nadovšetko túžia po priateľstve s nimi a sú preň ochotní obetovať aj rešpekt. O tom, či je to správny prístup píše vo svojej knihe 12 pravidiel pre život klinický psychológ a profesor psychológie Jordan B. Peterson.

 

Rodič alebo kamarát?

Jordan B. Peterson píše: „Dieťa bude mať  veľa priateľov, no len dvoch rodičov a rodičia sú viac, nie menej než priatelia. Priatelia majú veľmi obmedzené oprávnenie karhať ich. Každý rodič sa preto musí naučiť tolerovať momentálny hnev alebo dokonca nenávisť zo strany detí, ktorá nasleduje po prijatí potrebných nápravných opatrení, pretože schopnosť detí vnímať dlhodobé následky alebo myslieť na ne, je veľmi obmedzená.“ Spoločnosť i odborníci na výchovu rodičov vnímajú ako tých, ktorí by mali naučiť svoje deti správať sa tak, aby s nimi ostatní ľudia mohli zmysluplne a produktívne komunikovať, spolupracovať a celkovo spolunažívať v spoločnosti. Preto podľa názoru klinického psychológa nie je dobré dávať sa len do pozície kamaráta, lebo v tejto pozícii môžete len veľmi ťažko žiadať disciplínu, nastavovať hranice a viesť dieťa k zodpovednosti. Nejde o rodičovský hnev pre neposlušnosť a nejde ani o pomstu za zlý skutok. Správna disiciplína si vyžaduje hlavne úsilie. Jordan B. Peterson hovorí, že ide aj o kombináciu milosrdenstva a dlhodobého úsudku. Je náročné deťom venovať dôkladnú pozornosť.

 

Obmedzenia a hranice nie sú škodlivé

Nie je jednoduché sformulovať spravodlivú a chápavú výchovnú taktiku a dohodnúť sa na jej uplatení s ostatnými, ktorí sa tiež zapájajú do starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na túto kombináciu zodpovednosti a komplikovanosti môžu sa zainteresované osoby pohrávať s myšlienkou, že všetky obmedzenia kladené na deti sú škodlivé. Toto sú však podľa názoru J. B. Petersona lenivé, kruté a neospravedlniteľné sebaklamy. Niektorí rodičia oponujú tým, že pravidlá vo výchove potláčajú to, čo by za iných okolností predstavovalo nekonečnú vnútornú kreativitu, hoci vedecká literatúra jasne naznačuje, že kreativita za hranicami banality je šokujúco zriedkavá a že prísne hranice tvorivý úspech viac podporujú, než ho obmedzujú. Predstavte si, že batoľa opakovane udiera matku do tváre. Prečo to robí? Odpoveď je zrejmá. Chce získať nad matkou kontrolu. A chce tiež skúmať, či mu táto reakcia prejde. Násilie je príťažlivejšie a jednoduchšie. Mier je náročný. Dieťa si ho musí osvojiť, musí sa mu vštepiť. Deti sa bijú, pretože agresia je vrodená a podporuje tiež túžbu. Jordan B. Peterson uvádza, že dvojročné deti sú najnásilnejšie. Kopú, udierajú, hryzú... Týmto spôsobom objavujú svet, vyjadrujú pobúrenie a frustráciu a tiež takto uspokojujú svoje impulzívne túžby. Ale čo je tiež veľmi dôležité, robia to preto, aby zistili skutočné limity prípustného správania. Ako inak  by prišli na to, čo je prijateľné? Deti musia vytrvať a skúšať, len tak zistia, kde ležia skutočné hranice. Napomínanie pri spomínaných aktivitách dieťaťu naznačuje hranice prijateľnej agresie. Jeho absencia len zvyšuje zvedavosť. Takže, ak je dieťa agresívne a dominantné, bude udierať, hrýzť a kopať dovtedy, kým sa nejaká hranica neobjaví. Vzhľadom k tomu je lepšie, ak k náprave dôjde čo najskôr. Náprava a stanovenie hraníc pomáhajú dieťaťu naučiť sa, že biť druhých nie je optimálna sociálna stratégia. Bez nápravy alebo upozornenia žiadne dieťa nepodstúpi náročný proces organizácie a regulácie svojich impulzov, aby mohli nekonfliktne existovať v psychike dieťaťa a v širšej spoločnosti.

 

Rodičia sa často boja detského plaču

Deti kričia, plačú, ba dokonca vreštia veľmi často. Vystrašení rodičia si myslia, že plačúce dieťa je vždy smutné alebo ho niečo bolí. To však nie je pravda. Hnev je jedným z najčastejších dôvodov plaču. Potvrdila to detailná analýza svalstva plačúcich detí. Plač z hnevu a plač zo strachu alebo smútku vyzerajú odlišne. Tiež neznejú rovnako. Keď je človek pozorný, dokáže ich rozlíšiť. Plač z hnevu je často aktom dominantnosti a malo by sa s ním aj tak zaobchádzať.

 

Mnohí rodičia sa boja dvoch slov: disciplína a trest

Samozrejme, dá sa vychovávať aj odmenou. Odmeňovanie dobrého správania môže byť v skutočnosti veľmi účinné. Používanie odmeny je veľmi náročné. Rodič musí trpezlivo sledovať, či dieťa vykonáva požadované správanie a potom toto správanie odmenou upevniť. Ale vychovávať sa nedá len takýmto spôsobom. Dieťa sa dostáva aj do takých situácií, kde je potrebné vyžadovať disciplínu. Jordan B. Peterson tvrdí, že rodičia, ktorí odmietajú prevziať zodpovednosť za výchovu svojich detí, si myslia, že sa jednoducho môžu vyhnúť konfliktu, ktorý je pri správnej výchove nevyhnutný. Nechcú byť vnímaní ako zlí. Vôbec však nezachraňujú ani nechránia svoje deti pred strachom a bolesťou. Práve naopak. Kritické a bezcitné širšie spoločenské prostredie im často prinesie do života oveľa väčšie spory a tresty ako tie, ktoré by im udelil vnímavý rodič. Klinický psychológ odporúča: „Deti môžete vychovávať vy alebo môžete túto zodpovednosť preniesť na drsný, bezcitný, kritický svet a podnet rozhodnúť sa pre to druhé by nikdy nemal byť zamieňaný s láskou.“

 

Prečo by sa malo dieťa podriaďovať?

Každé dieťa musí počúvať a poslúchať dospelých, pretože je závislé od starostlivosti, ktorú sú mu jeden či viacerí  dospelí ochotní poskytnúť. Každé dieťa by sa malo naučiť kultivovane napĺňať očakávania spoločnosti. Neznamená to, že má byť obeťou určitej bezmyšlienkovitej ideologickej konformity. Naopak. Rodičia musia odmeňovať také postoje a činy, ktoré prinesú dieťaťu úspech mimo rodiny. Jordan B. Peterson hovorí, že ak sa dieťa nenaučí správať do 4 rokov, bude napríklad ťažko nadväzovať priateľstvá. Odborná literatúra má v tom jasno. Je to dôležité, pretože rovesníci sú od 4 rokov hlavným zdrojom socializácie. Odmietané deti sa pre odcudzenie od rovesníkov prestanú rozvíjať. Môžu zaostávať, kým rovesníci budú napredovať. Z detí bez priateľov preto často vyrastú osamelí, nespoločenskí alebo depresívni tínedžeri a neskôr dospelí. Naše úspešné duševné zdravie je dôsledkom nášho úspešného včlenenia sa  do spoločenskej komunity. Slabo socializované deti majú ťažký život. Preto je lepšie optimálne ich socializovať. Niečo možno dosiahnuť odmenou, ale nie všetko. Otázkou nie je, či použiť tresty a hrozby. Otázkou je, či to robiť vedome a premyslene. Ako by sme mali teda deti viesť k disciplíne? Je to zložité, lebo každé dieťa je iné. Niektoré deti sú milé. Úprimne chcú urobiť radosť iným, ale platia tým, že majú averziu ku konfliktom a sú odkázané na druhých. Iné sú tvrdohlavejšie a nezávislejšie. Tieto deti chcú vždy robiť všetko podľa seba. Môžu byť náročné, neochotné, tvrdohlavé. Niektoré deti zúfalo túžia po pravidlách. Iné predvídateľnosť a rutinu nemajú rady a sú imúnne voči požiadavkám. Niektoré  majú veľkú predstavivovsť a sú kreatívne, iné sú vecnejšie a konzervatívnejšie. Toto všetko sú významné, dôležité rozdiely, značne ovplyvnené biologickými faktormi a ťažko sa spoločensky menia.

 

Jednoduché výchovné pravidlá, ktoré odporúča Jordan B. Peterson

  1. Stanovte si len nevyhnuný počet pravidiel. Pravidiel nesmie byť veľa, ale deti by ich mali dodržiavať.
  2. Medzi základné pravidlá by malo patriť to, aby dieťa nehrýzlo iné deti, nekopalo a nebilo sa, ak nejde o sebaobranu. Nemalo by iných mučiť a šikanovať. Malo by jesť civilizovane a malo by byť vďačné. Malo by sa vedieť podeliť o veci a nemalo by kradnúť.
  3. Nebojte sa dieťaťu povedať NIE.
  4. Ak je dieťa neposlušné, môžete ho vylúčiť z hry.
  5. Nahnevanému dieťaťu vytvorte priestor na to, aby sa mohlo upokojiť.
  6. Ak dieťa robí niečo nevhodné, pevne ho chyťte za rameno, až kým sa nezastaví a povedzte mu, čo od neho chcete.
  7. Ideálne je, keď rodičia pôsobia na dieťa ako pár, môžu sa tak vzájomne dopĺňať a pri vyčerpaní sa zastúpiť pri výchovnom pôsobení.

 

Pri výchove vždy myslite aj na to, ako vaše dieťa budú vnímať iní ľudia. Je dobré deti čo najskôr naučiť, čo je žiaduce a čo nie. Vychované dieťa sa dokáže hrať bez zbytočného plaču, je zábavné, ale nie otravné. Je spoľahlivé. Takéto dieťa si veľmi ľahko nájde priateľov kdekoľvek. Ak zdvorilo venuje pozornosť dospelým, tí ju budú venovať aj jemu a budú na neho hľadieť s úsmevom a radosťou. Vo svete, ktorý dokáže byť chladný, nemilosrdný a nepriateľský, sa mu bude dariť. Vďaka jasným pravidlám deti cítia istotu a rodičia sú tiež pokojní. Jasné pravidlá a správna disciplína pomáhajú dieťaťu, rodine a spoločnosti vytvoriť, udržiavať a rozširovať poriadok, ktorý nás chráni pred chaosom a hrôzami sveta, kde je často veľa vecí neistých, znepokojujúcich, beznádejných, ba až depresívnych. Starostlivý a odvážny rodič nemôže dať dieťaťu väčší dar. Vaše deti vás neprestanú milovať, ak im stanovíte jasné pravidlá, budete vyžadovať disciplínu a občas použijete aj trest. Práve naopak. Po určitej dobe vám budú vďačné za to, že ste im nastolili určité pravidlá, vďaka ktorým majú bezproblémovejšie detstvo a neskôr aj  život v dospelosti.

 


Zdroj: J.B. Peterson: 12 pravidiel pre život
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Disciplína detí, Hranice pri výchove
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.