Mnohé formy pozitívneho alebo negatívneho správania majú korene práve v tom, či sa dieťa cíti dôležité a hodnotné. Ak dieťa cíti, že ho rodičia ľúbia a majú z neho radosť, bude sa cítiť ako dôležitá osoba a usiluje sa prejaviť aj svoju výnimočnosť. Keď však deti vnímajú, že im nikto neverí, ani ony ničomu neveria. Keďže navonok pôsobia ako slabé, môžu sa stať obeťami šikanovania. Zvyčajne nevychádzajú dobre s inými deťmi a často súperia aj so súrodencami. Kvôli tomuto často ignorujú aj štúdium. Ak chceme, aby sa deťom darilo, musíme zabrániť tomu, aby pochybovali o svojej hodnote. Tak, ako je pocit dôležitosti hnacou silou pre dosahovanie výnimočnosti, zároveň slúži ako ochrana pred perfekcionizmom, pretože takéto deti vedia, že majú hodnotu aj bez toho, aby dosahovali nejaký výkon. Nemajú potrebu byť dokonalé, aby mali zo seba dobrý pocit.
Prečo sa niektoré deti necítia dôležité vo svojich rodinách? A ako sa to dá zmeniť? Je to hlavne z nasledujúcich dôvodov:
1. Keď rodičia vnímajú svoje dieťa ako svoj pracovný projekt
Niektoré deti často hovoria, že sa občas cítia ako projekty, ktoré sa rodičia snažia dotiahnuť do konca alebo ako problémy, ktoré treba riešiť. Tieto pocity majú hlavne deti tých rodičov, ktorí sa pokúšajú napĺňať svoje túžby prostredníctvom detí. Žijú sprostredkovane cez deti. Typický príklad je, keď chceme byť zaujímaví, vezmeme so sebou svoju rozkošnú dcéru, aby získala pozornosť ľudí. Ak sa chce cítiť rodina úspešná, postará sa o to, aby syn hrával aj z donútenia tenis a aby získal úspešné umiestnenie v nejakej súťaži. Toto je však zaručená cesta k veľkým nezhodám, pretože deti cítia veľký tlak, že musia byť dokonalé, aby rodičov nesklamali. Po čase sa vzpierajú hrať rolu, ktorá im nepatrí. Deti by sa mali cítiť ako osobnosti na ceste k zrelosti. Ako to urobiť?
Namiesto toho, aby ste im hovorili, že sa majú zmeniť, naučte ich meniť sa
Nezabudnite, že pre deti majú obrovský význam vzory. Ak chcete u nich docieliť zmenu, najúčinnejším spôsobom bude predviesť im ju, nie o nej iba hovoriť.
Nežiadajte od detí zmenu, ktorú nie je možné dosiahnuť
Ak žiadate od detí nereálne veci, cítia odmietnutie. Je dobré nežiadať od detí zmeny v tých oblastiach, ktoré nedokážu ovplyvniť.
Povzbudzujte ich konkrétnymi slovami, aby vám uverili
Nevorte deťom iba to, že sú dobré, ale povedzte im, čo konkrétne bolo dobré. Napríklad si všímajte ich presnosť, sústredenosť, efektivitu, láskavosť, čestnosť. Použite slovo „pretože“ a uveďte dôkaz. Keď skontrolujete svojej dcére úlohu, môžete jej povedať: „Vieš výborne písať. Si tvorivá. Záver tvojho príbehu ma veľmi pobavil, nečakala som, že sa skončí práve takto.“
2. Keď sa rodičia venujú dieťaťu, iba keď má problémy
Deti sa necítia dôležité, ak im venujete pozornosť iba vtedy, keď sa ocitnú v ťažkej situácii. Keď sa s deťmi rozprávate iba vtedy, keď sú v ťažkej situácii, budú vás vnímať ako sudcov, a preto sa nebudú cítiť ako plnohodnotní členovia rodiny, čím sa obmedzí aj vaša schopnosť ich pozitívne ovplyvňovať. Ak chcete tomuto predísť, skúste toto:
Trávte čas s každým dieťaťom len tak, bez špeciálneho dôvodu
Pre dieťa je dôležité byť s vami v jednej miestnosti aj vtedy, keď sa mu práve nevenujete. Váži si, že ste v určitej chvíli práve s ním. Dieťa túži len tak sa s vami rozprávať, možno aj o nepodstatných veciach. Takto sa cíti milované a vie, že túžite spoznávať jeho svet. Metóda, ktorej podstatou je špeciálne vyhradený čas pre dieťa, je považovaná za spôsob prevencie pred zbytočnými konfliktmi a pomáha tiež udržiavať rodinnú pohodu. V rodinách, kde sa využíva táto metóda bolo zistené, že deti sú nezávislejšie pri plnení každodenných povinností, znížila sa intenzita súrodeneckej rivality, poklesol čas strávený pri televízii a pri počítačoch, deti nechajú rodičov dokončiť svoju prácu, lebo vedia, že neskôr si rodičia pre ne urobia čas.
Hrajte sa spolu
Hrajte sa spolu akékoľvek hry. A hrajte sa aj so staršími deťmi. Povedzte im, nech vám ukážu, kde stavajú bunker alebo akú hrajú počítačovú hru.
3. Keď má dieťa pocit, že sa rodičia zaujímajú iba o to, čo robí, ale nie o to, čo si myslí a cíti
Keď sa pýtate len na učenie a známky, deti majú pocit, že vás zaujíma len ich výkon. Často potom nadobudnú pocit, že sú pre rodičov dôležité len vtedy, keď dostávajú dobré známky. Takéto čiastkové poznanie ich života okresáva vašu možnosť vplývať na ne. Aby ste toto odbúrali, môžete použiť nasledujúce stratégie:
Počúvajte sústredene, nenechajte sa rozptyľovať napríklad mobilom
Pýtajte sa na názor detí
Pýtajte sa na ich pocity
4. Keď má dieťa pocit, že sa v rodine používa dvojaký meter
Dvojaký meter rodinným vzťahom neprospieva. Deti neznášajú, keď im rodičia skáču do reči, pokiaľ vedia, že majú zakázané preušovať pri rozprávaní rodičov. Napríklad aj z tohto dôvodu majú pocit, že sú menej dôležité. Aby ste sa vyhli dvojakému metru, môžete vyskúšať nasledujúce tipy:
Naučte všetkých členov rodiny, ako prerušovať iných s úctou
Dotknite sa ramena danej osoby a počkajte. Keď sa na vás pozrie, budete vedieť, že je pripravená vás počúvať. Spočiatku to býva náročné, ale postupne sa všetci naučia, že je to účinný spôsob, ako si získať niečiu pozornosť, keď sa momentálne venuje čomusi inému.
Ospravedlňte sa, keď urobíte chybu
Ak od svojich detí očakávate niečo, čo ony nemôžu očakávať od vás, ospravedlňte sa im.
Zastavte sa skôr, než by ste niekoho omylom znevážili
Rodičia sa musia krotiť hlavne v tom, keď očakávajú, že deti niečo urobia hneď. Ani doseplí nemajú radi, keď ich niekto preruší z činnosti, ktorú robia. Ani deti to nemajú rady. Najlepšie je 5 minút dopredu povedať deťom, čo od nich budete chcieť. Napríklad: „O 5 minút pôjdeš do postele. O 5 minút budeme večerať.“
5. Keď dieťa nemôže dávať návrhy na rodinné aktivity
Deti sa cítia nedôležité, keď sa ich rodičia nepýtajú na názor na rodinné aktivity a nedovolia im to, čo by chceli. Pre deti je dôležité, ak ich zapájate aj do rodinných aktivít a keď súhlasíte s ich nápadmi, ak sú, samozrejme, vhodné. Keď deťom stále prikazujete, čo majú robiť, môžu sa začať aj búriť alebo sa cítiť nevididteľné.
Tým, ako sa rodičia k deťom správajú, vysielajú im odpoveď na otázku: „Som pre tebe dôležitý/dôležitá?“ Na záver si ešte povieme, čo vždy a za každých okolností dá deťom pocit, že sú pre rodičov naozaj veľmi dôležité. Tými atribútmi sú:
SÚCIT
Keď sa dokážete vžiť do situácie detí, dáva im to pocit dôležitosti. Zároveň pamätajte na to, že treba rešpektovať ich pocit a neznižovať ich vážnosť.
VNÍMAVOSŤ
Všímajte si okamihy, keď sa deti ostýchajú a ustupujú do úzadia, namiesto toho, aby prevzali svoje jedinečné miesto vo svete. Keď postrehnete, že sa cítia neviditeľné, môžete im pomôcť. Dôležité je vycítiť, že sa niečo deje.
PRIJATIE
Ak deti prijmite také, aké sú, dáte im tiež pocítiť dôležitosť. Väčšiu pozornosť venujte ich silným stránkam. Keď uvidia, že im držíte palce, budú sa cítiť dôležité.
LÁSKA
Keď dieťa cíti, že ho niekto miluje, prirodzene cíti, že je dôležité. Hovorte svojim deťom často, že ich milujete, nech by sa dialo čokoľvek.
Deti túžia vedieť, že sú dôležité už len preto, že existujú. Potrebujú vedieť, že sú dôležité pre tento svet aj pre rodičov. Čím viac si to budete uvedomovať a čím častejšie budete robiť rozhodnutia, ktoré im na túto základnú otázku dajú jasné ÁNO, tým viac im pomôžete hľadať správnu cestu v tomto svete.
Zdroj: Jill Savageová, Kathy Kochová: Milujte svoje deti také, aké sú
