Rodinné hry na rozvoj emocionálnej inteligencie

Deti používajú hry na to, aby si spracovali citlivé témy a obnovili vnútornú rovnováhu.
Deti používajú hry na to, aby si spracovali citlivé témy a obnovili vnútornú rovnováhu. / Foto: Shutterstock

Mnohí psychológovia prišli na to, že práve spoločné hry rodičov a detí predstavujú najlepší spôsob, ako si môžu s dieťaťom prehĺbiť vzťah a pomôcť mu spracovať emócie. Deti používajú hry na to, aby si spracovali citlivé témy a obnovili vnútornú rovnováhu. Hrajú sa napríklad, ako idú k lekárovi a potom si vymenia úlohy a dávajú injekciu svojej plyšovej hračke. Aspoň vo svojich predstavách potrebujú byť tými, ktorí majú moc. Je to potrebná  protiváha k ich každodenným zážitkom v roli malých, závislých a často bezmocných bytostí. Pri hre sa deti často smejú a práve smiech odburáva nahromadené stresové hormóny tak ako napríklad plač. Hry a smiech aktivujú endorfíny a oxytocín, čo sú hormóny šťastia, preto pri hrách deti prežívajú radosť a pocit spolupatričnosti. A často aj mnohí rodičia konštatujú, že práve hry s deťmi im pomohli odreagovať sa od starostí. Dnes sa bližšie pozrieme na hry, ktoré okrem iného rozvíjajú u detí aj emocionálnu inteligenciu. Možno sa niektoré z nich radi zahráte aj vy.

 

1. Hra NAHÁŇAČKA

Predovšetkým batoľatá potrebujú pred vami utekať, aby vedeli, že za nimi pobežíte a vždy ich chytíte do náručia. A tak sa naháňajte, chytajte dieťa do náručia a potom ho opäť nechajte utiecť. Je to hra, ktorá sa dotýka témy moci a tiež odlúčenia. Podobná je aj hra na schovávačku.

 

2. Hra NEOHRABANÁ PRÍŠERA

Táto hra sa podobá hre na naháňačku, obsahuje však prvky strachu. A tak kričte, robte rôzne grimasy. Snažte sa v dieťati vyvolať smiech. Dovoľte mu, nech vás ono tiež naháňa. Nechajte sa chytiť. Deti sa často cítia menšie a bezmocné, preto potrebujú príležitosti, v ktorých sa môžu cítiť silnejšie a rýchlejšie.

 

3. Hra POTREBUJEM ŤA

Túto hru je dobré s dieťaťom hrať vtedy, keď riešite separačnú úzkosť, ak je dieťa na vás priveľmi závislé alebo sa mu narodil súrodenec a dieťa má strach, že ho máte radšej. Môžete začať nasledujúcim spôsobom: „ Ja viem, že chceš, aby som ťa pustila, aby si sa mohol hrať, ale ja ťa potrebujem. Chcem byť iba s tebou. Prosím, budeš teraz so mnou?“ Stále držte dieťa  za ruku a ťahajte ho za šaty. Bude si užívať pocit, že ONO je tým, kto rozhoduje, namiesto pocitu, že je odstrkované. Ak sa budete prejavovať dosť vtipne, dieťa sa začne smiať, takže môže dôjsť k uvoľneniu napätia spojeného s odlúčením. Keď vás dieťa definitívne odstrčí, povedzte mu: „To je v poriadku. Ja viem, že sa vrátiš. Vždy sa k sebe vrátime.“

 

4. Hra RIEŠENIE PROBLÉMOV

Táto hra rieši problémy hlavne tým, že môžete  presvedčiť dieťa o svojej hlbokej láske k nemu. A láska môže zmeniť všetko, čo sa pokazilo.

A tak sa hrajte, že ste nemotorní, snažte sa dieťa chytiť, potom ho objímte, dajte mu pusu a nechajte ho zase utekať a opakujte mu stále dokola: „Mne neutiečieš...Musím ťa objať a dať ti milión pusiniek...Ale nie, ty si mi zase ušla... Musím ťa chytiť a dať ti ešte ďalšie pusinky...Mám ťa veľmi rada...Ty si mi zase ušla, ale ja ťa chytím...“ Táto hra rozptyľuje pochybnosti dieťaťa o tom, či ho rodičia naozaj milujú. Dr. Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovstvo upozorňuje, že ak dieťa hnevá, tak pochybnosti o láske rodičov určite má.

 

5. Hra CHÝBA MI OBJATIE

Ak sa dieťa správa nepríjemne, skúste sa s ním zahrať túto hru. Chyťte dieťa a dlho ho objímajte. Neuvoľňujte zovretie, pokým sa nezačne vrtieť a ani potom ho hneď nepustite. Povedzte mu: „Veľmi rada ťa objímam. Nikdy ťa nepustím. Sľúb mi, že ťa budem môcť čoskoro opäť objať.“ Potom dieťa pusťte, usmejte sa a povedzte: „Ďakujem, toto som potrebovala.“

 

6. Hra ČO UROBÍME SO STRACHOM

Dovoľte dieťaťu, aby vás vystrašilo a predstierajte, že cítite strach. Bude sa vám smiať, že máte strach, a tak uvoľní vlastnú úzkosť. Všetky hry, v ktorých pomôžete deťom fyzciky prežiť si ľahší strach, im dávajú príležitosť smiechom uvoľniť potlačený strach, a tak môžu byť v reálnom živote odvážnejšie.

 

7. Hra KDE ZMIZOL TVOJ SILNÝ HLAS?

Tým, že dieťa odmietate počúvať, pokým sa nezačne správať normálne, tým ho ešte viac ponižujete. Nemôžete však mrnčanie ani odmeňovať. Čo s tým? Dr. Laura Markhamová odporúča rodičom prejaviť dieťaťu dôveru, že vie používať aj svoj silný hlas. Pomoc mu môžete poskytnúť pomocou nasledujúcej hry: „ Kde zmizol tvoj hlas? Veď pred chvíľou tu ešte bol. Mám rada tvoj silný hlas. Pomôžem ti ho nájsť. Poď, pozrieme sa, kde by mohol byť. Nie je pod stoličkou? Nie je v skrinke s hračkami? Ty si ho už našiel? Jéj! Už ho počujem! Tu je tvoj silný hlas! Mám veľmi rada tvoj silný hlas. A teraz mi ešte raz povedz, čo potrebuješ týmto silným hlasom.“

 

8. Hra HĽADÁME BEZPEČNÉ MIESTO

Niekedy majú deti veľa energie a z tohto dôvodu dokážu iným deťom robiť zle. Berú im hračky, bijú ich, kopú...  Nájdite bezpečné miesto, kde nie sú iné deti alebo dospelí, kde  nie je nič, čo by vaše dieťa ešte viac provokovalo. Na tomto mieste nechajte dieťa behať, kopať do zeme. Povedzte mu: „Poď so mnou bokom, nájdeme miesto, kde to bude pre teba bezpečné. Budem tam s tebou. Keď sa dieťa vybehá a upokojí, vezmite ho do náručia a povedzte mu: „Je skvelé mať toľko energie. Ale niekedy jej máš veľa, a preto sa občas potrebuješ takto upokojiť. Poď teraz sa zahráme niečo spolu alebo si prečítame rozprávku z knižky.“

 

9. Hra KOMENTÁTOR

Keď sa vaše deti hádajú alebo bijú, využite situáciu a na chvíľku sa staňte komentátorom a povedzte: „A dnes budete na televíznych obrazovkách sledovať dve sestry, ktoré sa spolu bijú. Zostaňte s nami a sledujte ich bitku v priamom prenose. Všimnite si, ako o rok staršie sestra je panovačná a tá mladšia ju zase často provokuje. Zostaňte s nami a sledujte ich ďalšie správanie...“ Vaše deti sa začnú smiať, uvoľní sa napätie a uvedomia si, ako sa správali. Vďaka vášmu komentovaniu si tiež uvedomia, ktoré zlé vlastnosti majú.

 

10. Hranie situácií s plyšovými hračkami

Niekedy deti majú väčšie problémy. Napríklad sa boja začiatku školského roka, majú problémy na detskom ihrisku alebo sú choré. Dieťaťu môžete pomôcť aj tak, že si vezmete dve plyšové hračky. Niektorým deťom vyhovuje, keď sa vzdialia od reality použitím plyšových hračiek. Jeden plyšák bude rodič, druhý dieťa. Prehrajte si ešte raz problémovú situáciu a povedzte: „ Poďme sa hrať na to, že sme na pieskovisku a ja si chcem požičať tvoje nákladné auto. Ty mi ho nechceš požičať“ alebo „ Poďme sa hrať na to, že ty si učiteľka a ja som žiak.“ Hraním situáciíí, ktoré sú pre dieťa veľmi stresujúce, im pomáhate získať pocit, že majú svoje emócie viac pod kontrolou.

 


Zdroj: Dr. Laura Markhamová:AHA! Rodičovstvo

Zdieľať na facebooku