Emocionálna inteligencia a jej potreba rozvíjania v školách

  Bigstock

O emocionálnej inteligencii sa v dnešnej dobe stále viac hovorí na verejnosti či vo firmách pri prijímaní zamestnancov. Nie racionálna inteligencia ( IQ ), ale emocionálna inteligencia ( EQ ) sa vraj stáva rozhodujúca, ako je schopný človek v živote uspieť. Napriek tomu, len málo pozornosti sa v školách dostáva podpore jej rozvoja u detí.

 

Súčasná generácia detí má mnoho citových problémov ako osamelosť, depresie, rebélia, závislosti a pod. Citovú výchovu ponechávame náhode, čo má katastrofálne následky. Samozrejme, že dieťa najprv preberá vzor správania z rodiny, potom však prechádza do školy, kde je v kolektíve, v ktorom zažíva rôzne pocity a emócie, ktoré viac či menej úspešne zvláda. Školy by tiež mali pomôcť pri výchove „celého“ človeka, aby dochádzalo k prepojeniu mysle a srdca. V škole sa kladie dôraz na odovzdávanie vedomostí a na určitú „poslušnosť“. Skutočnosť, že  „poslušní ľudia“,  vykazujú v škole úspechy merané známkami. Nevypovedá to však nič o tom, ako budú tieto deti neskôr reagovať na životné zmeny a  výzvy. Dôraz na rozvíjanie inteligencie prostredníctvom memorovania a rôznych testov nepripravuje deti na príležitosti, pred ktoré ich v dospelosti postaví skutočný a v podstate nevyspytateľný či nepredvídateľný život. Existuje veľa ľudí, dokonca aj s nadpriemerne vysokým IQ, ktorí si v súkromnom živote a vo vzťahoch nevedú najlepšie. Oveľa lepšie sa darí ľuďom s vysoko rozvinutou emocionálnou inteligenciou. Ľudia s rozvinutou EQ dosiahnu väčšie naplnenie, spokojnosť, dokážu prekonať svoje zlozvyky, ktoré ich obmedzujú v ich raste a vzťahoch.  Ľudia s rozvinutou EQ  sa vyznajú vo svojich pocitoch, zvládajú vlastné emócie,  dokážu rozlišovať pocity či emócie ľudí okolo seba a zároveň dokážu druhým pomáhať emócie zvládať. Tí, ktorí nedokážu rozvíjať sebaovládanie, neustále prežívajú vnútorné boje, ktoré im narušujú schopnosť sústrediť sa  a jasne premýšľať. Citové a medziľudské vzťahy sú  pre každodenný život veľmi dôležité.


Čím je charakteristická emocionálna inteligencia?

Znalosť vlastných pocitov a porozumenie svojim emóciám: Ľudia, ktorí rozumejú svojim pocitom, sa lepšie rozhodujú a majú bohatú slovnú zásobu o pocitoch a emóciách.  Vďaka tomu dokážu presnejšie vyjadriť, čo cítia a čo si myslia. Sú sami sebou.

 

Zvládanie emócií: Zvládanie emócií úzko súvisí s vyjadrovaní svojich pocitov v rozhovore, s aktívnym počúvaním  druhej strany, ktorej dávame možnosť vyjadriť jej pocity a s nevzťahovačnosťou. Inak sa nevyjadrené pocity hromadia, takisto negatívne myšlienky, čo spôsobuje predráždenosť , ktorá je základom nezvládnutia emócií.  Ľudia, ktorí túto schopnosť nezvládajú, trpia úzkosťami. Ľudia, ktorí túto schopnosť majú, sa zotavujú rýchlejšie zo sklamaní,  a dokážu ľahšie odpúšťať. Je dávno dokázané, že hormóny, ktoré sa vylučujú pri emóciách do krvi, potláčajú imunitný systém, a preto zvládanie emócií ovplyvňuje aj zdravotný stav.

 

Schopnosť motivovať sám seba: Takýto človek pozná svoje schopnosti, rozvíja a zdieľa ich s ostatnými. Má kvality, ktorými sú nadšenie, schopnosť nevzdávať sa pri prekážkach a ich cieľavedomé, vôľové a trpezlivé prekonávanie. Svoje chyby neberie tragicky, slúžia mu na poučenie.

 

Vnímavosť k pocitom a emóciám druhých a pomoc pri  ovládaní emócií: Ide o  zvedavosť voči tomu, ako sa druhí ľudia cítia. Keďže rozumejú svojim pocitom, dokážu vnímať, čo cítia druhí, nevzťahujú emócie druhých na svoju osobnosť,  reagujú empaticky. U všetkých harmonických vzťahov pramení súcit, rešpekt či láska z emočného zladenia sa s emóciami druhých ľudí.

 

Umenie medziľudských vzťahov: Ide o umenie vcítiť sa do pocitov, emócií, potrieb iných ľudí. Ľudia s vysokou EQ dovolia druhým byť samými sebou tým, že uznávajú ich pocity a názory. Nenastavujú sa do sebaobranného módu, na základe ktorého útočia, či sa vyhýbajú konfrontácii. Je ťažké ich vytočiť. Vedia, že názory druhých sú odrazom ich prežívania a minulých skúseností, s ktorými oni nemajú nič spoločné, a preto vytvárajú bezpečie vo vzťahoch prostredníctvom aktívneho počúvania bez posudzovania. Vďaka aktívnemu počúvaniu bez posudzovania a odsudzovania sa môžu ľudia pri ľuďoch s vysokou EQ uvoľniť a konať aj robiť rozhodnutia na základe pocitov uvoľnenia. Preto  ich konanie bude už pokojnejšie a obsahuje aj porozumenie voči tomu, čo ich najprv hnevalo a zneisťovalo. Ľudia s vysokou EQ dokážu povedať NIE ponúknutým záväzkom, čo im dáva priestor pre osobnú pohodu a pre vlastné zmysluplné záväzky, vďaka ktorým dosahujú svoje osobité ciele a sny.

 

Sebauvedomovanie a sebapoznanie: Je to neustále, bdelé, neposudzujúce a neutrálne uvedomovanie si pocitov a otvorenosť k nim. Človek, ktorý si vníma svoje pocity pri ostatných   ľuďoch, vie, že viac ako ocenenia zvonku potrebuje ocenenie vnútorné, ktoré vzniká tým, že otvorene zdieľa svoje pocity, potreby, názory a schopnosti. Tak riadi prípadne pocity, ktoré vznikajú pri porovnávaní sa s druhými. Schopnosť byť samým sebou je jeho osobným víťazstvom, preto dokáže fandiť aj ostatným ľuďom, ktorí zdieľajú svoju osobnosť, sú sami sebou.

 

Ako je vidieť popri rozvíjaní emočnej inteligencie narastá aj sebaúcta človeka. Emočná inteligencia a vysoká sebaúcta vytvára človeka otvoreného, čestného, pevného a nezmanipulovateľného.

 

Deti napodobňujú to, čo vidia okolo seba a vďaka nášmu príkladu už rozvíjajú svoj repertoár empatických a asertívnych reakcií. Moderná pedagogika by si mala viac všímať ttúto stránku malých osobností. Nemala považovať emočné prejavy žiakov a nedorozumenia medzi nimi za problémy. Sú tu prirodzené problémy umožňujúce ich osobný rast. Práve pri riešeniach nedorozumení sa totiž deti môžu učiť schopnostiam, ktoré rozvíjajú aj ich EQ.


V nedorozumeniach u detí sa dejú tri dôležité veci:

1.Dieťa zaplavia pocity, pod ktorými emocionálne koná a ktoré potrebuje uvoľniť na základe nejakej reakcie- plačom, úderom, zlostnou poznámkou, schválnosťami...atď. Telo je uspôsobené tak, že sa potrebuje zbavovať napätia a deti potrebujú našu pomoc pri uvoľňovaní emocionálneho napätia, samy to robia s detskou agresiou -najmä tie impulzívne.


2. Dieťa si vysvetľuje situáciu na základe svojich pocitov,  je ešte zamerané na seba, preto vníma situáciu jednostranne.


3. Dieťa z hľadiska svojho nízkeho veku nevie vnímať a konať z nadhľadu a preto sa najmä bráni a nespája s ostatnými cez komunikáciu, bojuje ešte za seba.

 

V týchto troch problémoch, ktorými deťom pomáhame prejsť, sa môžu naučiť:

 

1. Ovládnuť emócie prostredníctvom vyjadrenia pocitov. Keď pomenúva dospelý pocity detí, ktoré sa zúčastnili nedorozumenia, učí ich vlastným príkladom empatickému konaniu – vnímaniu pocitov. Deti sú zaujaté výkladom, pri ktorom sa učia pomenúvať aj čítať pocity druhého dieťaťa. Zároveň sa učia aktívnemu počúvaniu, pretože keď sa pomenúvajú pocity, všetci sú zameraní na vnímanie druhého a nerozvíjajú odsudzovanie, učia sa nestrannosti.

 

2. Ak aj dieťa vníma situáciu jednostranne, cez pomenovanie pocitov druhého dieťaťa ho učíme venovať pozornosť ostatným. Učíme ho riešiť konflikt cez vyjadrenie svojich pocitov, potrieb a názorov  v ja-výroku. Cez ja- výroky  sa učí byť samo sebou, neútočí, informuje a približuje sa  k ostatným, a preto zameranosť na seba premieňa svojou otvorenosťou na ústretovosť voči druhým.

 

3. Aby dieťa získalo nadhľad, pomáhame mu prostredníctvom sebapoznávania vysvetliť, prečo nefungujú neefektívne spôsoby komunikácie ako napríklad obviňovanie a prečo budú fungovať iné spôsoby komunikácie vo forme ja-výrokov  a  postoje ako napríklad otvorenosť vo forme priznania chyby,  hľadanie dohôd a kompromisov. Články, ktoré sa venujú vloženiu sebapoznávania do vysvetľovania konania:

Hyperaktívne deti a škola: Aktivity, ktoré vám pomôžu stmeliť kolektív

Sebapoznávanie a deti

 

Dôležitým predpokladom pre rozvoj charakteru je sebaovládanie.  Rovnako empatia otvára cestu k  skutočnému vnímaniu a aktívnemu počúvaniu,  len tak sme schopní vidieť situáciu aj z pohľadu druhého človeka. Empatia vedie k láske, starostlivosti, k altruizmu a súcitu. Chápanie vecí  z pohľadu druhého človeka rozbíja stereotypné predsudky a pestuje toleranciu a schopnosť akceptovať rozdiely. Týchto povahových vlastností je v našej  spoločnosti treba viac než kedykoľvek predtým. Len tak môžu ľudia spoločne žiť vo vzájomnej úcte. Vložiť rozvíjanie týchto schopností do škôl považujem za veľmi dôležité. „Nežiaduce“ prejavy správania u detí  sa tak môžu stať odrazovým mostíkom k rozvíjaniu sebapoznávania, empatie, asertivity a aktívneho počúvania bez odsudzovania. Môžeme deťom tieto informácie  spomenúť aj pomimo nedorozumení, najviac sa však deti naučia pochopiť tieto pojmy priamo v praktickom využití a to pri nedorozumeniach. Keďže tieto schopnosti rozvíjajú emočnú inteligenciu a sebaúctu, znamenajú pre budúcnosť deti obrovský vklad.

 


Zdroj:
Daniel Goleman: Emoční inteligence
Darina Vranová: Som kráľom svojho sveta-Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným
Zdieľať na facebooku