Ak si empatiu nerozvíjame, začne miznúť. Ako si ju precvičovať?

Ak si empatiu počas života netrénujeme, začne v dospelosti miznúť.
Ak si empatiu počas života netrénujeme, začne v dospelosti miznúť. / Foto: Pexels

Empatia je v súčasnosti vnímaná ako pozitívna vlastnosť, vďaka ktorej sa človek dokáže vcítiť do pocitov druhého človeka a snaží sa im porozumieť. Prvé známky empatie sa prejavujú už veku dvoch rokov. Ak však empatiu netrénujeme, začne v dospelosti miznúť.


S empatiou sa zoznamujeme už ako bábätká, keď sa s láskou o nás rodičia starajú. V tomto období cítime emócie druhých, ale ešte nepoznáme súcit, emócie nevieme rozoznať, iba na ne reagujeme. S pribúdajúcim vekom ich začíname u druhých rozoznávať a snažíme sa ich v ľuďoch aj vyvolať. Okolo druhého roku začíname prejavovať empatiu , a to napríklad tak, že nechceme, aby naši blízki boli smutní. Medzi tretím aštvrtým rokom začíname vnímať city druhých a okolo piateho roku sme schopní prejavovať súcit. Ak sa však rozvoju empatie nevenujeme, začíname sa prejavovať čoraz ľahostajnejšie. Myslíme hlavne na seba, na vlastné zisky a vlastné pohodlie. Viaceré výskumy potvrdili, že za posledných 20 rokov sa empatia znížila. Odborníci sa zamýšľajú nad tým, ako tento trend zvrátiť a ako ľuďom pomôcť rozvíjať si vlastnú empatiu. Aby sme sa mohli dopátrať k určitej odpovedi, musíme si najprv uvedomiť, že existujú tri druhy empatie. Ak citlivo prežívate napríklad dej vo filmoch, pravdepodobne máte dobre vyvinutú emočnú empatiu. Je to schopnosť vcítiť sa do emócií druhých a viete ich prežívať ako vlastné. Kognitívna empatia je umenie rýchle porozumieť pocitom druhých ľudí. Práve z ľudí, ktorí majú vysokú kognitívnu empatiu sa stávajú výborní psychológovia. Tretí druh predstavuje schopnosť regulovať svoje emócie podľa potreby. Takáto schopnosť je veľmi potrebná napríklad pre chirurgov.

 

Empatia sa dá trénovať

Profesor John Malouff z University of New England analyzoval 18 rôznych štúdií, ktoré sa zaoberali tréningom empatie. Aký bol výsledok? Zistil, že precvičovanie má veľmi pozitívny dopad na jej rozvoj. Nikto však nezistil, či je ten dopad dlhodobý alebo iba krátkodobý. Tiež sa nezistilo, či sa dá empatii naučiť deviantov, násilníkov, väzňov. Štúdie, ktoré John Malouff skúmal, totiž obsahovali len vzorku študentov, zdravotníkov a sociálnych pracovníkov.

 

Čím viac utíšime svoj mozog, tým viac sa prejaví empatia

Psychologička a koučka Marcia Reynoldsová je presvedčená, že empatiu si môžeme zvýšiť aj sami. Emočnú empatiu sa najlepšie naučíme zvládať tak, keď sa poriadne sústredíme na seba. „O čo viac dokážeme utíšiť svoj mozog, o to viac emocionálnej múdrosti budeme počuť. Na toto je najlepšia meditácia. Na pocity druhých sa môžete naladiť aj tak, že zastavíte svoju aktivitu a sústredíte sa na dýchanie,“ odporúča Marcia Reynoldsová.

Odporúča sa aj čítanie a sledovanie filmov. „Literárna fikcia jednoznačne posilňuje schopnosť simulovať naučené skúsenosti druhých,“ zistili psychológovia David Kidd a Emanuele Castano, ktorí v roku 2013 uskutočnili 5 experimentov, v ktorých skúmali väzbu medzi empatiou a literatúrou.

 

Foto: Shutterstock

 

Ako rozvíjať kognitívnu empatiu?

Kognitívnu empatiu môžeme posilňovať tým, že začneme hľadať znaky toho, ako ľudia prežívajú svoje emócie. Je potrebné si všímať najmä výraz tváre, postoj, povzdychy, tón hlasu, obsah reči, a to všetko v kontexte s aktuálnou situáciou. Tento tréning nám pomáha aj v tom, aby sme sa dokázali sústrediť na vlastné pocity. Keď si viac uvedomuje to, čo cítime, lepšie spoznáme aj emócie u druhých. Treba si však uvedomiť i to, že empatia je podvedomá záležitosť a vždy nedáva zmysel jej rozumieť.

„Empatia je schopnosť porozumieť emóciám druhých ľudí a zdieľať ich s nimi. Jedná sa o konštrukt s viacerými komponentami, z ktorých každá je napojený na vlastnú časť mozgu,“ tvrdí Pascal Molenberghs z Monashovej univerzity. Empatia je podľa neho dôležitá spoločenská schopnosť, ktorá nám umožňuje chápať, ako sa ostatní cítia a ako máme reagovať na rôzne situácie vhodným spôsobom.

 

Precvičujte si empatiu aj aktívnym počúvaním

Empatia veľmi súvisí so schopnosťou počúvať. Vyjadrovať svoje myšlienky a pocity vieme oveľa lepšie ako počúvať. A najmä na sociálnych sieťach máme k dispozícii mnoho spôsobov, ako ich dať svetu najavo. Lenže s počúvaním to také jednoduché nie je. Naším vlastným rozprávaním sa však o druhých ľuďoch nič nedozvieme, a preto nie je divu, že je pre nás potom ťažké chápať tých, s ktorými napríklad aj nesúhlasíme. Ľudia okolo nás majú veľa zaujímavých príbehov a tajomstiev, do ktorých nás nechajú nahliadnuť, keď cítia, že to má cenu. A my sa od nich môžeme naučiť veľa užitočného pre svoje vlastné životy, ale aj pre rozvoj empatie. Občas si ľudia neželajú vaše rady a jediné, čo potrebujú, je vyrozprávať sa. Preto sa ich nesnažte vo všetkých prípadoch usmerňovať. Netvárte sa ako niekto, kto pozná riešenia na všetky problémy sveta. Opýtajte sa, ako by ste mohli pomôcť, ale nikomu nič nevnucujte. Nie vždy je vhodné dávať rady. Nemajte obavy, ľudia, ktorí vám dôverujú, si po radu za vami prídu sami.

 

Počúvať dokážeme len vtedy, ak vieme byť pokorní

S pokorou rastie aj schopnosť počúvať iných. V dnešnej dobe niektorí ľudia trpia epidémiou nepočúvania. Každý cche väčšinou rozporávať a byť v centre pozornosti.  Niet divu, že nedokážeme efektívne počúvať. Po prvé, väčšinu z nás nikto nenaučil, ako správne počúvať. Učíme sa ako čítať a písať, ale nie ako počúvať. Po druhé, mnohí z nás musia robiť také nespočetné množstvo aktivít v práci a v domácnosti, že sa moc nezaoberajú počúvaním. Hovorenie je to, čo má prioritu. Či je to už v škole, na pracovisku, počas športovania alebo pri ďalších aktivitách vo voľnom čase. Napriek tomu, osvojenie si schopnosti načúvania je veľmi dôležité, a to nielen kvôli dobrým vzťahom, ale aj kvôli empatii.

 

Empatiu si precvičíme aj tým, že prestaneme súdiť iných

Dennodenne súdime ľudí bez toho, aby sme ich vôbec poznali. Odmietanie iných názorov a perspektív je jednou zo základných prekážok, ktorá nám v empatii bráni. Chyba spočíva v tom, že sa na životy iných pozeráme svojimi očami. Je prirodzené, že sme schopní viac súcitiť s ľuďmi, s ktorými máme niečo spoločné. Ale byť empatický znamená súcitiť so všetkými ľuďmi.

 

Prejavujme o ľudí záujem

Pokúšajme sa prísť na to, ako sa v danom momente cítia. Ak sú smutní, je dobré, keď sa ich opýtame, prečo sa tak cítia. Prejavíme im tak svoj záujem. Dáme im pocit, že je tu vždy niekto, koho trápi, čo prežívajú a ako sa cítia. Schopnosť ukázať človeku, že je na tomto svete ešte vždy žiadaný a vítaný, je tým najvyšším stupňom empatie.

 

Pomôcť môžu aj citáty a motivačné videá

Empatiu nemusíme šíriť len priamo. Skvelým príkladom nepriamej formy sú napríklad aj motivačný citáty, povzbudenie alebo želanie pekného dňa. Citátom či motivačným videom, ktorý pošlete e- mailom, sa dá venovať aj úsmev či dobrá nálada.

 

Empatia sa nešíri kvôli odmene

Pomáhanie by nemalo fungovať systémom ja pomôžem tebe a potom musíš pomôcť ty mne. Skutočná empatia spočíva v ochote urobiť pre niekoho niečo bez toho, aby sme žiadali spätnú väzbu. Tá sa  napokon väčšinou dostaví sama. To, že pomôžete iným ľuďom, sa vám vráti. V podobe milého slova, dobrého pocitu a skutočných priateľstiev. Nezabúdajte, keď dáte trochu lásky, sami pre seba tiež  dostanete.

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia
Zdieľať na facebooku