Články: Pre študentov
O projekte


 

Existujú ľudia, ktorým sa nedá dôverovať. Ako ich spoznáte?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Hoci ste dôverčivý človek, nie každému sa oplatí ihneď dôverovať a otvoriť sa mu. / Foto: Bigstock

Hoci ste človek, ktorý ľuďom automaticky dôveruje, nie vždy sa to ukáže ako pozitívna vlastnosť. Veľakrát vás ľudia sklamú. Aj preto je dobré naučiť sa rozlišovať ľudí, ktorí si našu dôveru zaslúžia a ktorí nie.

 

V 50. rokoch zaviedol detský psychológ Erik H. Erikson, žiak Žigmunda Freuda, koncept nedôvery. Podľa neho získa kojenec počas prvého roku života základný cit, ktorým ľuďom a situáciám môže dôverovať a ktorým radšej nie. Vývojoví psychológovia sú ešte aj dnes presvedčení o tom, že dôvera vzniká veľmi skoro. Keď sa rodičia  s láskou o deti starajú, dávajú im svoju náklonnosť, lásku a pocit bezpečia. Keď ich utešujú a povzbudzujú, keď im dôverujú, krok za krokom ich vedú novými úlohami a nepreťažujú ich. Vtedy dokážu ich deti dôverovať.

 

Samozrejme, dôvera je dobrá vlastnosť, no vo vyššom veku je potrebné deti učiť, že každému nemôžeme dôverovať  bez premyslenia a príliš ľahkovážne. Nie je rozumné prejaviť ju hneď každému, už len z toho dôvodu, že ani náhodou nežijeme v takom dokonalom a čestnom svete, ako by sme si priali. A toto, samozrejme, neplatí len pre deti, ale aj pre dospelých. Našu dôveru si musia ľudia zaslúžiť. No my často dôverujeme aj takým ľuďom, ktorým by sme dôverovať nemali. Sú prípady, keď už vopred  tušíme, že ľudia, ktorým sme  prejavili dôveru, nás sklamú. A hoci nás to nepoteší, nie je to potom až taký šok. No stáva sa aj opak. Našu dôveru zneužijú aj takí, u ktorých by sme to vôbec nepredpokladali. Takáto situácia je niekekdy veľmi nepríjemná. A práve z tohto dôvodu je dôležité naučiť sa v živote rozoznávať, ktorí ľudia si našu dôveru zaslúžia a ktorí nie.

 

Typy ľudí, ktorým sa nedá dôverovať môžete spoznať na základe určitých vlastností a viditeľných prejavov. Ktoré to sú?

 

1 |  Ľudia, ktorí radi klebetia a prezrádzajú tajomstvá

Ak vám niekto ochotne porozpráva veci, ktoré vie o niekom inom, možno to považovať za prvý jasný varovný signál. Ak človek nemá žiadne zábrany rozprávať o tajomstvách a dôvernostiach  niekoho iného, rátajte s tým, že to isté môže urobiť aj vám za vaším chrbtom pred inými ľuďmi. Takýmto ľuďom sa preto radšej nezdôverujte s osobnými záležitosťami.

 

2 | Ľudia, ktorým chýba súcit a empatia

Ľudia, ktorí nepociťujú a neprejavujú súcit ani  žiadnu empatiu, sa nás určite pokúsia využiť. Byť empatickým znamená, že máte vrodenú schopnosť intuitívne sa vcítiť do druhých a vnímať ostatných ľudí a tiež schopnosť a vôľu počúvať. Niekto, kto sa nevie vžiť do pocitov druhých, si sotva môže uvedomovať, že svojím konaním môže aj ubližovať. Ak si pripustíme k telu niekoho bez empatie, skôr či neskôr sa to skončí konfliktom.  Preto je vždy lepšie si premyslieť, či takýmto ľuďom budeme dôverovať.

 

3 | Egoisti a narcisti

Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných záujmov, ktoré nezohľadňuje alebo málo zohľadňuje záujmy iných. Egoizmus je protikladom empatie. Empatia je schopnosť vcítiť sa do myslenia iných ľudí. Sebectvo to neguje. Sebectvo je myslenie zamerané na svoju osobu. Sebecký človek je bezohľadný a cieľavedomý. Ide mu o svoj vlastný prospech. Sebectvo je v zásade premyslená a racionálna činnosť.

 

Nebezpeční sú aj narcisti. Narcizmus alebo sebaláska je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. Určite aj vy poznáte človeka, ktorý sa zjavne správa tak, ako keby bol vo všetkom lepší než všetci ostatní. Človek, ktorý si myslí, že je lepší než ste vy, ktorý si myslí, že je centrom vesmíru,  bude pravdepodobne v krátkom čase chcieť po vás šliapať. Takémuto človeku je úplne jedno, že vás urazil alebo zranil.

 

Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je tiež typické:

  • velikánsky pocit vlastnej dôležitosti, preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov,
  • opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske,
  • viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami,
  • potreba nadmerného obdivu,
  • pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami,
  • zneužívanie druhých k vlastnému prospechu,
  • nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých,
  • arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.

 

4 | Ľudia, ktorí často spôsobujú problémy

Ďalší typ ľudí, ktorým je veľmi ťažké dôverovať, sú takí, ktorí majú stálu potrebu sa vždy do niečoho zapliesť či vytvárať problémy. Čím viac niekto vyhľadáva drámu a konflikty, tým menej mu možno dôverovať. Myslia sa tým hlavne tí ľudia, ktorí sa potrebujú obklopovať drámou, robia všetko pre to, aby prežívali rôzne druhy  konfliktov. Takíto ľudia často vedia vytvoriť problém aj z ničoho.

 

5 | Ľudia, ktorí  často obviňujú druhých

Človek, ktorý sa všemožne snaží obviňovať druhých za niečo, za čo očividne nemôžu, nie je dôveryhodný človek. Pre takýto typ človeka je príznačné, že sa odmieta priznať k svojim vlastným chybám. Snaží sa toho docieliť tak, že poukazovaním na druhých chce odvrátiť pozornosť od seba. Obviňovanie jasne poukazuje aj na problém so sebaúctou. Cez obviňovanie dávame najavo sklamanie z toho, že nám ostatní nenapĺňajú našu potrebu po uznaní, pozornosti a láske. Ostatní nám však nemôžu poskytnúť niečo, čo neobjavíme a nerozvinieme najprv sami v sebe. Ak  nájdeme k sebe úctu, ak  pocítime dôveru a istotu vo svoje vlastnosti a schopnosti a ak zároveň  rozvíjame otvorenosť  k sebe aj k iným,  nachádzame k sebe vyrovnaný vzťah, ktorý je základom sebalásky. Ak toto objavíme, nemáme dôvod obviňovať iných. Ľudia, ktorí však toto nedokážu, nezaslúžia si našu dôveru.

 

6 | Ľudia, ktorí využívajú druhých

Ak máme z dotyčného človeka pocit, že využíva každého, s kým príde do kontaktu, je nanajvýš pravdepodobné, že sa pokúsi využiť aj nás. Hranica medzi ochotou pomôcť z jednej strany a  a zneužívaním z druhej strany je veľmi citlivá. V každom prípade, ak máme silný pocit, že dotyčný sa zaujíma len o seba a o to, aký môže mať z nás prospech, musíme spozornieť a vedieť aj rázne povedať NIE.

 

7 | Ľudia, ktorí sami seba vnímajú ako obeť

Manipulácia je využívanie nevedomosti, neistoty, dobromyseľnosti, naivity, strachu, slušnosti a ďalších viac pozitívnych než negatívnych citov a vlastností iných osôb s cieľom realizovať svoje vlastné, väčšinou utajené a skryté zámery, ciele a plány. Manipulátor môže mať viacero podôb, môže pôsobiť ako dobrý altruista, tvrdý diktátor alebo obeť potrebujúca vašu pomoc. Ľudia, ktorí sami seba vnímajú ako obeť, sú v skutočnosti teda  manipulátori, ktorým sa nikdy nič nepáči. Za svoju situáciu, prípadne životný pocit, budú vždy obviňovať len druhých a svoje okolie. Tento ich prístup je však taktika, ktorou chcú manipulovať ľudí, s ktorými prídu do kontaktu. Tento typ ľudí si o sebe namýšľa, že sú lepší než ostatní a spravia všetko pre to, aby za svoje skutky nemuseli niesť zodpovednosť.

 

8 | Ľudia, ktorí sú príliš nerozhodní

Ďalší typ ľudí, ktorým nemožno dôverovať, sú tí, ktorí sa nevedia pre nič rozhodnúť. Psychológovia hovoria, že  nerozhodnosť najčastejšie pramení z  nedostatku zodpovednosti prijať následky svojich rozhodnutí, zo strachu urobiť chyby, z obavy z nedokonalosti a je to tiež strach zo zlyhania. Nerozhodnosť ide takmer vždy ruka v ruke s nezodpovednosťou, čo znamená, že nerozhodní ľudia v kritických chvíľach obyčajne sklamú a utečú. A práve preto je veľmi ťažké týmto ľuďom dôverovať.

 


ZDROJ: Elliot Aronson: Sociálny psychológia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.