Deti rastú veľmi rýchlo a rodičia sa snažia ich čo najlepšie pripraviť na reálny život, v ktorom ich môže stretnúť čokoľvek.
Denne sa množstvo rodičov bojí, či sú ich deti skutočne šťastné, či sa dostatočne učia, či majú dobrých kamarátov, či nie sú obeťou kyberšikany, či sú skrátka v bezpečí. Pri pomyslení na všetky tieto veci často premýšľajú aj nad tým, ako ich na život čo najlepšie pripraviť. Je leto, a tak možno budete mať viac času na to, aby ste sa mohli so svojimi deťmi porozprávať na rôzne témy. Možno vám v tom pomôžu aj nasledujúce vety:
1 | Strach je nepriateľ učenia
Vysvetlite deťom, nech sa neboja skúšať nové veci. Obdobie detstva je predovšetkým obdobím hľadania. Podprorujte ich v tom, aby neustále hľadali, skúmali, objavovali nové veci a predovšetkým hľadali samy seba. Povedzte im, že sa neučia pre známku, ale preto, aby získavali nové vedomosti, zručnosti, schopnosti. Mnoho rodičov motivuje deti tak, že im hovoria, aby dostali jednotku. To nie je tá najsprávnejšia motivácia. Deti sa potom boja zlých známok a to ich brzdí v učení a často núti i k podvádzaniu. Namiesto toho, aby sa učivo naučili, tak sa snažia podvádzať odpisovaním, používaním ťahákov a podobne. Škola by sa mala stať miestom, kde deti majú radosť z toho, že niečo nové spoznali, že sa niečo nové naučili a že sa niekam posunuli.
2 | Skutky sú dôležitejšie ako slová
Povedzte deťom, že slová, ktoré budú hovoriť, si všimne oveľa menej ľudí ako skutky, ktoré budú robiť. V súčasnosti mnohí ľudia dokážu zaujať krásnymi vetami. Slovami sa dá veľa vecí sľúbiť, veľa vecí vysvetliť, obhájiť, slovami sa dá zachrániť pred nepríjemnými vecami. Oveľa dôležitejšie sú však reálne činy. Slovami totiž môžeme klamať, reálne činy hovoria jasnou rečou. A toto by si mali zobrať za svoje aj rodičia. Vždy viac priťahoval príklad rodičov ako príkazy a zákazy.
3 | AKO myslieť je oveľa dôležitejšie než ČO si myslieť
To, aký život žijeme, často súvisí s našimi rozhodnutiami. Ak sa nám niečo v živote nepáči, je potrebné urobiť zmeny a urobiť lepšie rozhodnutia pre seba. Rodičia by mali odmalička učiť deti, aby sa vedeli rozhodovať tak, aby to bolo prospešné pre ne a nie pre niekoho iného. Rodič má byť sprievodcom a nie diktátorom. Len vtedy sa dieťa naučí múdrejše rozhodovať. Keď sa zbavia strachu z rodičov, začnú svet vidieť v iných súvislostiach. Uvidia aj tie možnosti, ktoré by v zajatí strachu nevideli. Deti si musia uvedomovať, že to, ako si formujú charakter a životný príbeh, je v ich rukách. Rodičia by mali učiť deti samostatnosti. Len vďaka nej sa dokážu neskôr uplatniť v tomto svete, ktorý vyžaduje od ľudí čoraz vyššie nároky. A práve preto je také dôležité naučiť dieťa AKO správne myslieť.
4 | Sklamania väčšinou bývajú výsledkom nesprávnych očakávaní
Ako dieťa rastie, menia sa aj jeho očakávania. Nepodstatné očakávania sa menia na reálnejšie. Tie nafúknuté a nereálne vedú často ku stresu a frustrácii. Ak máme pozitívne postoje a otvorenú myseľ, často zisťujeme, že život nemusí byť ťažký a frustrujúci. Ťažký a frusturujúci si ho robíme sami kvôli nereálnym očakávaniam, ktoré sú často v rozpore s realitou, v ktorej žijeme. Deti chcú byť v mladom veku kýmkoľvek, no podporovať ich v tom môžete, len ak vidíte, že to má naozaj zmysel. Každý má právo snívať, no upriamovať svoju pozornosť len na sny, nie je správne. Práve rodič by mal dieťaťu pomôcť nastaviť ho smerom k ambíciám a cieľom, ktoré sú reálne a kde sa črtá určitý potenciál. Súvisí to aj s falošnou nádejou. Dieťa si totiž v mysli hneď predstaví, že všetko sa v krátkom čase zázračne vyrieši a bude žiť v tom, že zlé veci sa jednoducho nedejú. Tým, že dieťaťu dávate falošnú nádej, nielenže zo seba robíte klamára, ale bránite mu spracovať situáciu. Nechajte svoje dieťa, nech sa citlivým spôsobom pomaly zoznamuje s danou situáciu. Prílišné zľahčovanie a zovšeobecňovanie však nemá zmysel.
5 | Je dobré naučiť sa pozerať sa na situácie viacerými spôsobmi
Niekedy sa aj na nepríjemnú situáciu dá pozerať pozitívne. Je to len otázkou postoja a uhla pohľadu. Stačí sa na udalosť pozrieť inými očami a všetko aj to zlé sa môže javiť ako dobré. Pozitívne myslenie spočíva v tom, že dokážeme prijať čokoľvek, čo sa stane, poučiť sa z toho a nájsť pre seba to najlepšie aj v nepríjemnej situácii. Dlhodobá frustrácia a stres nepramenia z udalostí, ktoré sa prihodili, ale z našej rakcie na ne.
6 | Vďačnosť nás robí šťastnejšími
Keď si človek pravidelne uvedomuje pocit vďačnosti, vytvorí si tak návyk. Je to jeden z najlepších návykov, pretože je to ten najlepší uhol pohľadu na život. Ide celkove o prístup k životu. Ak sme schopní oceniť to, čo máme, získali sme jeden z kľúčov k životnému uspokojeniu. Pocit vďačnosti prináša skutočnú radosť. Denne sa stretávame s možnosťami, kedy môžeme iným poďakovať, no odignorujeme to. Tým, že druhým za službu poďakujeme, urobíme im jednak radosť, ale zároveň ich aj motivujeme k lepším výkonom. A tak sa vlna pozitívnej energie môže šíriť viac a viac. No a v takomto svete sa predsa len žije krajšie. A tak je dobré, keď naučíte svoje deti vďačnosti. Vďaka tomu prežijú krajší život.
7 | Dôležitejšia je cesta ako cieľ
Je veľmi dôležité učiť deti, že zmysel života nespočíva len v tom, že dosiahnu to, po čom túžia, ale predovšetkým v tom, že si užívajú cestu, ktorá ich vedie k tomuto cieľu. Dôležité nie je len to, čo dosiahneme, ale aj to, čo robíme počas cesty za týmto snom. Na tejto ceste si totiž vytvárame svoje spomienky, prežívame emócie, stretávame ľudí, ovplyvňujeme okolie a získavame nové skúsenosti.
8 | Svoju energiu míňajme na správne veci
Svoju energiu môže človek venovať hnevu, ohováraniu, závisti, nenávisti, sebazničovaniu alebo odpusteniu, vďačnosti a rozdávaniu radosti. Je potrebné povedať aj deťom, že si môžu vybrať jedno alebo druhé. Ľudia často žijú v tom, čo si neprajú a sú prekvapení, že sa nič nemení. Veľa ľudí si myslí, že život bude taký, o akom snívajú, ale nič pre to nerobia. Život ale takto nefunguje. Kvôli zmene musíme vždy niečo aj urobiť. Až potom dostaneme to, čo chceme. Deti si musia uvedomovať, že v živote nejde všetko ako po masle a že prídu aj horšie dni. Je to preto, lebo určité výsledky vyžadujú námahu, určité úsilie a prispôsobovanie sa. Nedá sa nepríjemným pocitom donekonečna vyhýbať a čakať len na zázrak.
Je dobré neustále upozorňovať deti na to, aby ich nezastavil strach, aby boli pripravené prejavovať určité úsilie, vedeli prijímať zmeny, využívali svoje nadanie a potenciál naplno. Vtedy budú pripravené na reálny život a pri prvej prekážke neodídu z boja.
