Existuje veľa príčin neprospievania žiakov. V dnešnej dobe psychologické a pedagogické vedy ich už majú úspešne zmapované a existuje aj množstvo odborníkov, ktorí kvalifikovane vedia deťom s problémami pomôcť. Rodičia aj učitelia si prajú, aby všetci žiaci boli dobrí. Realita je však taká, že nie vždy je to možné, pretože niekto sa narodil s vynikajúcimi predpokladmi a iní musia zápasiť s problémami. Psychológovia nahromadili množstvo empirických údajov, ktoré jasne ukazujú, že úspešní a neúspešní žiaci sa líšia od seba jednak na základe zdedených dispozícií, ale zároveň berú do úvahy aj také vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť rodičia aj učitelia. Zistili totiž, že dlhodobým efektívnym a premysleným prístupom k učeniu môžu dosiahnuť dobré výsledky aj tí žiaci, ktorí sú napríklad z málo podnetného prostredia alebo s horším genetickým základom. Dôležité je, aby jednak poznali efektívne spôsoby učenia, ale zároveň akceptovali aj myšlienku vlastnej zodpovednosti.
Ktoré prístupy a stratégie môžete pozorovať u dobrých žiakov a naopak chýbajú tým slabším?
Dobrí žiaci používajú efektívne stratégie učenia sa
Mnohí žiaci často sami prichádzajú na to, ako sa naučiť čo najviac učiva. Niektoré stratégie odpozorujú od spolužiakov, ideálne však je, keď im o tom povedia samotní rodičia a učitelia. Mali by deťom ukázať, prípadne si to s nimi nacvičiť, ako čo najrýchlejšie a najprecíznejšie dospieť k zvládnutiu učiva a súčasne si ho čo najdlhšie uchovať v pamäti a spomenúť si naň. Tieto stratégie sú naučené a nie vrodené. Pri troche úsilia ich dokážu zvládnuť skoro všetci. Viac si efektívnom učení môžete prečítať aj v článkoch:
Ako sa učiť? Najznámejšie techniky učenia
Schopnosti, ktoré vám pomôžu pri učení
Dobrí žiaci veria, že schopnosti sa dajú zlepšovať
Rodičia či učitelia dobrých žiakov a aj samotní dobrí žiaci sú presvedčení, že inteligenciu i jednotlivé schopnosti sa dajú meniť. Názor o nemennosti inteligencie vedie k tomu, že žiak sa nesnaží meniť k lepšiemu. Zmieri sa totiž s tým, že na čo sa má snažiť, keď je všetko ovplyvnené dedičnosťou. Už len samotné podnetné prostredie má na inteligenciu priaznivý vplyv. A život sám prináša príklady o tom, že ľudia s priemernou inteligenciou sú schopní v živote podávať nadpriemerné výkony. Ako ešte môžeme meniť inteligenciu človeka? Pravidelným cvičením mozgu, napríklad pomocou riešenia rébusov, čítaním, riešením praktických životných úloh, návštevami kvalitných prednášok, zmysluplnými rozhovormi a diskusiami a samozrejme, učením v škole. Deti, ktoré sa venujú týmto a podobným činnostiam, lepšie rozumejú výkladu učiteľa, majú väčší záujem o učenie a tiež majú lepšie výsledky v testoch.
Dobrí žiaci majú vysoké ambície
Dobrí žiaci veria, že v živote veľa dokážu a pracujú na tom. Vedia aj o tom, že uspejú vtedy, keď budú tvrdo pracovať. Je pravda, že ambície by mali byť aspoň trochu realistické, aby nedošlo k maximálnemu sklamaniu. Deti treba usmerňovať a prízvukovať im, v čom sú naozaj dobré a na čo majú talent. Nemôže byť predsa každý spevák, prezident a kozmonaut. Celkove však vedci zistili, že vysoké ciele viac motivujú k lepším výsledkom.
Dobrí žiaci veria, že uspejú v škole
Hlavne menšie deti potrebujú vidieť, že im veria dospelí – rodičia aj učitelia. A práve preto predovšetkým prváci potrebujú zažívať čo najčastejšie pocit úspechu. Malé dieťa si totiž nedokáže ešte veriť, ak mu neveria dospelí. Nemôže si veriť dovtedy, kým nezažije niekoľko pocitov úspechu. Ak deti v mladšom školskom veku často zažili pocit neúspechu, tento pocit ich potom sprevádza takmer celý život. Neveria, že môžu v škole uspieť, že zvládnu preberané učivo. Ich sebavedomie v oblasti vzdelávania je často na bode mrazu. Často majú aj predpoklady na to, aby uspeli, ale oni nechcú. Tu sa potom ukazuje, že viera dobrých žiakov vo vlastné sily bola vybudovaná hlavne vďaka tým pedagógom, ktorí ich dokázali pozitívne motivovať.
Dobrí žiaci majú snahu dokončiť úlohu
Mnoho žiakov úlohu začne s radosťou riešiť, ale v určitej fáze strácajú silu. Možno kvôli neschopnosti získať informácie, neviditeľným výsledkom, možno kvôli malému čiastkovému zlyhaniu. Odborníci tvrdia, že pre dokončenie úlohy alebo nejakého projektu je dôležité udržiavať pozornosť a odstrániť rozptyľovanie. Treba tiež dobre zorganizovať čas na učenie a plnenie povinností, dobre nastaviť čas na oddych. Je dobré si urobiť aj zoznam jednotlivých krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sme úlohu zvládli. Motiváciu môžeme získať aj tým, že sa rozprávame o úlohe s tými, ktorí ju už niekedy zvládli urobiť alebo si predstavujeme odmenu, ktorú získame po splnení úlohy. Dobrí žiaci vedia, v čom sú dobrí a vidia aj svoje nedostatky. Nesú zodpovednosť za svoje výsledky. Dobrí žiaci hľadajú zdroje svojich úspechov a neúspechov v sebe a nie v okolí.
Dobrí žiaci majú radosť z poznania a vedia, prečo sa učia
Niektorí žiaci chodia do školy s veľkou nechuťou, ale ešte stále sú aj takí, ktorých škola baví a chodia do nej radi. Existuje mnoho faktorov, ktoré na túto skutočnosť vplývajú (výber učiva, učitelia, prostredie, atmosféra a pod.) Záleží len na nás dospelých, aby sme žiakom vysvetlili, prečo je lepšie byť vzdelaným ako nevzdelaným. Dôležité je uvádzať hlavne tie dôvody, ktoré sú pochopiteľné, zrozumiteľné a významné pre samotné dieťa. Veľmi cenný je aj rodičovský príklad a postoj okolia ku vzdelaniu.
Dobrí žiaci lepšie rozumejú sami sebe
Dobrý žiak pozná svoje slabé i silné stránky. Vyzná sa vo svojich záujmoch, zvykoch, stereotypoch v správaní. A keď sa dobre pozná, vie svoje dobré stránky vhodne využiť a vie tiež, ako nahradiť a kompenzovať slabšie. Jednou z dôležitých úloh školy a rodiny je viesť deti k vlastnému sebapoznaniu, pretože práve v tomto poznaní je ukryté tajomstvo šťastnejšieho prežívania života v škole, samotný výber strednej a vysokej školy a napokon aj výber povolania, ktoré v značnej miere ovplyvňuje kvalitu života.
Zdroj: John Holt: Proč děti neprospívají
