Ako naučiť deti hľadať šťastie vo svojom vnútri?

Umenie byť šťastný spočíva v schopnosti nachádzať šťastie v obyčajných veciach.

- Henry Ward Beecher

Hovorí sa, že pravé šťastie je pokojné a hlboké a nie je závislé od okolností. Nie je to niečo, čo získame tak, že budeme dávať najavo svoj vytúžený úspech alebo radostnú udalosť. Je to stav, keď svoje životné okamihy, obyčajné i neobyčajné, napĺňame hlbokou radosťou. Pravý pocit šťastia si vytvárame sami v sebe a môžeme z neho čerpať bez ohľadu, čo sa deje okolo nás. Tento stav mysle môžeme naučiť aj naše deti, ak im pomôžeme pochopiť, že šťastie je práca, ktorú musíme vykonať sami v sebe. Ako to urobiť čo najlepšie?

Učte deti vyjadriť vďaku

Spôsob, ako vyjadriť vďaku sa nedá naučiť len pomcou slov, ale ak v deťoch vypestujeme návyk byť vďačný, zvyknú si na to a ovplyvní to ich život. Vyjadrovanie ocenenia nám pomáha prestať sa fixovať na to, čo je zlé a učí nás oceňovať to, čo je úžasné. Vyjadriť uznanie, oceniť tých, ktorých milujeme, znižuje napätie a rodinný život je krajší a šťastnejší. Keď deti vidia, ako sa rodičia navzájom oceňujú, začnú to robiť aj ony. A keď si tento zvyk prenesú aj do dospelosti, ich život bude oveľa šťastnejší.

Odpovedajte deťom na veľké otázky o živote

Keď deti začnú rodičom dávať veľké otázky o živote, mali by ste mať pripravené aspoň základné odpovede. Každý rodič má svoje vlastné predstavy o tom, čo povie svojim deťom. Väčšinou vychádza z vlastných skúseností, z toho, čo ho naučili vlastní rodičia, z prečítaných kníh a z toho, čo preferuje komunita ľudí, v ktorej žije.

Ako vo výchove platí, že rodičia musia spolupracovať a byť jednotní, tak aj duchovné sprevádzanie dieťaťa vyžaduje spoluprácu ľudí, ktorí sú dieťaťu najbližšie. Aspoň v zásadných veciach je nevyhnutné sa dohodnúť. Podobne, ako pri nejednotnej výchove dieťa nevie, čo je dobré a čo zlé, kto má pravdu a kto nie a koho je treba poslúchnuť, tak aj vo výchove k pravde, viere a spravodlivosti treba byť v mnohom zajedno a navzájom sa podporovať. Výchova dieťaťa k spomínaným hodnotám je nesmierne dôležitá, ale nemenej dôležitá je jednota manželov.

Dary, ktoré nám prináša vonkajší svet, nás nikdy neurobia šťastnými. Šťastie sa nedá vlastniť. Šťastný môže byť len človek. Ak hľadáme šťastie vonku, je naše hľadanie úplne zbytočné. Šťastie môžeme nájsť iba vo svojom vnútri. Byť šťastný v skutočnosti znamená byť sám so sebou a so svojím životom v harmónii, využiť miesto, na ktorom stojím a každý okamih přežit naplno.

- Kurt Tepperwein

Učte deti sebadôvere a sebaúcte

Zdravá sebadôvera získaná v detstve má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti. Sebadôvera ovplyvňuje mnoho oblastí života. Deti, ktoré v tomto smere získali dostatok pozornosti, sú vhodnými kandidátmi na realistickú predstavu o sebe vo vzťahu k spoločenskému prostrediu, v ktorom žijú. Tieto deti sa lepšie začleňujú do spoločnosti. Rodina popri škole a ďalších sociálnych skupinách je tým najdôležitejším miestom, kde môžeme dať dieťaťu reálny obraz o sebe. Emocionálny tón rodičov - spolu s priateľským, bezpečným a láskavým ovzduším rodine - je tým najlepším spôsobom, ako zvýšiť sebahodnotenie a sebadôveru dieťaťa. Ak prejavy úcty a hodnoty chýbajú, u detí sa môžu prejaviť aj komplexy menejcennosti.

Žiť podľa morálnych zásad dodáva pocit sebaúcty, ktorý sa premietne aj do sebadôvery. Povedzte deťom, aby robili to, čo je etické a morálne správne. Takýto život prináša nielen viac sebadôvery, ale aj spokojnosti či šťastia.

Učte deti odpúšťať

Skutočné odpustenie je sila, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné. Ak sa chceme zbaviť negatívnych emócií, nepomôže nám žiadna racionalizácia, pomocou ktorej chceme nájsť pravdu a zároveň vyslobodenie, nepomôže ani nekonečná analýza skutkov, hľadanie vysvetlení či dôkazov. Pri týchto činnostiach sa neustále pohybujeme v negatívnych emóciách. Jedine odpustenie nám dáva šancu vystúpiť z bludného kruhu. Odpustenie je dôležité pre naše vlastné duševné zdravie. Je to vlastne prejav lásky k sebe samému. Pokúsme sa odpustiť aj vtedy, keď sme presvedčení o tom, že druhá strana si to vôbec nezaslúži. Odpustime im už len preto, lebo nechceme už ďalej znášať bolesť vždy, keď si na nepríjemnú udalosť spomenieme. Odpúšťajme, aby sme viacej netrpeli a aby sme boli šťastní. Preto je také dôležité už deti učiť odpúšťať. Kto nemiluje úprimne, nevie ani odpustiť. Preto rodičia odpúšťajú veľa, ale deti, žiaľ, omnoho menej. A práve preto ich to rodičia odmalička musia učiť. Veď práve vďaka schopnosti odpúšťať majú väčšiu šancu prežiť plnohodnotnejší a krajší život.

Technika  odpustenia pre staršie deti

Kouč a spisovateľ Miroslav Zaťko, ktorý sa už dlhé roky venuje pozitívnemu mysleniu, pri uskutočňovaní odpustenia odporúča  používať Metódu chodby. Tá spočíva v tom, že vidíte seba na veľkej chodbe, kde je veľa vchodov. Pred vami i  za vami. Pred vami je budúcnosť, idete a otvárate dvere nových skúseností, zážitkov, čakajú vás tam nové zoznámenia, nové priateľstvá, spolužiaci. Za vami je minulosť. Tie dvere už zatvorte a neotáčajte sa. Koľko ľudí si nechá otvorené niekoľko dverí a neustále sa do nich vracajú. Prečo? Je potrebné ich zavrieť raz a navždy (odpustiť) a ísť dopredu!!! Predstavujte si to ako film. Vidíte seba a zatvárate dvere, na ktorých je nápis: KAMARÁTKA MA SKLAMALA, MAMA MI NEVERÍ, SPOLUŽIAČKY MA OHOVÁRALI...

Hnev a zlosť  často ničia aj pevné vzťahy a naopak odpustenie je podanou rukou, ktorá je  ochotná pomôcť a napraviť každú chybu. Dnešné deti sa často v škole, ale i mimo nej dostávajú do dravého, egoistického a súperiaceho sveta, kde mnohí nehľadia na iných a snažia sa to najlepšie miesto pod slnkom vybojovať pre seba aj na úkor ostatných. Ak sa s deťmi rozprávate o odpustení, neskôr vedia pochopiť aj týchto spolužiakov, ba dokonca im vedia aj odpustiť. Odpúšťať nie je ľahké, a to  hlavne vtedy, keď to bolí, ale kto sa to naučí, po určitej dobe vždy zistí, že odpustenie je oslobodzujúce.

Povedzte deťom, že smiech je liek

Už to vieme všetci, nielen vedci, že ten kto sa smeje, je zdravší. Psychológovia a ďalší špecialisti sa teraz snažia objasniť tajomstvo smiechu. Nikto presne nevie, kde smiech vzniká, pravdepodobne však závisí na mozgovom kmeni. V mozgu teda môže byť nejaké centrum smiechu. Pri sledovaní reakcií mozgu pomocou magnetickej rezonancie vedci zistili, že smiech aktivuje rôzne časti mozgovej kôry, ale nikto zatiaľ nevie, prečo práve tieto. Človek nemá nad smiechom vedomú kontrolu, smiech nám proste naordinovala sama príroda do našich génov. Každý človek sa smeje niečomu inému a smiech prejaví aj podľa situácie a duševného rozpoloženia. Niekto sa dobre zasmeje na vtipe, na vtipnom momente v okolí, ale niektorí sa smejú aj vtedy, keď sú nervózni. Podľa vedeckých výskumov však nie je podstatné na čom sa smejeme, ale to, že sa smejeme. Pre ľudský organizmus smiech znamená obrovské uvoľnenie, pretože sa uvoľňujú hormóny šťastia a klesajú hormóny stresu. Tí, ktorí sa často smejú, bývajú chorí len zriedkavo. Už len predstava smiechu vyvolá zvýšenú produkciu beta  endorfínov, ktoré v ľudskom organizme odstraňujú pocit bolesti. Úsmev znižuje krvný tlak a dokonca spaľuje prebytočné tuky. Tí, ktorí sa smejú, sú šťastnejší. Smiech zlepšuje činnosť mozgu a pracovný výkon až o štyridsať percent. Dobré rozosmiatie má rovnaký účinok ako pätnásť minút bicyklovania. Smiech zapája do činnosti až sedemnásť svalov tváre a osemdesiat ďalších svalov medzi hlavou a bruchom, dokonca dych dokáže zrýchliť až na neuveriteľných sto kilometrov za hodinu.

Psychológ Paul McGhee uvádza, že humor zohráva významnú úlohu aj pri rozvíjaní sociálnych funkcií u detí. Vysvetľuje, že deti, ktoré majú zmysel pre humor, môžu byť úspešnejšie vo svojich sociálnych interakciách. Deti, ktoré sú vnímané ako vtipné, sú väčšinou medzi rovesníkmi viac obľúbené. Schopnosť zabávať sa, smiať sa je jedným z predpokladov pre vytváranie priateľstiev. S humorom sa ľahšie akceptujú vlastné nedostatky, s humorom sa ľahšie na sebe pracuje. Zmysel pre humor nás robí silnejšími a odolnejšími aj v psychickej oblasti. S humorom sa proste lepšie žije. A o tom by mali vedieť aj deti.

Spomenula som len niekoľko možností, vďaka ktorým môžete deti učiť prežívať vlastné šťastie. Podstatou všetkých je však to, že dieťa musí pracovať samo na sebe a nesmie len od iných očakávať, že ho v živote urobia šťastným.