Z rozmaznaných detí často môžu vyrásť sebeckí, prchkí a panovační dospelí, ktorí majú často problémy vo vzťahoch. Mnohí rodičia si toto uvedomujú, a preto robia všetko pre to, aby vychovali také dieťa, ktoré nie je rozmaznané. Ktoré kroky im v tom môžu výrazne pomôcť?
Rozmaznanosť je stav, keď si dieťa navykne na to, že akejkoľvek jeho žiadosti je vždy čo najskôr vyhovené. Rozmaznané deti sú naučené viac brať ako dávať a ak ich tomu rýchlo neodnaučíte, môžu z nich vyrásť v dospelosti sebeckí ľudia. Rozmaznané dieťa je zvyknuté, že hneď všetko dostane. Ak nie, robí problémy a inak vydiera, kým sa jeho túžba nesplní. Ak mu nevyhoviete, je urazené, trucovité, depresívne. Rodičov považuje za svojich poskokov a beda tomu, kto sa im vzoprie alebo postaví do cesty. Rozmaznaní bývajú spravidla jedináčikovia alebo vytúžené, dlho očakávané deti. Najmä ženy, ktoré dlho snívali o dieťatku a dočkajú sa ho až vo vyššom veku alebo vďaka adopcii, mávajú pokrivený pohľad na výchovu. Vytúžené dieťa dostáva nadmernú pozornosť, množstvo darčekov i obdiv bez náznaku kritiky či akéhokoľvek usmerňovania. Ale, samozrejme, nemusí to byť pravidlo. Niekedy opak je pravdou. Ako teda vychovávať dieťa tak, aby ste sa vyhli rozmaznanosti?
1. Buďte v rodine jednotní
Zle na dieťa pôsobí napríklad to, keď jeden z rodičov je napríklad veľmi zhovievavý a druhý je tvrdý a prísny. Dieťa sa v takýchto rodinných podmienkach postupne učí rôzne taktiky, ktoré mu pomáhajú získať to, po čom túži. Napríklad využíva chvíle, keď otec nie je doma a prosí matku o to, aby mohlo dlhšie zostať vonku. Výsledkom je, že zvyčajne dostane to, čo chce. To, že mu matka dovolí to, s čím otec nesúhlasí, negatívne vplýva na povahu dieťaťa.
2. Nedovoľte, aby vaše manželské problémy mali vplyv na výchovu dieťaťa
Napríklad manželka pociťuje voči manželovi odpor a hnev, ale namiesto priameho jednania s manželom povzbudzuje dieťa, aby sa k otcovi správalo odmerane, nehnevane alebo agresívne. Ona potom len sleduje situáciu. A keď nastane vhodný moment, opäť dieťa podporuje v nevhodnom správaní k otcovi. Situácia sa stupňuje a po nejakom čase si dieťa na takéto správanie zvykne, ba dokonca si myslí, že si môže k otcovi čoraz častejšie dovoliť také veci, ktoré hraničia s drzosťou, rozmaznanosťou a nevychovanosťou. Dieťa sa v podstate správa k svojmu otcovi bez rešpektu a skôr ako k rovesníkovi. Ak to pokračuje, dieťa nadobúda pocit, že je to prirodzené správanie.
3. Problémy a konflikty nezametajte pod koberec
Keď deti vyrastajú v problémovej rodine, v ktorej dochádzalo k zneužívaniu, jeden z rodičov mal problémy s alkoholom či drogami, alebo bol duševne chorý, keď si založia vlastnú rodinu, niektorí z nich silno túžia po harmónii a neexistencii akéhokoľvek konfliktu. Silná túžba po nekonfliktnom prostredí spôsobuje to, že takíto rodičia všetky problémy prehliadajú, zľahčujú, tvária sa, že neexistujú. Aj v takomto prostredí môže vyrásť rozmaznané dieťa.
4. Nerobte z dieťaťa rodiča
Niekedy sa stáva, hlavne keď matka sama vychováva deti, že z najstaršieho dieťaťa si urobí ako keby druhého rodiča, pretože jej so všetkým pomáha a často s ním aj komunikuje o všetkých svojich problémoch či povinnostiach. V tomto dieťati často hľadá aj emocionálnu oporu. Toto dieťa si po čase začne uvedomovať svoje prednostné postavenie v rodine a v prípade zmeny podmienok, napríklad matka si nájde nového partnera, začne vzdorovať a odmieta akékoľvek nové prvky v rodinnom živote.
5. Stanovte jasné hranice, očakávania a pravidlá
Keď má dieťa stanovené hranice, pomáha mu to zorientovať sa nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj k okolitému svetu. Príliš benevolentná alebo despotická výchova nesie so sebou svoje úskalia. Deti by mali mať dostatok priestoru na to, aby sa mohli slobodne rozvíjať. Tieto podmienky však musia byť nastavené tak, aby konanie detí neprebiehalo na úkor druhých. Hranice často nastavujú rodičia, a to väčšinou podľa vzoru, ako boli sami vychovávaní. Keď im ako deťom tento model vyhovoval a stotožnili sa s ním, pravdepodobne ho budú využívať aj pri výchove vlastných detí. V opačnom prípade robia pravý opak. Hranice, stanovené pravidlá a ich dôsledné dodržiavanie deti upokojujú. Vedia, čo môžu očakávať, čo si môžu dovoliť. Nechajte dieťa, ak je to potrebné, plakať a hnevať sa, ale neustupujte. Použite empatiu, zároveň však dodržujte pevne stanovené limity a pravidlá. Dôležité je vybrať také zásady, ktoré sú pre vašu rodinu zásadné, na čom budete trvať a budete vyžadovať ich dôsledné dodržiavanie. Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny. Stanovením hraníc rodičia pomáhajú deťom tiež rozvíjať hornú časť mozgu, ktorá deťom umožňuje, aby sa ovládali a regulovali svoje správanie, pomáha pri ich rozhodovaní a vedie ich aj k regulácii emócií. Keď sa dieťa napríklad zahanbí, pocíti výčitky alebo si iným spôsobom uvedomí, že prekročilo hranice, je to dobrý signál, že horná časť mozgu sa vyvíja správne. Podľa niektorých vedcov vymedzovanie hraníc, ktoré vzbudzuje zdravý pocit zahanbenia, vytvára vnútornú orientáciu, na základe ktorej bude pokračovať aj budúci vývoj správania dieťaťa. Znamená to, že dieťa začína získavať svedomie či vnútorný hlas a zároveň začína chápať význam morálky a sebaovládania. Postupom času, ako mu rodičia opakovane pomáhajú rozpoznávať chvíle, keď potrebuje pribrzdiť, sa jeho správanie začne meniť. Je to viac ako len ponaučenie, že niektoré správanie je zlé alebo že sa rodičom nepáči, čo dieťa urobilo, takže by to už v budúcnosti nemalo robiť, lebo bude mať ďalšie problémy. Toto dieťa sa neučí len pravidlá, ale v jeho vnútri sa odohráva oveľa viac. Mení sa mozog a nervová sústava sa zapája tak, aby mozgu napovedala, čo je správne a tým modifikuje budúce správanie dieťaťa. Nové zážitky zapájajú nové spoje medzi neurónmi a zmeny v mozgových obvodoch zásadne a pozitívne menia spôsob, akým dieťa vstupuje do interakcie s okolím. Rodičia tomuto procesu napomáhajú tak, že dieťa láskavo a empaticky učia, aké správanie je prijateľné a ktoré nie. Preto je dôležité, aby sme pri výchove vymedzovali hranice a aby si deti osvojovali, že NIE znamená naozaj nie. Dôležité je to hlavne v ranom období detstva, keď začínajú fungovať regulačné mozgové obvody. Keď deťom pomáhate pochopiť pravidlá a hranice v rôznych situáciách, pomáhate im tak budovať svedomie. Dobré je stanoviť predovšetkým režim spánku, prípravy na vyučovanie a stolovania. Pri výbere voľnočasových a krúžkových aktivít môžete deťom ponechať viac voľnosti. Ak bolo dieťa zvyknuté, že vytrvalým mrnčaním, plačom a záchvatmi dostane čo chce, musí naraziť na pevnosť a neústupnosť rodiča, aby sa poučilo a odnaučilo rozmaznaným manierom. Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte, a to najmä za veci nemateriálne. Učte tiež deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých. Takýmto spôsobom výchovy viete účinne predchádzať rozmaznanosti.
6. Prežívajte kvalitne spoločný čas
Ak sa deti cítia citovo odpojené od svojich rodičov, môže to mať za následok menšiu schopnosť spolupráce, ale i rozmaznanosť. Občasné spoločné spojenie plodí spoluprácu a emocionálne odpojenie vytvára problémy. Je samozrejmé, že rodičia sa deťom nemôžu venovať celý čas, ktorý trávia spolu. No nemôžete predpokladať, že ak dieťa neustále odbíjate vetou, že nemáte čas, že bude pozitívne reagovať na vaše požiadavky. Z toho môžu prameniť problémy, kedy frustrované deti nespolupracujú už pri jednoduchých činnostiach, ako je umývanie zubov či upratanie vlastnej izby. Pokiaľ ide o trávenie času s deťmi, nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Výskum ukazuje, že kvalita času, ktorý trávite s dieťaťom, je oveľa dôležitejšia ako kvantita času, ktorý spolu prežívate. Silné puto a kvalitné vzťahy pomáhajú predchádzať rozmaznanosti.
7. Učte deti trpezlivosti
Rozmaznané deti sa cítia oprávnené nielen dostať veci, ktoré chcú, ale chcú ich mať hneď. Žijeme vo svete okamžitého uspokojenia vďaka internetu a mobilom. Cez textovú správu môžete niekoho osloviť v priebehu niekoľkých sekúnd. Takmer na každú otázku, ktorá nám napadne, môžeme dostať odpoveď rýchlym vyhľadávaním Google. Vďaka videohovorom môže vaše dieťa komunikovať hneď s tými ľuďmi, po ktorých túži. Tieto technológie spôsobujú, že si deti vytvárajú nerealistické očakávania, že dostanú to, čo chcú hneď, keď to chcú. Toto im však nepomáha byť trpezlivými. Odmietnutie alebo aspoň odloženie splnenia jeho požiadaviek, pomôže dieťaťu rozvíjať sebadisciplínu a umožní mu prikladať vyššiu hodnotu veciam, ktoré dostáva. Je dôležité naučiť deti zdržanlivosti a buďte im príkladom. Hľadajte príležitosti, aby vás videli čakať na veci, ktoré chcete. Ak napríklad v nákupnom centre uvidíte kabát, ktorý ste sa rozhodli nekúpiť, dajte svojmu dieťaťu vedieť prečo. Povedzte: „Je krásny, ale ten môj starý ešte stále vyzerá dobre.“.
A ešte jedno zistenie na záver. Ekonomicky silné krajiny už dlho varujú pred týmto trendom. Evidujú, že rozmaznané deti dobre zabezpečených rodičov bojujú s množstvom problémov. Uchyľujú sa k drogám a samovraždám. Odborníci tento smutný fenomén skúmali. Závery ukázali, že v absolútnej väčšine prípadov išlo o deti, ktoré nevedeli čeliť každodenným výzvam hoci boli z dobre zabezpečených rodín. "Zriedkakedy si na život siahlo dieťa zo skromnejších pomerov. Z týchto detí vyrastajú väčšinou vyrovnané osobnosti, ktoré vedia, že o svoje dobro a blaho sa musia pričiniť," vysvetľuje psychologička Zuzana Hradileková.
Zdroje:
How to avoid raising a spoiled child
Sal Severe: Čo robiť, aby sa vaše deti vhodne správali
Raul Posse, Julian Melgosa: Umenie výchovy
