Sebareguláciu je potrebné formovať už v detstve. Má veľký význam pre deti v procese rozvoja sociálnych zručností, pri hraní a interakcii s ostatnými deťmi, ako aj pre rozvoji akademických zručností, teda pri učení sa čítať, písať či riešiť matematické problémy. Pomáha im riadiť vlastné myšlienky a správanie tým, že ovládajú svoje impulzívne reakcie, budujú si schopnosť zapamätať si a spracovávať informácie či udržiavať pozornosť.
Sebaregulačné schopnosti zahŕňajú schopnosť dieťaťa zvládať svoje emócie a správanie v rôznych situáciách. Súvisí to s emocionálnou kontrolou a plánovaním, ako aj s kontrolou vlastného správania. Prostredníctvom sebaregulačných vlastností dieťa usmerňuje a riadi vlastné prežívanie a správanie smerujúce k uspokojovaniu vlastných potrieb a zámerov. Ovplyvňujú aj zameranie navonok, teda aktivity orientované na pretváranie okolia. K najdôležitejším sebaregulačným vlastnostiam patria: sebauvedomovanie, sebapoňatie, sebahodnotenie, sebaúcta, svedomie a vôľa.(V. Kačáni)
Ponúkame vám niekoľko tipov, ako pomôcť vášmu dieťaťu s rozvojom sebaregulačných schopností. Je nevyhnutné, aby ste deti rozvíjali aj v tomto smere, pretože výskum ukázal, že nedostatok sebaregulácie v ranom veku môže viesť k väčším problémom v budúcnosti, ako sú napríklad ťažkosti v škole. Ako teda môžete svojmu dieťaťu pomôcť?
1. Diskutujte s dieťaťom o sebaregulácii
Deti zvyčajne obhajujú svoje vlastné zlé správanie. Takto funguje detská myseľ. Je na rodičoch, aby im vysvetlili, že každý človek má kontrolu nad svojimi vlastnými činmi a reakciami. Deti musia pochopiť, že sebaregulácia a kontrola emócií a správania si vyžaduje čas a prax. Rozhovor o sebaregulácii a sebakontrole nemôže byť jednorazový. Je to niečo, o čom by rodičia mali so svojimi deťmi pravidelne diskutovať. Porozprávajte sa so svojím dieťaťom pomocou výrazov, ktorým rozumie. Ak sa rozprávate so svojím batoľaťom, musíte veci vyjadriť veľmi jednoducho. Môžete sa porozprávať o tom, že ak sa v obchode s potravinami začne hnevať, znamená to, že popoludní nebude môcť ísť na ihrisko. Pripomeňte mu následky ešte predtým, než vstúpite do obchodu. Porozprávajte sa o tom, ako vyzerá slušné správanie a že jeho odmenou bude napríklad hra v parku po nákupe.
Výučba samoregulačných zručností by sa mala začať už v ranom veku. Batoľatá sa môžu začať učiť základnej sebaregulácii prostredníctvom dôsledkov. Tieto dôsledky a očakávania týkajúce sa ich správania by sa mali vysvetliť základnými pojmami, ktoré sú primerané veku.
Napríklad: „Ak dnes udrieš svojho bračeka, večer nebudeš pozerať rozprávku v televízii.“ Hovorte o dôsledkoch, ale nastavte aj primerané očakávania.
Batoľatá potrebujú neustále pripomínať to, čo je dôležité. Odborníci odporúčajú rozprávať sa s nimi na ich úrovni z očí do očí. Samoregulačné schopnosti sú pre batoľatá veľmi ťažké, ale aj napriek tomu aj toto obdobie treba využiť na formovanie týchto schopností.
2. Pomôžte dieťaťu stanoviť si ciele
Ciele pomáhajú riadiť správanie. Ak si vaše dieťa stanoví za cieľ dostať dobrú známku z matematiky, jeho správanie môže smerovať k tomuto cieľu. Namiesto hrania videohier po škole, existuje možnosť, že si najprv urobí domácu úlohu z matematiky. Správanie je podľa výskumov regulované cieľmi. Ak jednotlivec nemá stanovené ciele, jeho správanie bude mať pravdepodobne menšiu reguláciu alebo smerovanie k pozitívnemu účelu. Keď pomôžete svojmu dieťaťu stanoviť si rozumné ciele, môže mu to veľmi pomôcť pri formovaní jeho sebaregulácie. Môžete mu tiež pomôcť vytvoriť tabuľku tohto cieľa, aby mohlo sledovať svoj pokrok. Po niekoľkých týždňoch úspešného dosiahnutia cieľa môžete s ním diskutovať o tom, ako sa jeho život zlepšil v stanovenej oblasti vďaka tomu, že dodržalo stanovené ciele. Rodičia najlepšie vedia, v ktorej oblasti sebaregulácie ich dieťa potrebuje zlepšenie. Samoregulácia je aj neoddeliteľnou súčasťou životného úspechu.
3. Dajte dieťaťu na výber
Dieťa, ktoré má dobrú sebareguláciu, bude schopné vidieť potenciálne možnosti v náročnej situácii. Pravdepodobne bude vedieť zvážiť každú možnosť a rozhodnúť sa pre najlepšiu voľbu. Deti, ktorým sa vždy hovorí, čo majú robiť, ako to robiť a kedy to majú robiť, môžu skončiť so slabou sebareguláciou, pretože im nie je umožnená príležitosť precvičiť si rozhodovanie . Deťom by malo byť umožnené robiť jednoduché rozhodnutia počas dňa už od útleho veku. Napríklad, opýtajte sa batoľaťa, či chce mlieko alebo džús. Rodičovi je v podstate jedno, aký výber urobí, keďže obe sú pre dieťa v určitej situácii prijateľné. Ide o to, aby sa vytvárali príležitosti, ktoré umožňujú voľby v rôznych situáciách, aby sa dieťa naučilo robiť vlastné rozhodnutia a pochopilo, ako rozhodnutia vedú k dôsledkom. Voľby a možnosti by sa mali zvyšovať s vekom dieťaťa.
4. Poskytnite dieťaťu možnosti plánovania
Plánovanie pomáha dieťaťu regulovať svoje správanie. Plánovanie, ako reagovať v ťažkej situácii, môže pomôcť dieťaťu so sebareguláciou. Ak má vaše dieťa tendenciu k nedostatku sebaregulácie v konkrétnych situáciách, pomôžte mu plánovať dopredu. Napríklad, ak sa vaše dieťa hnevá, keď jeho basketbalový tím prehráva zápas, pomôžte mu naplánovať túto situáciu dopredu. Diskutujte o tom, ako sa bude správať, ak vyhrajú a ako bude reagovať, ak prehrajú. Pomôžte mu tiež plánovať dopredu rozhodnutia, ktoré musí urobiť v ťažkých situáciách. Keď sa rozhodne zle alebo zle niečo naplánuje, je to pre dieťa príležitosť prediskutovať, ako by mohlo v budúcnosti situácie riešiť ináč.
5. Hrajte sa
Aj hra pomáha deťom rozvíjať sebaregulačné schopnosti. Jedným z takýchto spôsobov, ako dokazujú výskumy ,je ten, že prostredníctvom hry sa deti učia potláčať svoje impulzívne správanie a dodržiavať pravidlá, ktoré menia ich správanie z impulzívneho a spontánneho na premyslené. Napríklad, keď deti hrajú hru so svojimi rovesníkmi, učia sa dodržiavať pravidlá. Rýchlo zistia, že ak nebudú dodržiavať pravidlá alebo ak budú podvádzať, ich rovesníci zareagujú. Môžu byť vylúčení z hry alebo ich môžu upozorniť na nevhodné správanie. Hra im dáva príležitosť precvičiť si sebareguláciu v scenároch reálneho života, ktorým deti rozumejú.
6. Buďte dobrým vzorom
Dieťa sleduje svojich rodičov, učiteľov a vychovávateľov. Pozorujú ich, ako reagujú v určitých situáciách. To je súčasť ľudského rozvoja. Deti sledujú, učia sa a napodobňujú ľudí okolo seba. Preto si rodičia a učitelia musia byť vedomí svojich vlastných sebaregulačných schopností.
Ako reagujete, keď sa vám v živote nedarí? Zvyšujete hlas a nadávate? Ste impulzívny alebo si doprajete chvíľku na zastavenie a urobíte to najlepšie možné rozhodnutie v každej situácii? Plánujete dopredu a robíte dobré rozhodnutia?
Sebaregulácia nie je zručnosť, s ktorou sa rodíme. Pomôcť deťom sebaregulovať širokú škálu emócií patrí medzi najdôležitejšie úlohy rodičov. Schopnosť detí regulovať svoj emocionálny stav a emocionálne reakcie ovplyvňuje rodinu, rovesníkov, akademický výkon, dlhodobé duševné zdravie a tiež ich schopnosť prosperovať v živote, ktorý často prináša aj zložité situácie.
Zdroje:
F. Cline - J. Fay: Rodičovstvo s rozumom a láskou
V. Kačáni: Základy učiteľskej psychológie
Self regulation skills
Children self regulation
