Keď vyšla kniha Digitálna demencia, okamžite sa stala bestsellerom a zároveň terčom obdivu aj kritiky. Jej autor, nemecký psychológ a neurovedec Manfred Spitzer, zastáva názor, že si nekontrolovaným používaním digitálnych technológií spôsobujeme viac problémov, ako je potrebné. Prečo si to myslí?
Digitálna demencia je termín, ktorý vytvoril neurovedec Manfred Spitzer v roku 2012 a používa sa na opis toho, ako nadmerné používanie digitálnych technológií vedie k rozpadu kognitívnych schopností. Znamená to, že jednotlivci, ktorí sa vo veľkej miere spoliehajú na technológiu, môžu trpieť zhoršením výkonu mozgu, ako je napríklad dysfunkcia krátkodobej pamäti.
Neschopnosť normálne komunikovať, zvyšujúca sa obľuba násilia, primitivizmu a pornografia. To je len niekoľko z mnohých nebezpečenstiev, na ktoré nemecký vedec Manfred Spitzer vo svojej knihe upozorňuje. Kniha vyšla v Mníchove v roku 2012 a okamžite sa stala bestsellerom, ktorý vyvolal búrlivé diskusie nielen v radoch rodičov a pedagógov, ale aj v odbornej verejnosti. Spritzer totiž otvoril otázku, či počítače a smartfóny neprinášajú okrem svojich nespochybniteľných výhod aj skryté nebezpečenstvá.
„Digitálne médiá nás zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme predtým vykonávali jednoducho, teda pomocou rozumu, teraz obstarávajú počítače, smartfóny a navigácia. To je pre náš mozog nesmierne nebezpečné,“ upozorňuje Spitzer, podľa ktorého by sme sa mali týmto prístrojom čo najviac vyhýbať. Na digitálnych médiách vzniká závislosť, v dlhodobom horizonte dokonca poškodzujú naše telo a predovšetkým myseľ.
Prvé varovanie sa objavilo z Južnej Kórei
Termín digitálnej demencie existoval už pred vydaním spomínanej knihy. Bol použitý v trochu inom zmysle lekármi v Južnej Kórei, ktorí opisovali zmeny správania mladých ľudí, ktorí vo výraznej miere používali sociálne médiá. Táto krajina je totiž jedným z najdigitalizovanejších štátov sveta a problém závislosti na moderných technológiách tu bol rozpoznaný už na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. Teraz sa tu podľa odborníkov začínajú prejavovať prvé následky. „Nakontrolované využívanie smartfónov a hranie hier ničí vývoj mozgu,“ hovorí vedec z Mozgového centra v Soule Byun Gi-won. „Tí užívatelia, ktorí veľké množstvo hodín strávia s technológiami, rozvíjajú len svoju ľavú hemisféru, zatiaľ čo tá pravá, ktorá je dôležitá pre schopnosť koncentrácie a pamäte, zaostáva,“ upozorňuje.
Ako technológie ovplyvňujú učenie?
V dôsledku toho, že mladšie deti používajú mobilné telefóny, iPady, tablety a podobne, nemusia si pamätať telefónne čísla, adresy a ďalšie kľúčové informácie, ktoré si predchádzajúce generácie museli zapamätať. V takom mladom veku sa deti spoliehajú na to, že ich inteligentné zariadenia si zapamätajú a poznajú informácie, ktoré spôsobujú nevyvážený vývoj mozgu. Ľavá strana nášho mozgu je zodpovedná za racionálne, lineárne schopnosti zisťovania faktov, zatiaľ čo pravá strana je intuitívna, nápaditá a emocionálna. Tým, že nepoužívame pravú stranu nášho mozgu, dochádza k deficitom v schopnosti sústrediť sa, krátkej pozornosti a pamäti a emocionálnym poruchám. Stali sme sa tak závislí na technológiách a namiesto toho, aby sme sa snažili vybaviť si informácie z vlastnej pamäti, jednoducho si ich vyhľadáme v našich telefónoch alebo cez Google. To ovplyvňuje spôsob, akým sa žiaci učia. Namiesto toho, aby sa museli učiť naspamäť a byť schopní si vybaviť informácie, majú všetky informácie na dosah ruky prostredníctvom telefónov a tabletov.
Prečo je myseľ lenivá a pamätáme si menej?
Nemecký neurovedec Manfred Spitzer tvrdí, že je ohrozená naša civilizácia. Prečo? Digitálne médiá nás zbavujú nutnosti vykonávať duševnú prácu. To, čo sme pred pár rokmi vykonávali pomocou rozumu, dnes často za nás robia počítače, organizéry, navigácie. A tak digitálne médiá začínajú nahrádzať ľudský rozum. Stále menej sme nútení ho používať. Rozumové a vôľové vlastnosti degradujú. Stále viac sa spoliehame na pomoc a asistenciu digitálnych médií ako na svoj rozum. Dá sa konštatovať, že prehnané a nekontrolované využívanie digitálnych médií vedie k oslabeniu rozumových a intelektuálnych schopností. Mozog je ako sval. Musí byť trénovaný. Pokiaľ strácame vlastné duševné úsilie, stráca mozog svoje vlastnosti a výkonnosť. V mnohých prípadoch hrozí až závislosť. Nervovú spoje odumierajú. Oslabuje sa pamäť a schopnosť učenia. Neurovedec Manfred Spitzer tiež tvrdí, že vinou digitálnych médií klesá schopnosť učenia a výsledkom sú poruchy osobnosti a čítania, úzkosť a otupenie, poruchy spánku a depresie. Deti predstavujú najrizikovejšou skupinu. Práve u detí a mladistvých rýchlo klesá schopnosť učenia. Následky sú alarmujúce. Poruchy pozornosti, úzkosť a celková duševná otupenosť. Depresie, poruchy správania a strata sociálnych vzťahov. Deti nedokážu prirodzene komunikovať, majú sklony k násiliu.
Podľa Spitzera sa všetko začína napríklad pri digitálnych mapách, ktoré zhoršujú naše schopnosti vyznať sa v priestore a nenútia nás rozvíjať orientačný zmysel. Práca s počítačom tiež splošťuje myseľ, pretože už nie sme schopní texty vytvárať, ale len ich rôzne presúvať a kombinovať. Písanie na klávesniciach oslabuje našu motoriku aj príslušné časti mozgu. Kvôli sociálnym sieťam sa pripravujeme o reálny kontakt s ľuďmi a počítačové hry zvyšujú všeobecnú toleranciu k násiliu. Digitálne médiá tak poškodzujú predovšetkým mozgy mladých, čo môže viesť podľa Spitzera až k tomu, že nikdy dostatočne nevyspejú a následne oveľa rýchlejšie dospejú do štádia demencie. V roku 2015 sa istá forma digitálnej demencie potvrdila aj v Hong Kongu, kde bola prvýkrát vedecky preukázaná súvislosť medzi prílišným používaním digitálnych prístrojov a poruchami pamäti. Výskumu sa zúčastnilo 400 obyvateľov mesta vo veku od 25 do 45 rokov pracujúcich na plný úväzok. Takmer dve tretiny z nich súhlasili s tvrdením, že využívanie digitálnych prístrojov vo veľkej miere zhoršuje pamäť a inteligenciu. Zároveň tí, ktorí strávili na svojich mobilných zariadeniach viac ako 6 hodín denne, mali pravdepodobnosť zabúdania o 20 percent vyššiu ako ostatní.
Digitálny svet a detský vývoj
A ako digitálny svet pôsobí na deti? Zaujímavé výsledky prinieslo medzinárodné vyšetrovanie PISA, ktoré zistilo, že žiaci, ktorí v škole najviac používajú osobný počítač, majú v priemere najhoršie výsledky. Negatívny vplyv digitálnych technológií potvrdil aj výskum kalifornskej univerzity, ktorý sa zaoberal deťmi, ktoré sa vzdelávajú pomocou výukových DVD programov zameraných na slovnú zásobu. Výsledky boli podobné aj ďalším štúdiám na túto tému. Deti, ktoré sa pozerali na videá, poznali menej slov, boli celkovo kognitívne zaostalejšie ako ostatné a mali tiež problémy so vzťahmi.
Samozrejme, digitálne médiá nesú v sebe aj svoje pozitívne stránky. Keď sa používajú múdro a s prehľadom, ľuďom veľmi pomáhajú. Vďaka internetu sa môžu dozvedieť veľké množstvo nových informácií a zoznámiť sa s ľuďmi, s ktorými by sa za iných okolností nikdy nestretli. Niektoré počítačové hry dokonca deťom vo veľkej miere rozvíjajú určité schopnosti a myslenie. Myslím si, že najdôležitejšie zo všetkého je naučiť sa digitálne médiá MÚDRO využívať. A najpodstatnejšie je, učiť to deti čo najskôr. Dieťaťu nestačí kúpiť počítač. Najdôležitejšie je vysvetliť mu KEDY, AKO DLHO a hlavne na ČO ho môže používať. Stanovenie prísnych pravidiel pomáha predísť zbytočným problémom a zároveň takéto rozumné využívanie počítača môže dieťaťu pri štúdiu veľmi pomôcť. Dospelí ľudia si vedia stanoviť hranice a presne vedia, v akom smere im počítač pomáha pri práci i pri vlastnom samoštúdiu. Deti si tieto hranice nevedia určiť. Treba im v tom pomôcť.
Prvý týždeň to dieťa znáša ťažko, ale potom si na novú skutočnosť zvykne. A keď sa prekoná magická hranica 21 dní, už mu staré návyky nechýbajú. Vďaka novým pravidlám používania televízie, mobilov a internetu dieťa zrazu zistí, že mu zostáva viac času na vlastný rozvoj aj v takých oblastiach, ktoré sa mu doteraz zdali veľmi vzdialené. A ako známy neurovedec v závere svojej knihy povedal, treba sa čo najviac sústrediť a prítomnosť a reálny svet. Reálne priateľstvá a reálne zážitky prinášajú oveľa väčšie uspokojenie ako zbierka vyhasnutých kontaktov a cudzie fotky.
Ako predchádzať digitálnej demencii?
- obmedzte trávenie voľného času na sociálnych sieťach,
- čo najčastejšie vypínajte všetky notifikácie,
- e-mail používať len v prípade potreby,
- v mobile vypínajte dátový režim, v dopravnom prostriedku budete môcť sedieť s vystretou hlavou, myseľ si oddýchne,
- nesurfujte, ale pozorne čítajte,
- ak nájdete na internete niečo zaujímavé, napíšte si to na papier alebo si to vytlačte,
- chodievajte mimo domu bez mobilov,
- čo najčastejšie si doprajte informačnú diétu,
- vymyslite si nové aktivity, ktoré vás zaujmú,
- vo zvýšenej miere sa venujte športu,
- nastavte si presné hranice a dodržiavajte ich v rámci celej rodiny.
Čo najčastejšie čítajte z papiera
Pri čítaní z papierových kníh a časopisov dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Aj táto skutočnosť pomáha predchádzať digitálnej demencii. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Pretože platí, čím povrchnejšie sa nejakým vecným obsahom zaoberáme, tým menej synapsií sa nám v mozgu aktivuje, a tým menej sa teda učíme. Digitálne zariadenia môžu viesť k väčšej povrchnosti v učení, lebo predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skimujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“ (teda kĺže po obsahovom povrchu). Na toto prišli aj kanadskí psychológovia Raymond Mar a Keith Oatley. Tí tiež zistili, že pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria zároveň, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie.
Čo dodať na záver? Tak, ako bol oheň pre človeka dobrým pomocníkom, ale zlým pánom, tak isto aj digitalizácia je skvelým pomocníkom, pokiaľ ju dokážeme využívať rozumne vo svoj prospech. Keď sa staneme na nej závislí alebo počet hodín prežitých s ňou nemáme vôbec pod kontrolou, môže nám spôsobiť množstvo problémov.
