Veľa nepríjemných situácií, ktoré prežívame v našom živote, pochádza často z toho, že si vytvárame domnienky a berieme si všetko osobne. Ako sa od domnienok oslobodiť?
Domnienka, teda dohad alebo predpoklad, je všeobecne nepotvrdená mienka. Formálnejšie v zmysle logiky predstavuje zdôvodnený alebo nezdôvodnený kognitívny významový útvar vzťahujúci sa na stav veci, ktorý nemožno priamo pozorovať alebo experimentálne potvrdiť.
Problém s vytváraním domnienok je v tom, že veríme, že sú pravdivé. Často si vytvárame domnienky o tom, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Vnímame to osobne, no a potom ich obviňujeme a reagujeme tak, že svojimi slovami vysielame negatívnu energiu. Mnohé nedorozumenia, smútok a drámy majú korene v tom, že si vytvárame domnienky a berieme veci osobne. Domnienkami vytvárame veľa emocionálneho jedu, pretože ich obvykle začneme šíriť medzi ľudí. Pretože sa obávame požiadať o vysvetlenie, vytvárame často nepravdivé informácie a veríme, že sú pravdivé. V ďalšej fáze domnienky bránime a pokúšame sa dokázať, že niekto iný nemal pravdu. Don Miguel Ruiz vo svojej knihe Štyri dohody píše, že vždy je lepšie klásť otázky, než si vytvárať domnienky, pretože domnienky nás predurčujú k utrpeniu.
Ako si v mysli vytvárame domnienky?
Pri tvorbe domnienok v našej mysli vytvárame chaos, ktorý vedie k tomu, že si mnohé veci nesprávne vysvetľujeme a zle im rozumieme. Vidíme a počujeme len to, čo chceme. Nevnímame veci také, aké sú. Sme zvyknutí snívať, bez toho, aby sme boli zakotvení v realite. Doslova si veci vysnívame vo svojej predstavivosti. Pretože niečomu nerozumieme, vytvoríme si domnienku o význame tej veci, a keď vyjde pravda na svetlo, rozplynie sa náš sen a my zistíme, že to nebolo tak, ako sme si mysleli. V našej mysli máme potrebu všetko ospravedlňovať, vysvetľovať a všetkému rozumieť, aby sme sa cítili v bezpečí. Máme milióny otázok, ktoré si vyžadujú odpovede, pretože existuje veľa vecí, ktoré si myseľ nedokáže vysvetliť. Keď nám iní niečo povedia, vytvoríme si domnienky, a keď nám niečo nepovedia, vytvoríme si ich tiež, pretože musíme naplniť svoju potrebu vedieť a nahradiť komunikáciu. I keď niečo počujeme a nerozumieme tomu, vytvárame si domnienky o tom, čo to znamená a potom týmto domnienkám veríme. Vytvárame si všetky druhy domnienok, pretože nemáme odvahu klásť otázky.
Domnienky vo vzťahoch
Vytváraním domnienok vo vzťahoch si pripravujeme pôdu na problémy. Často si vytvoríme domnienku, že naši partneri vedia, čo si myslíme a že nemusíme hovoriť, čo vlastne chceme. Predpokladáme, že budú robiť to, čo chceme, pretože nás dobre poznajú. Keď nerobia, čo predpokladáme, cítime sa zranení a myslíme si, že to mali vedieť. Ak chceme problémom predísť, musíme sa učiť úprimne komunikovať. Vytváranie domnienok vo vzťahoch vedie k mnohým bojom, k problémom, k mnohým nedorozumeniam s ľuďmi, ktorých milujeme. V akomkoľvek type vzťahu si môžeme vytvoriť domnienku, že ten druhý vie, čo si myslíme a že nemusíme hovoriť, čo chceme. Domnievame sa, že bude robiť to, čo chceme, pretože nás dobre pozná. Keď nerobí to, čo chceme, čo predpokladáme, že by mal robiť, cítime sa zranení. Domnienky si väčšinou vytvárame rýchlo a nevedome, pretože sme uzavreli dohodu sami so sebou, že budeme komunikovať týmto spôsobom. Dohodli sme sa, že klásť otázky nie je bezpečné. Dohodli sme sa tiež, že keď nás ľudia milujú, mali by vedieť, čo chceme alebo ako sa cítime. Keď niečomu veríme, predpokladáme, že je to pravda. Niekedy to necháme dôjsť až k bodu, v ktorom zničíme vzťah len preto, aby sme ubránili svoju pozíciu.
Najčastejšie typy domnienok
1. Každý vidí život rovnako ako my
Predpokladáme, že ostatní myslia rovnako, ako myslíme my, posudzujú všetko rovnako ako my a žijú približne rovnako ako my. Toto je najčastejšia domnienka, ktorú si ľudia vytvárajú. A z tohto dôvodu máme strach byť sami sebou a nedokážeme byť uprostred iných sami sebou, pretože si myslíme, že nás bude každý súdiť, robiť z nás obeť, zneužívať nás a obviňovať, ako to robíme my sami.
2. Vytvárame si domnienky o nás samých
Veríme napríklad tomu, že nie sme dosť dobrí, že nezvládneme žiť bez súčasného partnera alebo urobiť v živote veľkú zmenu. To nás doslova spútava, uväzňuje vo vlastnom väzení, kedy sa držíme v živote späť a nedovolíme si prejaviť svoj potenciál. A potom sú zase ľudia, ktorí si realitu maľujú na ružovo. Odmietajú vidieť pravdu a vo finále sú sklamaní a frustrovaní. Toto vedie k mnohým vnútorným konfliktom. Myslíme si, že sme schopní niečo urobiť. Vytvoríme si túto domnienku a potom zistíme, že toho nie sme schopní. Preceníme sa alebo podceníme, pretože si neurobíme čas na to, aby sme sami sobe položili otázky a zodpovedali si ich. Možno by bolo treba získať o nejakej situácii viac informácií. Alebo by sme si snáď mali prestať klamať o tom, čo naozaj chceme.
3. Myslíme si, že klásť otázky je zbytočné
Spôsob, ktorým sa môžeme vyvarovať vytváraniu domnienok, je klásť otázky. Komunikácia by mala byť jasná. Pokiaľ nerozumieme, mali by sme sa neustále pýtať. Akonáhle budeme počuť odpoveď, nebudeme nútení vytvárať si domnienky, pretože budeme poznať pravdu. Mali by sme mať odvahu opýtať sa na to, čo chceme vedieť. Každý má právo odpovedať alebo aj nie, my však máme vždy právo sa opýtať. Podobne má každý právo sa opýtať nás a my máme právo povedať áno alebo nie. Pokiaľ niečomu nerozumieme, je pre nás lepšie sa opýtať a urobiť si jasno, než si vytvoriť nejakú domnienku a v budúcnosti aj nejaký ďalší problém. Ako hovorí D. M. Ruiz, vytváranie domnienok nás predurčuje na utrpenie. Ak sa chceme zbaviť zbytočného utrpenia, musíme sa vedieť zbaviť domnienok.
Ako sa oslobodiť?
1. Nedávajme ľuďom nálepky
Človeka by sme sa mali naučiť vnímať ako príbeh, ako neustále sa vyvíjajúcu a slobodnú bytosť. Keď niekoho označíme ako „darebáka“, „lenivca“, „chudinku“ alebo naopak ako „dokonalého princa/princeznú“, neuveriteľne si tým obmedzujeme svoje vlastné vnímanie. Hneď si vytvárame príbehy, svoje vlastné domnienky, závery a myšlienkové konštrukcie: „Tento bezdomovec je hrozná socka a ožran.“ Pritom môže ísť o bývalého univerzitného profesora. Alebo, v extrémnom prípade, o nastrčeného herca, sociálny experiment. Nikdy nevieme… Veľkou pascou je tiež rozdeľovať realitu na „informácie“ a „dezinformácie“. Sú to len ďalšie nálepky, ktoré mnohokrát navyše so skutočnou realitou nemajú nič spoločné.
2. Vnímajme, čo druhý naozaj hovorí
Väčšinou máme v hlave predstavu, ako by veci mali fungovať. Niekedy je naše prianie také silné, že si tomu realitu prispôsobujeme a počujeme len to, čo počuť chceme. Veľakrát z vety, ktorú povie iný človek a ktorá je úplne neutrálna, si vyberieme svoju vlastnú interpretáciu, ktorej potom veríme a neradi sa jej vzdávame.
3. Overujme si informácie
Ruiz hovorí, že si domnienky vytvárame preto, že nemáme odvahu overovať si informácie. Pochopiteľne, že existujú situácie, kedy sa to nehodí. Avšak požiadať o spätnú väzbu a ujasňovať si s druhými veci, je psychologicky veľmi zdravé. Avšak niekedy nás strach úplne paralyzuje a miesto toho, aby sme si aj do budúcnosti ušetrili položením otázky a vypočutím odpovede veľa starostí, tak radšej mlčíme.
4. Spochybňujme realitu
Ako si môžeme byť čímkoľvek istí? Len lenivá myseľ nespochybňuje realitu. Spochybňovanie reality nás môže udržať veľmi bdelými a pomáha nám tiež ukotviť sa v prítomnosti.
5. Meditujme a vzdajme sa kontroly
Meditácia v zmysle zamerania sa na vnímanie prítomnosti sa mnohokrát nedarí ľuďom, ktorí potrebujú mať veci pod kontrolou. A tiež tým, ktorí na veciach alebo na ľuďoch sú veľmi závislí. Je to logické, pretože jeden z vedľajších efektov meditácie je práve rozpúšťanie pripútania sa. Dôležité je preto precvičovať si schopnosť len byť a nechať veciam voľný priebeh. Práve meditácia je zo všetkých bodov najúčinnejšia. Pretože domnienky sú produktom mysle. A pokiaľ meditujeme, máme myšlienok obvykle menej, sme schopní si ich lepšie uvedomovať a hlavne si z nich nevytvárať toľko myšlienkových konštrukcií a absurdných príbehov. Pravda sa často nachádza v tichu.
Zdroj: Don Miguel Ruiz: Čtyři dohody
