Podporovanie zvedavosti má výrazný vplyv na vnútornú motiváciu žiakov. Ako ich u žiakov rozvíjať?
Motivácia žiakov patrí k významným faktorom vplývajúcim na vyučovací proces. Niektorí sa pre učenie motivujú rýchlo, iným to trvá dlhšie a niektorí sa pre učenie nezmotivujú nikdy. Aj taká je realita. V prípade, že učiteľ nevenuje motivácii žiakov dostatočnú pozornosť, znižuje efektívnosť svojho pedagogického snaženiaVonkajšia motivácia je poskytovaná jedincovi zvonka, čiže jeho okolím. Ide najmä o snahu získať odmenu alebo sa vyhnúť trestu. Najdôležitejšia je však vnútorná motivácia žiaka. Vnútorná motivácia poskytovaná jedincovi zvnútra nie je závislá od jeho okolia. Vnútorne motivovaného žiaka uspokojuje samotné učenie. Medzi vnútorné motívy pri učení patrí sebarealizácia, zvedavosť, radosť z objavu, výkonnosť, potreba pochopiť, spolupracovať s druhými a niekam patriť. Pre vnútornú motiváciu žiaka je potrebné, aby učenie vnímal ako zmysluplnú činnosť. Mnoho psychológov hovorí, že vnútorná motivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden učiteľ, motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musí urobiť sám za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba. Jedným zo spôsobov, ako u žiakov vzbudiť vnútornú motiváciu, je formovať ich zvedavosť.
Zvedavosť súvisí s intelektuálnou pokorou
Svojím spôsobom získavanie vedomostí a silnú vnútornú motiváciu zahŕňa aj vysporiadanie sa so samoľúbym pocitom, že človek už všetko vie. Zostať kritickým voči vlastným myšlienkam a otvoreným názorom iných si vyžaduje značné a neustále úsilie. Pre niekoho je totiž mimoriadne ťažké priznať si, že niečo nevie alebo sa v niečom mýlil. Viac nám často záleží na tom, aby sme urobili dobrý dojem, ako si priznali, že niečo nevieme alebo to potrebujeme ešte viac preskúmať. Aj mnohí žiaci sú takto nastavení a ich egocentrizmus či pýcha im bránia naplno rozvinúť svoju zvedavosť a chuť učiť sa. Mnoho výskumov ukázalo, že že čím skromnejší sú žiaci, tým majú väčšiu motiváciu učiť sa a pri štúdiu využívajú efektívnejšie spôsoby, napríklad sa často pýtajú jednak sami seba či správne chápu podané informácie, ale úprimne a otvorene sa dokážu pýtať aj spolužiakov či učiteľa. Byť intelektuálne pokorný znamená pochopiť svoje kognitívne obmedzenia. Jednoduchšie povedané, znamená to uznať, že sa v niečom môžeme mýliť. Ak nie sme otvorení priznať, že by sme sa mohli mýliť, nemôžeme sa o svete dozvedieť nič nové. Nie sme tiež schopní zmeniť svoje presvedčenie a rásť. Ak človek dokáže uznať svoj omyl, stáva sa intelektuálne pokorný, a tak si vytvára aj dobré podmienky na svoj osobnostný rast.
Prečo zvedavosť a intelektuálna pokora pomáhajú žiakom učiť sa?
Výskum naznačuje, že intelektuálna pokora a zvedavosť idú ruka v ruke a dáva to zmysel, lebo keď sú žiaci zvedaví, prirodzene sa chcú naučiť viac. Vedci spájajú intelektuálnu pokoru s túžbou hľadať nové informácie a skúsenosti. Okrem toho žiaci, ktorí sú zvedavejší, otvorenejší a pokornejší, s väčšou pravdepodobnosťou majú pri učení aj väčšiu výdrž, pretože považujú zlyhania a chyby za niečo prirodzené na svojej ceste k poznaniu. Ďalšie štúdie tiež naznačujú, že intelektuálna pokora môže žiakov inšpirovať k tomu, aby hľadali nové výzvy a snažili sa ich prekonať, čo je ďalšia cesta k väčšiemu úspechu v škole. Pokora nás môže oslobodiť od nášho ega, čo vedie k otvorenejšiemu a flexibilnejšiemu mysleniu a ochote učiť sa. Inými slovami povedané, ak napríklad žiak pristupuje k zdanlivo skľučujúcemu matematickému problému s túžbou učiť sa, nemá čo stratiť. Najmä keď vie, že s podporou svojho učiteľa môže preskúmať viacero ciest k riešeniu. Zvedavosť a pokora môžu spoločne podnietiť vášeň pre učenie. Pozrime sa na tri stratégie, ktoré sú založené na dôkazoch, že pokorná zvedavosť žiakom v škole pomáha.
1. Precvičujte so žiakmi sústredené počúvanie
Podstata tejto techniky spočíva v tom, že učiteľ so žiakmi precvičuje sústredené počúvanie. V dnešnej uponáhľanej dobe sa kvalitný a úprimný rozhovor stáva čoraz väčšou vzácnosťou. Pre mnohých sa javí ako problém aktívne počúvanie. Z tohto dôvodu je vhodné sa zaoberať aktívnym počúvaním už v základnej škole. Jeden z najväčších úspechov v komunikácii je ten, keď dokážeme osobu počúvať nielen ušami, ale aj srdcom. Lenže na to, aby sme dokázali iných počúvať, je potrebná už spomínaná pokora. S pokorou totiž rastie aj schopnosť počúvať iných. Ak je v človeku viac pýchy ako pokory, tak sa nedokáže dobre sústrediť na iného človeka, lebo má neustále pocit, že len jeho život je ten najdôležitejší. A problémom býva aj čas. Sústredené počúvanie nespočíva v tom, aby sme dávali pozor, kedy sa ten druhý odmlčí a aby sme v tej chvíli začali rozprávať my. Dobré je na chvíľu mlčať a dať šancu rozprávať tomu druhému. Budeme prekvapení, koľko sa toho dozvieme. Z tohto dôvodu je potrebné aj v školách nacvičovať aktívne počúvanie. Žiaci sa takto dozvedajú, že také niečo ako aktívne počúvanie existuje a môžu si ho už útleho detstva precvičovať. Je vhodné, keď učiteľ dokáže v triede navodiť také situácie, pri ktorých sa dokážu žiaci navzájom so zaujatím počúvať. Takto žiaci majú možnosť precítiť na vlastnej koži krásny pocit, keď ich aspoň pár minúť iní so zaujatím počúvajú. Pre mnohých je to fascinujúci pocit. Často sa potom cítia potrební a sú nabití novou energiou. Ak chceme, aby sa naši žiaci lepšie stotožnili s intelektuálnymi výzvami, musíme v triedach vytvárať takú atmosféru, v ktorej budú cítiť podporu, bezpečnosť a pocit dôvery. Môžete vyskúšať napríklad tieto aktivity:
Čo mi povedal spolužiak?
Učiteľ rozdelí žiakov do dvojíc. V priebehu 10 minút si navzájom povedia nejaký príbeh, ktorý sa im stal. Po 10 minútach si všetci žiaci sadnú do kruhu a rozprávajú nahlas nie svoj príbeh, ale príbeh svojho spolužiaka, s ktorým pracovali vo dvojici. Pomocou tejto aktivity sa dá dobre precvičovať aktívne počúvanie.
Odhaľ klamstvo
Každá žiak na papier napíše o sebe tri veci, ktoré urobil, zažil alebo to, čo sa mu prihodilo. Dve veci napíše pravdivé a jedna bude vymyslená. Všetky lístky učiteľ položí napríklad do klobúka. Postupne lístky vyťahuje a nahlas ich číta. Žiaci potom hádajú, kto lístok napísal. Keď uhádnu, kto to bol, snažia sa zistiť, ktoré informácie boli pravdivé a ktorá bola vymyslená. Táto aktivita pomáha žiakom lepšie sa spoznávať a tiež preveruje, či sa žiaci navzájom v triede počúvajú, či dokážu empaticky navzájom vnímať svoje svety, či sa zaujímajú jeden o druhého.
Šepkanie
Prvý v poradí zašepká do ucha druhému v poradí jednoduchú vetu. Ten ju pošle ďalej, a tak sa postupuje ďalej. Na záver povie posledný nahlas, čo práve počul − je to obyčajne veľmi odlišné od pôvodnej vety. Čím viac žiakov je v kruhu, tým je väčšia šanca, že veta bude skomolená. Táto jednoduchá hra ukazuje žiakom, ako vznikajú nedorozumenia a aké dôležité je dobre počúvať.
Lopta
Žiaci sedia v kruhu. Jeden žiak má loptu a povie slovo. Každý ďalší žiak, ku ktorému sa lopta prikotúľa, pridá k začatej vete slovo tak, aby veta pokračovala a mala zmysel. Jednoduchá veta sa mení na vetu rozvitú. Hra s loptou sa hrá do chvíle, kým sa niekto v slede slov nepomýli.
Tvoríme príbeh
Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ prečíta prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu. Nasledujú ďalší žiaci v poradí. Takto postupne celá trieda vytvorí jeden príbeh. Túto hru môžete hrať aj tak, že učiteľ napíše na tabuľu úvodnú a záverečnú vetu príbehu a žiaci príbeh rozvíjajú podľa týchto dvoch viet. Vymýšľanie príbehu býva napínavé a zároveň zábavné vtedy, keď úvodná a záverečná veta spolu veľmi nesúvisia. Úvodná veta môže byť napríklad: Naša mačka sa chcela dostať do skrine. A záverečná veta je napríklad: Moja babička neznáša špagety. Po vytvorení príbehu žiaci napíšu, čo si zapamätali.
Počúvanie príbehu
Učiteľ žiakom číta príbeh. Ich úlohou je počúvať a vždy, keď hlavná postava príbehu bude cítiť určitý pocit (smútok, radosť, strach, bolesť atď.), tento poci si zapíšu. Pri tejto aktivite žiaci pomenovávajú pocity, ktoré postava prežívala. V ďalšej fáze napíšu, ktorý z vymenovaných pocitov, preciťovali niekedy aj oni. Učiteľ ocení žiakov za to, že počúvali nielen ušami, ale i srdcom a že sa dokázali sa vžiť do pocitov hrdinu príbehu.
Reč očí
Žiaci sa rozdelia do skupín po troch a snažia sa pohľadom vyjadriť smútok, hnev, radosť, zvedavosť, sústredenie, opovrhnutie, záujem o niekoho. Po uplynutí určeného času napíšu do zošitov, čo všetko sa dá vyjadriť očami, čo je najľahšie, čo je najťažšie, čo by sme mali vyjadrovať pohľadom pri komunikácii.
Precvičenie zrakového kontaktu
Žiaci sa v dvojiciach alebo v trojiciach rozprávajú. Najprv sú otočení k sebe a pozerajú sa do očí, potom sú otočení k sebe chrbtom, neskôr môže byť medzi nimi nejaká prekážka (napríklad kvetináč, stolička, iná osoba, sedia vedľa seba otočení o 90 stupňov a podobne). Potom si sadnú do kruhu a porozprávajú sa o tom, ako sa cítili, čo zistili pri komunikácii v rôznych situáciách, kedy sa im komunikovalo najlepšie a kedy najhoršie.
Príbeh o sebe
Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi. Aj takýmto spôsobom môžete so žiakmi precvičovať aktívne počúvanie.
Rozhovor o emóciách
Táto aktivita rozvíja zároveň aktívne počúvanie i empatiu. Na začiatku aktivity učiteľ povie žiakom, aby dobre počúvali, lebo v závere si vyberú troch spolužiakov a o ich pocitoch napíšu niekoľko viet. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
Minútový príbeh
Postupne učiteľ vyvoláva žiakov a tí za jednu minútu majú povedať krátky príbeh tak, že nesmú povedať slovo, ktoré začína na nejaké písmeno, ktoré určí učiteľ. Napríklad nesmú povedať slovo, ktoré začína na písmeno K a podobne. Ak žiak použije slovo začínajúce na zakázané písmeno alebo ak sa na viac ako 3 sekundy odmlčí, vypadáva z hry. Ostatní žiaci musia rozprávačov pozorne počúvať a ak spravia chybu, zakričia stop.
2. Vysvetľujte žiakom, že existuje viacerých druhov otázok
Samozrejme, ak sme hlboko zvedaví poslucháči, máme tendenciu klásť aj autentickejšie otázky a skutočné otázky odrážajú pokornú zvedavosť. Otázky, ktoré vyzývajú k hlbšiemu poznávaniu, majú tendenciu začínať zámenami AKO, PREČO alebo vetami: „Vieš to bližšie opísať? Môžeš nám to podrobnejšie vysvetliť? Uvažoval si aj o inej možnosti? Môžeš nám o nej povedať?“ Ak chcete vo svojej triede podporiť pocit z radostného objavovania, otázky sú mocným nástrojom na to, ako to urobiť. Ktoré druhy otázok poznáme?
Uzavreté otázky
Tieto otázky vyžadujú často jednoslovnú odpoveď. Väčšinou začínajú slovesom a najčastejšie na ne odpovedáme ÁNO/NIE.
Napríklad:
„Vyhovuje vám tento návrh?“
„Rozumiete učivu?“
„Už to máš napísané?“
Tieto otázky nedokážu rozvíjať diálog. Nedokážu ani povzbudzovať zvedavosť. Ale napríklad v oblasti výskumu pomáhajú pri zbere kvantitatívnych dát, napríklad v dotazníkoch alebo v štruktúrovaných rozhovoroch.
Otvorené otázky
Sú to otázky, ktoré rozhovor otvárajú a bez ohľadu na to, koho sa ich opýtate, prinesú najrôznejšie odpovede. Otvárajú priestor na diskusiu. Pomáhajú rozprúdiť rozhovor a dokážu vtiahnuť do procesu komunikácie aj tých žiakov, ktorí sa zo začiatku nejavili ako aktívni. Pomocou týchto otázok sa môžete dozvedieť veľa vecí o názoroch, postojoch a pocitoch žiakov. V školskom prostredí pomáhajú začať brainstorming, argumentáciu alebo vyjednávanie. Dobré položené otázky majú tieto znaky:
- otvárajú možnosť odpovedať širšie ako ÁNO alebo NIE,
- nenesú v sebe názor pýtajúceho sa,
- neposudzujú, nekritizujú a neoznačujú toho druhého ako problematického,
- vyzývajú k otvorenosti a vytvárajú dôveru,
- odhaľujú viac osobnosť človeka (jeho pocity, osobný príbeh, prežívanie) než jeho biografické informácie.
Napríklad:
- Aký bol tvoj najväčší detský sen? Ako sa odráža v dospelosti?
- Ak by si mohol/a urobiť anketu v celom meste, čo by si sa chcel dozvedieť?
- Ktorá vôňa sa spája s tvojim detstvom?
- Ktorú svoju fantáziu alebo sen by si najradšej sfilmoval/a?
- Ktorá kritika ťa v živote výrazne posunula vpred?
- Na čo by si chcel/a byť expert?
- Ak by si mohol/la mať v živote garantovanú jednu vec, ktorá by to bola?
- V čom si myslíš, že s tebou takmer všetci nesúhlasia?
- Ak by si mohol/la poslať 30 sekundovú správu celému svetu, čo by si povedal/a?
- Ako by mohol človek, ktorý ťa v živote zranil napraviť to, čo urobil?
- Ak by si mohol/la v momente zmeniť na svojom živote jednu vec, ktorá by to bola? Prečo?
- Keď si chceš urobiť radosť, aké tri veci urobíš ako prvé?
Ak chcete so žiakmi v škole precvičiť tvorbu otvorených otázok, môžete vyskúšať aktivitu DESAŤ OTVORENÝCH OTÁZOK.
Postup:
Aktivita je určená pre malé skupiny. Jeden žiak sa pýta, jeden odpovedá a jeden alebo dvaja sú kontrolóri, ktorí sledujú a hodnotia správnosť a logickú nadväznosť otázok. Úlohou žiaka, ktorý sa pýta, je, aby položil sériu 10 otázok čo najrýchlejšie za sebou. Otázky musia byť otvorené a musia na seba logicky nadväzovať. Ak pýtajúci sa urobí chybu, kontrolóri mu to povedia, vyradia ho z aktivity a pokračuje ďalší žiak.
Echo otázky
Sú to priame otázky, v ktorých využívame časť získaných informácií na zistenie doplňujúcich, rozširujúcich alebo podobných informácií. Pýtajúci sa využíva slovo, frázu alebo časť vety z výpovede odpovedajúceho, ktoré zopakuje vo svojej novej otázke. Ide o jednoduchú, ale veľmi účinnú techniku, ktorá pomáha udržať dialóg. Súčasne pomáha udržiavať dominantnú rolu pýtajúceho sa. Umožňuje mu, aby mohol kontrolovať komunikáciu. Echo otázky sa používajú v situáciách, v ktorých musíme udrživať kontinuitu. Na precvičovanie echo otázok môžete vyskúšať aktivitu INTERVIEW BEZ KONCA.
Postup:
Rozdeľte žiakov do dvojíc. Jeden sa pýta, druhý odpovedá. Upresnite tému rozhovoru. Môže ísť o pracovný pohovor, schôdzku chlapca dievčaťa, predavača a kupujúceho a podobne. Úlohou žiaka, ktorý sa pýta, je to, aby urobil rozhovor, ktorý akoby nikdy nekončí. Učiteľ stanoví časový limit, ktorý keď uplynie, úlohy vo dvojici si vystriedajú. Cieľom aktivity je nielen nácvik echo otázok, ale aj uvedomenie si ich funkcie, účinkov, pocitov a podobne.
Analytické otázky
Zameriavajú sa na objasňovanie vzťahov medzi jednotlivými prvkami nejakého celku. V odpovediach žiak odlišuje fakty od hypotéz, argumenty od záverov, podstatné údaje od nepodstatných a podobne. Napríklad: „Aké sú hlavné a vedľajšie znaky...? Podľa akého kritéria bolo urobené rozdelenie...? Podľa čoho boli usporiadané...?“ Rozvíjajú kritické myslenie, podporujú analýzu vybranej témy a smerujú k precíznemu pochopeniu problematiky. Sledujú konkrétny cieľ a pomáhajú pri správnych rozhodnutiach.
3. Podporujte žiakov v prežívaní úžasu
Medzi pozitívne emócie patria láska, radosť, očarenie a úžas, nádej, hrdosť, vďačnosť, zvedavosť, smiech, inšpirácia, vnútorný pokoj a tiež úžas. Je dôležité všímať si ich a naplno rozvíjať aj v školskom prostredí. Tendenciu prežívať úžas máme hlavne vtedy, keď sa stretneme s niečím väčším ako my sami, čo robí svet krásnym. Môžu to byť také veci ako príroda, hudba, umenie či architektúra. Ako u žiakov podporiť prežívanie úžasu?
Spomaľte pri pozorovaní
Vytvorte pre žiakov dostatočný časový priestor na vnímanie obrázku, videoklipu, umeleckého diela... Otázky potom zamerajte na všetky zmysly. Čo videli? Čo cítili? Čo počuli?
Motivujte žiakov, aby našli detaily
Vyzvite svojich žiakov, aby identifikovali širšiu škálu detailov alebo spôsobov riešenia problémov: „Kto videl alebo urobil niečo iné? "Môžete sa podeliť o iný spôsob, ako pristupovať k tejto výzve?" Využite úžas, aby ste podporili objavovanie nových nápadov a spôsobov myslenia.
Podporujte žiakov v tom, aby sa nebáli povedať aj nelogickú vetu
Naučte žiakov, že nič sa nedeje, ak povedia aj nelogickú alebo absurdnú vetu. Niekedy práve tieto, na prvý pohľad absurdity, privedú žiakov k ešte väčšej zvedavosti.
Zvedavosť spolu so zdravou dávkou pokory motivuje žiakov k skúmaniu, učeniu sa a osobnostnému rastu.
Zdroje a odprúčaná literatúra:
PEASE, A. – PEASE, B.: Úspešné komunikačné stratégie
KŘIVOHLAVÝ, J.:Jak si navzájem lépe porozumíme
WERNEROVÁ, I.: Komunikace pro každého
PALENČÁROVÁ, J., ŠEBESTA, K.: Aktivní naslouchání při vyučování. Rozvíjení komunikačných dovedností na 1. stupni ZŠ
LOKŠOVÁ, I., LOKŠA, J.: Tvořivé vyučování
BEDNAŘÍK, A. A KOL.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať
SIEGLOVÁ D., : Konec školní nudy
Z.KOLÁŘ, R.ŠIKULOVÁ: Vyučovaní jako dialóg
PETTY, G.: Moderní vyučování
