Všetky deti majú občas emocionálne vzostupy a pády, obdobia náladovosti, problémy s priateľmi, ťažkosti v učení a podobne. Niekedy je ťažké odlíšiť len problémové obdobie, ktoré má šancu sa čoskoro zmeniť, od vážnych psychických problémov. Jedným z najdôležitejších krokov je kvalitná komunikácia s dieťaťom. Ako ju však začať, keď rodič cíti, že musí s dieťaťom diskutovať o náročnej téme?
Pandémia, prebiehajúca vojna na Ukrajine, problémy v škole či v rodine môžu u detí vyvolávať úzkosť alebo depresiu. Ako rodič chcete pre dieťa určite to najlepšie. Chcete sa o dieťa postarať a poskytnúť mu akúkoľvek podporu a zdroje, ktoré potrebuje, aby prosperovalo. Práve preto je veľmi dôležité vedieť identifikovať problémy duševného zdravia u detí, pretože môžu ovplyvniť ich správanie, schopnosť učiť sa ako aj celkový emocionálny vývin. A ak chcete problém skutočne nájsť, nestačí len pozorovanie. Vhodný je aj úprimný rozhovor, ak je to, samozrejme, možné.
Na problémy s duševným zdravím detí upozorňujú aj výskumy
Jedna zo štúdií ukázala, že viac ako jedna tretina stredoškolákov uvádza, že má zlé duševné zdravie. Napríklad americká pediatrická asociácia nedávno vyhlásila krízu duševného zdravia u detí za národnú núdzovú situáciu. Niet pochýb o tom, že pandémia drasticky ovplyvnila duševné zdravie národa, bez ohľadu na vek jednotlivcov. Aj keď už rôzne obmedzenia, v súvislosti s pandémiou, boli zrušené a deti opäť žijú viac-menej normálne, neznamená to, že sa hneď odstránili aj ich problémy s duševným zdravím. Práve naopak. Mnohé výskumy poukazujú na to, že sa zvýšilo množstvo problémových situácií v triedach a deti tiež viac siahajú po cigaretách, alkohole alebo sa u nich prejavuje veľké množstvo nelátkových závislostí. Mnohí rodičia si veľmi dobre uvedomujú túto situáciu a vedia, že je potrebné neustále konať, aby znižovali vplyv rôznych stresových faktorov, ktoré útočia na deti. Niekedy sa však cítia sa bezmocne, keď sa pokúšajú na tieto témy rozprávať so svojimi deťmi. Psychológovia v takýchto situáciách odporúčajú začať tým, že rodičia by sa mali najprv pokúsiť pochopiť problém a potom proaktívne ponúknuť svoju podporu. V mnohých prípadoch dokážu vďaka dobrej komunikácii deťom pomôcť. Psychiater Douglas Newton odporúča niekoľko spôsobov, ktoré vám pomôžu priblížiť sa k dieťaťu a začať rozhovor aj na náročnejšiu tému.
1. Buďte otvorení a úprimní
Spomeňte si na svoje vlastné náročné situácie zo života a snažte sa rozprávať o nich svojim deťom. Porozprávajte im hlavne o tom, čo vám pomohlo vyriešiť náročnú situáciu. Úprimný dialóg o vašom duševnom zdraví pomáha deťom zoznamovať sa so zdravými návykmi, ktoré môžu napodobňovať. Snažte sa vždy konať tak, ako o tom rozprávate. Niektoré deti možno nepočúvajú to, čo hovoríte ale možno sledujú, ako konáte a reagujete v ťažších situáciách. Ak zápasíte so svojimi vlastnými problémami a nič s tým nerobíte, ako môžete očakávať, že budú chcieť vaše deti od vás pomoc? Porozprávajte sa s nimi o tom, akým spôsobom ste riešili nejaký psychický problém alebo aký vplyv má na vás vaša ranná meditácia či beh v prírode. Modelovanie pozitívnych návykov z oblasti duševného zdravia môže povzbudiť vaše dieťa, aby si osvojilo svoje vlastné dobré návyky.
2. Počúvajte a nechajte dieťa čo najdlhšie rozprávať
Keď rodičia počúvajú dieťa, dávajú mu najavo, že im záleží na tom, čo si myslí. Ak je to možné, vezmite do úvahy myšlienky a pocity dieťaťa, ktoré ovplyvňujú jeho život. Aktívne počúvajte, keď vám dieťa niečo hovorí. To, že počúvate skutočne, dokážte tým, že prestanete robiť to, čo práve robíte a venujte sa len dieťaťu. Prejavte nadšenie z toho, o čom diskutujete, a to aj vtedy, keď vás téma až tak veľmi nezaujíma. Ak nedokážete odložiť to, čo robíte, oznámte to svojmu dieťaťu a určite sa k rozhovoru vráťte neskôr, keď mu budete môcť venovať plnú pozornosť. Uľahčite dieťaťu, aby sa vám mohlo zveriť s čímkoľvek. Rodičia to môžu robiť tak, že dieťa vždy vypočujú bez toho, aby ho súdili alebo nejako hodnotili, čo je obzvlášť dôležité počas dospievania. Snažte sa viac počúvať, ako rozprávať a tiež sa nesnažte hneď poskytovať rady. Vyhnite sa tiež unáhlenej kritike. Ak deti cítia, že máte tendenciu ich odsudzovať, môžu hľadať rovesníka, ktorému sa budú radšej zdôverovať ako vám. Samozrejme, deti potrebujú vaše rady a usmerňovanie, no najlepšie je byť najprv skvelým poslucháčom a až po určitej dobe poskytovať rady, čo ďalej v živote robiť. Doprajte situácii trochu času. Keď dávate rady, vyjadrujte sa v krátkosti, nerozprávajte dlhé hodiny. Rozhovor ukončite tým, že prejavíte vieru vo svoje dieťa, že urobí to, čo je správne.
3. Uznajte pocity dieťaťa
Nesnažte sa umlčať pocity dieťaťa. Jeho pocity sa vám nemusia vždy zdať logické alebo presné, no snažte sa ho skutočne počúvať. V jeho živote sa môže diať viac, ako si uvedomujete a práve uznanie jeho pocitov je dôležitým krokom v procese vytvárania úprimnej komunikácie. Ak sa náhlite vyriešiť problémy svojho dieťaťa, znamená to, že vy preberáte zodpovednosť za jeho pocity. Ak však jeho pocity uznáte za oprávnené, ukazujete mu tým, že ho síce na jednej strane chápete, ale nechávate na ňom, aby si s nimi poradilo. Je však dôležité, aby ste jeho pocity nebrali na ľahkú váhu. Snažte sa svoje výroky hovoriť s určitou dávkou empatie. Napríklad: „ Je to frustrujúce, že nemôžeš robiť niečo, čo skutočne chceš. Je teda pochopiteľné, že ťa mrzí, že dnes nepôjdeme do kina.“ Pochopením vášmu dieťaťu ukážete, že je úplne v poriadku, ak sa cíti zle. Môžete použiť ešte aj niektoré z týchto viet:
- „Vidím, že sa veľmi hneváš, pretože som povedala, že nemôžeš ísť ku kamarátovi. Viem, že si asi sklamaný, že musíš ostať doma.“
- „Je ťažké prehrať. Aj ja by som bol smutný.“
- „Chápem, musel si byť veľmi nahnevaný, až si chcel povedať niečo zlomyseľné.“
- „Myslím si, že mnohé deti sú v prvý deň v škole nervózne. Keď robíš niečo nové, občas to môže naháňať hrôzu.“
Deti potrebujú vedieť, že ich pocity sú v poriadku a že rešpektujete, ako sa cítia aj keď sa vy necítite rovnako.
4. Nájdite si dobré miesto alebo aktivitu, pri ktorej môžete komunikovať
Niekedy si rodiča rozhovory s deťmi precízne plánujú a snažia sa o maximálny zrakový kontakt. No niektoré deti práve takto pripravené situácie brzdia v tom, aby dokázali otvoriť svoje srdce. Mnohé deti sa skôr otvoria vtedy, keď napríklad spolu niečo robíte, keď sa spolu niečo hráte, ste v prírode na prechádzke alebo cestujete v aute. Vezmite ich na prechádzku, choďte na kávu, dokonca ich vezmite na nákupy. Existujú deti, ktoré práve v týchto podmienkach, teda bez priameho zrakového kontaktu, sa cítia pohodlnejšie a bezpečnejšie. Vy sami musíte zistiť, ktoré situácie vášmu dieťaťu pri komunikácii vyhovujú. Ak chcete, aby vaše dieťa viac komunikovalo, vytvorte také príležitosti na rozhovor, ktoré vaše dieťa budú v komunikácii povzbudzovať. Nemusíte svoje dieťa posadiť na gauč, vytiahnuť poznámkový blok a veľmi vážne sa porozprávať o tom, ako sa cíti. Je dôležité, aby sa pri otvorení témy deti cítili uvoľnene, pohodlne a neboli ohrozené. Uistite sa, že kedykoľvek sa rozhodnete nastoliť náročnú tému, nachádzate sa na pohodlnom mieste alebo robíte niečo nenáročné, príjemné alebo uvoľňujúce.
5. Využite existujúce zdroje
Existujú cenné zdroje, ktoré vám môžu dobre poslúžiť pri riešení psychických problémov vášho dieťaťa. Ak je problém jednoduchší, pomôže vhodná kniha alebo odborné články. Ak je to nutné, môžete využiť služby psychológov alebo rôznych terapeutov.
Odporúčaná literatúra:
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
Steve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastné
Jamie Raser: Ako vychovávať deti, s ktorými sa dá žiť
Nancy van Peltová: Umenie komunikovať bez zábran
Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
