Články: Pre študentov
O projekte

 

Duševné zdravie detí by mala byť naša priorita. Až polovica duševných porúch vzniká už v detstve

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Bigstock
Čoraz viac si lídri vo svete začínajú uvedomovať hodnotu well-beingu a duševného zdravia. / Foto: Bigstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Duševné zdravie a budovanie psychickej odolnosti si musí nájsť pevné miesto aj v slovenských školách. Celý svet reaguje na turbulentné zmeny v spoločnosti a nečakané udalosti. Mnohé krajiny ako Veľká Británia, Austrália, Nový Zéland si zvolili tému duševného zdravia za prioritnú. Venujú mu obrovskú pozornosť, pričom najviac sa sústreďujú na adresovanie témy do škôl a práci s deťmi a mládežou. Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva.

 

Treba však uznať, že „ľady sa pohli“. Ministerstvo zdravotníctva SR oznámilo systémové zmeny v oblasti duševného zdravia a očakáva sa, že prebehne zásadná reforma. Liga za duševné zdravie ako aj mnohí odborníci zdôrazňujú, že to nie je výsostne zdravotnícka téma, ale celospoločenská. Je preto nevyhnutná spolupráca aj iných rezortov  ̶  ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

V poslednom období vzniklo niekoľko vynikajúcich štúdií, ktoré sa téme duševného zdravia na Slovensku venujú. Prvou je štúdia Duševné zdravie a verejné financie, Útvaru hodnoty za peniaze MF SR, ktorej autorkou je Lucia Grajcárová. Ide o komplexný ekonomicko-analytický materiál, ktorý poukazuje  na to, ako ovplyvňuje problematika duševného zdravia efektívne využívanie verejných financií. Z analýzy jasne vyplýva, že „najefektívnejšie je systémovo investovať do programov duševného zdravia, predovšetkým z dôvodu vytvorenia sociálnych a emocionálnych zručností v detstve“.

 

Druhou štúdiou je výskum tímu profesora Jozefa Hašta, ktorý mapoval prežitie traumy v detstve na reprezentatívnej vzorke obyvateľov SR. Výskum ukázal, že až 41 % detí, pri prísnejších kritériách 59 % detí, zažilo v detstve traumu. Unikátny je tento výskum nielen v tom, že je prvý, ale aj v tom, že poukazuje na priame prepojenie duševného a fyzického zdravia. Štúdia dokazuje, že nepriaznivé zážitky z detstva majú súvis s neskorším zdravím v dospelosti. Výskum ukázal, že najmä emočné týranie, zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie významne predurčuje výskyt dlhodobých zdravotných ťažkostí ako:

  • hypertenzia
  • obezita
  • diatebes
  • vredové choroby
  • rôzne typy bolestivých syndrómov (migréna, bolesti chrbta, bolesti v malej panve, bolesti v iných častiach tela)

 

Výskum zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť venovať sa téme duševného zdravia už v detstve formou prevencie a edukácie.

 

Prečo je dôležité venovať sa duševnému zdraviu už v školách?

  • Depresia zaznamenala  celosvetový nárast od ukončenia 2. svetovej vojny.
  • Podľa Národného programu duševného zdravia SR je väčšina ľudí ďaleko od optimálneho stavu duševného zdravia. Duševné zdravie totiž znamená viac ako len absenciu duševnej poruchy.
  • Duševné poruchy vytvárajú slovenskej spoločnosti náklady vo výške až 2,1 miliardy eur ročne (2,4 % HDP v roku 2019).
  • Duševné poruchy výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky.
  • Viac ako polovica ľudí s poruchou je v produktívnom veku, ale už v detstve vzniká 50 % porúch.
  • Jeden zo štyroch mladých ľudí je do veku 25 rokov konfrontovaný s minimálne jednou duševnou poruchou.
  • Duševné poruchy zaťažujú populáciu v priemere viac ako kardiovaskulárne a onkologické ochorenia dokopy.
  • Duševné poruchy sú tretím najčastejším dôvodom priznania invalidného dôchodku. Invalidné dôchodky pre duševné poruchy sú priznávané najmä ľuďom vo veku 19  ̶  39 rokov.
  • Duševné problémy sú u žiakov významným prediktorom:
    • horšieho prospechu spojeného s vynechávaním školy,
    •  sebapoškodzovania,
    • zhoršenej pozornosti,
    •  únavy, problémov zvládať časový tlak,
    • negatívneho hodnotenia,
    • problémov so spolužiakmi,
    • nízkeho sebavedomia.
  • Programy pre skorú prevenciu porúch, podporu duševného zdravia a všeobecnú informovanosť patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia a zároveň majú vysokú návratnosť investícií.
  • Škola predstavuje ideálne miesto pre adresovanie duševného zdravia detí a mladistvých, najmä vďaka povinnej školskej dochádzke. Deti a mládež strávia v škole v priemere 30 hodín týždenne.
  • Výskumy dokazujú, že zručnostiam podporujúcim duševné zdravie ako sociálno-emocionálne zručnosti, psychická odolnosť, vytrvalosť, silné stránky charakteru sa vieme neustále učiť. Dôkazom je plasticita mozgu.
  • Výskumy ukazujú, že grit (vytrvalosť) a iné silné stránky charakteru hrajú minimálne takú istú úlohu v akademickom výkone študenta ako IQ.

 

Nové základy vzdelávania - duševné zdravie tu má svoje dominantné miesto

Vzdelávanie už nemôže byť také odrhnuté od sveta ako doteraz. Už nemôže byť osamotené. Dnes  je veľmi dôležité pomôcť deťom vytvoriť spoľahlivý kompas a naučiť ich takým navigačným zručnostiam, ktoré im pomôžu nájsť vlastnú cestu v tomto neistom, komplexnom a prchavom svete. To, čo nám pomôže prejsť životom a vytvoriť zo sveta lepšie miesto je naša predstavivosť, uvedomenie, vedomosti, zručnosti, a to najdôležitejšie, naše spoločné hodnoty, intelektuálna a morálna zrelosť a zmysel pre  spravodlivosť,hovorí riaditeľ sekcie OECD pre vzdelávanie Andreas Schleicher.

 

OECD schválilo v roku 2019 dokument s názvom OECD zručnosti a kompetencie budúcnosti 2030 (OECD future education and skills 2030).  Jeho cieľom je pomôcť krajinám pripraviť ich vzdelávacie systémy do budúcna. Základnou úlohu dokumentu je vytvoriť spoločné pochopenia vo vzdelávaní  (od lokálneho až po globálny stupeň), ktoré hovorí o tom, že „každý študent, odhliadnuc od jeho veku alebo pozadia, sa môže rozvíjať ako celostná osoba, dokáže naplniť jeho alebo jej potenciál a vie byť aktívnou súčasťou formovania budúcnosti, ktorá zlepšuje well-being človeka, komunity a planéty.“

 

Vzdelávanie v 21. storočí je charakterizované prvkami ako globálna komunikácia, decentralizácia moci, vplyv sociálnych médií, rastúci nacionalizmus a nebezpečenstvo terorizmu. Pracovné prostredie je nestabilné, dynamické, otvorené a vyžadujúce si výraznú mieru flexibility a transparencie. V spoločnostiach je viac vážená spolupráca a tímová práca ako hierarchia. Nachádzame sa tiež v období akcelerovaných technologických inovácií, kyber nástrah, umelej inteligencie či robotiky. Tieto inovácie prinášajú na jednej strane príležitosti, no sú aj silnou témou v otázkach etiky či morálky.

 

Taktiež sa zmenila paradigma vo vnímaní ekológie, prostredia, v ktorom spoločne pôsobíme. Doposiaľ bolo prostredie vnímané ako veľký ekologický systém, ktorého sú ľudia iba súčasťou. Dnes sa očakáva, že  sa ľudia budú spolupodieľať na tvorbe zdravého prostredia, prírody.

Aby sme dokázali reagovať na množstvo zmien a tiež dokázali premeniť víziu na skutočnosť, každý človek musí byť aktívny. Každý jeden musí mať zručnosti, vedomosti a túžbu prispievať k dobru spoločnosti.

 

To všetko sa zákonite odzrkadľuje vo vzdelávaní. Školy už nemôžu byť uzavreté entity, ktoré fungujú pre seba a vo svojom svete. OECD hovorí o vzniku nového normálu. Sú súčasťou širšieho systému a musia sa naučiť spolupracovať. Znamená to otvoriť sa iným školám, spájať sa, spolupracovať s komunitou, organizáciami a v neposlednom rade otvoriť sa komunikácii so žiakmi, rodičmi.

 

Kurikulum škôl musí obsahovať vzdelávanie, ktoré učí občianstvu, hodnotám, duševnému zdraviu a psychickej odolnosti. Vzdelávanie musí byť viac otvorené, flexibilné, reflektujúce rozličné potreby, podmienky a ciele žiakov. Nemalo by sledovať jednu rovnakú, lineárnu vzdelávaciu cestu pre všetkých žiakov. Očakáva sa, že vzdelávacie systémy budú vytvárať také podmienky, ktoré umožnia flexibilné a viac personalizované vzdelávanie, ktoré bude rozvíjať individuálne talenty a silné stránky detí. A to tak, aby všetci mohli rozvinúť svoj potenciál.

 

Dokument OECD zručnosti a kompetencie budúcnosti 2030 (OECD future education and skills 2030). stanovuje nové základy vzdelávania:

  • Kognitívne vedomosti (čitateľská a matematická gramotnosť, ktorej súčasťou je digitálna gramotnosť)
  • Zdravie (fyzické a duševné zdravie, well-being)
  • Sociálne a emocionálne základy, vrátane morálnych hodnôt a etiky

 

OECD stanovilo well-being ako cieľ a nástroj budovania zdravej spoločnosti. 

Existuje veľa definícií well-beingu. Jednou z nich je aj definícia novozélandskej psychologičky Lucy C. Hone, ktorá hovorí, že „well-being je to, keď sa cítime dobre a  fungujeme dobre.“ Táto definícia hovorí, že well-being je stav, počas ktorého človek prežíva a preciťuje pozitívne emócie, je spokojný a dokáže fungovať tak, že je prínosom pre seba aj spoločnosť. Treba zdôrazniť, že koncept well-beingu, duševného zdravia alebo pozitívnej psychológie, pozitívnej edukácie (všetky navzájom súvisia) neignoruje negatívne aspekty života, ich prežívanie, duševné poruchy alebo všetky negatívne rozmery spoločnosti a fungovania. Naopak, veľmi intenzívne to vníma, no v dnešnom unáhlenom a prenegativizovanom svete ponúka teóriu a prax k tomu, ako zvládať práve tieto negatívne rozmery života, ako zvládať záťaž dnešného sveta, ako sa správať preventívne k životu  tak, aby sme individuálne, ale aj spoločensky prospievali.

Osobný well-being pomáha budovať ekonomomické, ľudské, sociálne a prírodné zdroje, a to na oplátku podporuje subjektívny well-being.

 

OECD stanovilo, že úlohou vzdelávania  musí byť okrem učenia akademických vedomostí aj učenie tým zručnostiam, ktoré pomáhajú budovať individuálny a celospoločenský well-being.

 

Ďalšie dôvody prečo má mať duševné zdravie významné miesto v školách

  1. tretina chlapcov a dievčat zo vzorky 10 000 školopovinných detí zo Slovenska zažíva raz týždenne jednu alebo viac zo zdravotných ťažkostí ako sú: nervozita, problémy so zaspávaním, podráždenosť,
  2. každému piatemu školákovi je ľahšie zdôveriť sa v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí s dospelým,
  3. v škole sa páči iba každého piatemu školákovi vo veku 13  ̶  15 rokov, pričom drvivej väčšine 15-ročných na vzdelaní záleží,
  4. vzťahy medzi rovesníkmi hodnotia deti pozitívne, no zvyšujúcim sa vekom, predovšetkým v období adolescencie, žiaci vo veľkej miere nedôverujú svojim učiteľom,
  5. až štvrtina detí zažila rozvod alebo odlúčenie od rodičov, 14 % detí zažilo závažné konflikty či fyzické roztržky medzi rodičmi,
  6. štvrtina 11-ročných uviedla, že sa doma málo rozprávajú so svojimi rodičmi na témy, ktoré súvisia s ich bežným, každodenným životom.
  • Správa Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2017 potvrdila stúpajúci trend v oblasti psychických problémov u detí a dospievajúcich. Od roku 2009 vzrástol počet detí s nejakou psychickou poruchou až o 72,1 %. Výrazný nárast je u detí vo veku 15  ̶  19 rokov. Zarážajúci je aj nárast samovražedných pokusov.
  • Žijeme v časoch intenzívnych spoločenských zmien, výziev a nečakaných krízových situácií aj  v prostredí školy (koronakríza, intenzívna digitalizácia prostredia, ozbrojený útok v ZŠ Vrútky).

 

Duševné zdravie, psychická odolnosť sú témy, ktorým sa bude venovať stále väčšia pozornosť. Je preto nevyhnutné, aby sa v tejto oblasti vzdelávali aj samotné školy. Novozélandské odborníčky na duševné zdravie a rezilienciu v školách Dr. Denise M. Quinlan a Dr. Lucy C. Hone hovoria: „Svet bojuje s krízou duševného zdravia. Stále viac a viac chápeme, že na to, aby sme ju porazili potrebujeme viac ako len náplasť prvej pomoci. Potrebujeme školám pomôcť a naučiť ich ako podporovať rast a rozvoj mladých ľudí, ktorí dokážu byť odolnými a prospievajúcimi občanmi počas celého svojho života.“ Nedá sa s nimi nesúhlasiť. Nastal čas, aby sme začali nazerať na školu aj inými očami ako doteraz. Aby sme učili deti a mládež ako byť najlepšou verziou seba, ako žiť kvalitný a plnohodnotný život, ako rozvíjať svoj potenciál a ako byť dobrým prínosom pre seba aj spoločnosť.

 


Zdroje:
  1. Grajcárová ,L. (2020). Duševné zdravie a verejné financie, Útvar hodnoty za peniaze MF SR
  2. Kaščáková, N., Bednaříková, H., Dobrotková, A.,Petríková, M., Hašto, J., Tavel, P. Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti, PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 27, 2020, č. 2, s. 6 - 15
  3. OECD (2019). OECD future of education and skills 2030, dostupné na https://www.oecd.org/education/2030-project/
  4. Štátna školská inšpekcia (2019). Správa štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania minimálne od roku od školského roku, dostupné na https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_18_19.pdf
  5. HBSC (2019), „Health Behavior in School Aged Children“, dostupné na https://hbscslovakia.com
  6. Hone, L. C., Quinlan, D. M.. (2020). The educator‘s guide to whole-school wellbeing, Routledge
  7. Správa Národného centra zdravotníckych informácií od roku 2017 o stave psychických problémov u detí a dospievajúcich dostupné na http://www.nczisk.sk/Documents/aktuality/tlacove_spravy/2018/TS_psycho_deti_03102018.pdf
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.