6 otázok, ktoré dokážu pomôcť študentom vyrovnať sa so stresom

Štúdium na vysokej či strednej škole so sebou prináša množstvo vyčerpávajúcich stresových situácií, ktorými môžu byť rôzne skúšky, prezentácie, zápočty a podobne.
Štúdium na vysokej či strednej škole so sebou prináša množstvo vyčerpávajúcich stresových situácií, ktorými môžu byť rôzne skúšky, prezentácie, zápočty a podobne. / Foto: Bigstock

Stres je všade okolo nás – v práci, v našom okolí, v osobnom živote. Stal sa neodvratným spoločníkom vo všetkých oblastiach nášho bytia. Stretávajú sa s ním pracujúci ľudia, ale aj študenti.

 

Stres je realitou každodenného života študentov stredných a vysokých škôl. Keď sa mladí tínedžeri učia zvládať zvýšené nároky na svoj čas, nové intenzívne pracovné zaťaženie a rozvrhy, mimoškolské aktivity a často aj brigády popri štúdiu, zažívajú prudké fyzické a psychické zmeny v organizme. Štúdium na vysokej či strednej škole so sebou prináša množstvo vyčerpávajúcich stresových situácií, ktorými môžu byť rôzne skúšky, prezentácie, zápočty a podobne. Zvládnuť nároky nemusí byť vždy jednoduché, preto poznanie stresu a možností jeho zvládania môžu prispieť k zvýšeniu duševnej pohody aj počas náročnejších študentských časov.

Okrem tradične chápaného negatívneho stresu, ktorý sa označuje aj distres, existuje aj eustres. Eustres predstavujú rôzne pozitívne životné situácie, ktoré sa spájajú s príjemnými emóciami šťastia, vzrušenia, ale zároveň prinášajú aj istú mieru napätia (napríklad svadba, narodenie dieťaťa, dlho očakávané stretnutie...). Na život človeka nemá eustres na rozdiel od distresu negatívny vplyv, preto sa pozornosť zväčša venuje len tradičnému negatívnemu chápaniu stresu.

Stres (distres) pôsobí na prežívanie emócií, ktoré v nás vyvolávajú negatívne napätie (hnev, strach, úzkosť...). Okrem toho stres pôsobí aj na naše telo, v ktorom vyvoláva rôzne zmeny (zrýchlené dýchanie, zvýšená tepová frekvencia, svalové napätie, bolesti hlavy...). Poslednou oblasťou, v ktorej sa stres môže prejaviť, je správanie. Vplyvom stresu môžu byť ľudia viac agresívnejší, nerozhodnejší, stres môže spôsobiť zníženie výkonu alebo sklony k rizikovému správaniu. 

U tínedžerov mozog stále dozrieva a komunikácia medzi oblasťami mozgu, ktoré riadia impulzy a emócie, ešte nie je úplne rozvinutá. To znamená, že mozog dospievajúcich je extrémne citlivý na veci, ktoré sa dejú v prostredí, v ktorom žijú. Citlivo vnímajú veci dobré i zlé. Z tohto dôvodu zvládanie stresu pre nich predstavuje  dôležitú zručnosť. Keď sa s tým začína počas dospievania, mladý človek si tak vytvára dobrú pôdu na to, aby sa  u neho z toho stal celoživotný návyk.

 

Pomôcť môžu aj učitelia

V súčasnosti existuje už množstvo techník, ktoré pomáhajú odbúrať stres. Existujú dokonca aj také, ktoré nevyžadujú veľa času a dajú sa absolvovať za niekoľko minúť či sekúnd. Dôležité však je, aby ich človek poznal. V školskom prostredí môžu študentom pomôcť aj učitelia. Psychologička a terapeutka Phyllis Fagell odporúča učiteľom, aby naučili študentov využívať kognitívnu flexibilitu. „Kognitívna flexibilita je schopnosť spochybňovať svoje myšlienky alebo premýšľať o iných možnostiach bez ohľadu na to, čo sa deje vo vašom živote. Táto technika dáva študentom pocit, že majú situáciu pod kontrolou, vďaka čomu sa cítia menej bezmocní. To im pomáha zvládnuť akýkoľvek stres, a to bez ohľadu na to, aký veľký v skutočnosti je.“


Pozrime sa na 6 metakognitívnych otázok, ktoré vymyslel študent neuropsychológie  Nawal Mustafa na Windsorskej univerzite v Kanade. Je presvedčený, že práve týchto 6 otázok  výrazne pomáha študentom riešiť každodenné stresové situácie. Študenti nemusia odpovedať na všetkých šesť otázok v každej stresovej situácii. Učiteľ im môže pomôcť vybrať tie, ktoré sú najužitočnejšie alebo najvhodnejšie pri aktuálnom probléme, ktorý musia riešiť. Zo začiatku je dobré, keď im pomáha učiteľ, neskôr to už zvládnu sami.

 

1. Zisti, čo je zdrojom pocitu, ktorý  u teba vyvolal stres?

Keď sa študenti cítia v napätí, môžu mať problém určiť zdroj svojho stresu. Táto otázka ich nasmeruje k prvému kroku, a to tomu, že si začnú uvedomovať, čo v nich  vyvoláva pocit úzkosti. „Ak neviete, prečo ste v strese, nemôžete sa zamerať na správne riešenie. Prvým krokom je pomôcť študentom zamerať sa na to, prečo sa cítia tak, ako sa cítia a možno im dokonca pomôcť vymyslieť slovo pre samotný pocit. Deje sa niečo doma? Cítia sa vo vedomostiach neistí? Boja sa riskovať?“ odporúča  P.Fagell. Keď študenti identifikujú zdroj svojho stresu, môžu začať premýšľať o riešeniach.

 

2. Ako ma tento druh stresu ovplyvňuje?

Povzbudzujte študentov, aby sa zastavili a premýšľali, pretože len na základe premýšľania a poznania pravdy si môžu  dokonale premyslieť ďalšie kroky, ktoré podniknú. Vystresovaný študent, ktorý sa cíti nepripravený na test z matematiky, si môže po premýšľaní uvedomiť, že napríklad nerozumie nejakému učivu. Toto uvedomenie ho môže motivovať v tom, aby vyhľadal pomoc, prezrel si ešte raz poznámky alebo našiel nejaký iný spôsob, ako zlepšiť svoje porozumenie učivu. Mnohí odborníci odporúčajú  v tejto fáze využiť aj rôzne upokojujúce cvičenia, pretože práve tie pomáhajú upokojiť stresovú reakciu mozgu a stimulujú trvalú pozornosť a emocionálnu reguláciu. Pokojný mozog je potom pripravený učiť sa precízne a do hĺbky.

 

3. Musím požiadať o pomoc? S kým sa o tom môžem porozprávať?

V tejto fáze je užitočné komunikovať s  človekom, ktorému student dôveruje. Pri tejto otázke mávajú problémy hlavne hanbliví alebo introvertní študenti. Obávajú sa, že požiadať o pomoc signalizuje ich slabosť alebo zlyhanie. A tak by učitelia mali často hovoriť o tom, že požiadanie o pomoc  je znakom zrelosti a sily a nie slabosti.Toto by všetci ľudia mali vedieť. Študenti by mali presne vedieť, kde môžu vyhľadať pomoc a tieto informácie by mali mať aj v triede alebo na webovej stránke na viditeľnom mieste. Ak máte v triede veľmi nesmelých študentov, môžete im poskytnúť aj tieto nedokončené vety, ktoré im pomôžu pri komunikácii. 

 

Napríklad:

Bojujem s problémom _____. Môžeme sa o tom porozprávať?

Nie som si istý, čo potrebujem. Môžete sa so mnou, prosím,  porozprávať?

Môžete mi poradiť v súvislosti s týmto problémom _____?

 

4. Čo by som poradil kamarátovi/kamarátke?

Niekedy je dobré pozrieť sa na problém z nadhľadu. Najjednoduchšie sa to dá urobiť tak, že si študent predstaví, že nerieši svoj, ale kamarátov problém. Posun perspektívy umožňuje študentom zhodnotiť situáciu iným spôsobom a identifikovať riešenia, ktoré možno predtým nevideli. Neurovedec a profesor psychológie Ethan Kross označuje túto techniku ​​ako rozprávanie so sebou samým na diaľku. Vieme, že pre ľudí je oveľa jednoduchšie radiť druhým ako sebe. Keď poviete študentom, aby posúdili problém z perspektívy niekoho iného, povzbudí ich to v tom, aby si vytvorili určitý psychologický odstup, ktorý im pomáha vymýšľať konštruktívnejšie riešenia. 

 

5. Čo môžem ovládať a čo nie?

Fagell nechala stredoškolákov nakresliť Vennov diagram. Ľavý kruh bol označený ako veci, ktoré môžem ovládať, pravý kruh bol označený ako veci, ktoré nemôžem ovládať. Presah bol označený ako veci, na ktorých záleží. Keď ho študenti vypĺňajú, rozlišujú, či premenné, ktoré majú pod kontrolou a mimo nich. Tiež premýšľajú, či sú v súlade s cieľom zmierniť ich stres. Študent, ktorý napríklad identifikuje nadchádzajúci test ako zdroj stresu, by to označil za premennú, ktorú nemôže kontrolovať, pretože test je povinný. Študent však môže kontrolovať, koľko času venuje štúdiu alebo či požiada učiteľa o pomoc pri preberaní tém, ktorým nerozumie. Na čom študentovi najviac záleží, môže byť získanie dobrej známky, ktorá sa nachádza v strede Vennovho diagramu.

 

6. Aký malý krok môžem urobiť, aby som sa cítil/cítila lepšie?

Študenti môžu mať napríklad problém  so stanovením primeraných a dosiahnuteľných cieľov. Často majú nerealistické očakávania a nevedia si reálne predstaviť, ako rýchlo tieto ciele dokážu splniť. V takomto prípade im môže pomôcť najprv identifikovať koncový bod a potom učiteľ môže pomôcť študentom rozložiť jednotlivé kroky tak, aby ich priviedli do cieľa. Študenti by mali určiť, čo predstavuje každý krok a potom si položiť otázku, ako sa dostať od jedného čiastkového cieľa k ďalšiemu.

 

Stres môže byť v živote študentov nepríjemným spoločníkom. Niekoľko jednoduchých otázok im môže pomôcť nájsť novú silu, vďaka ktorej sa môžu vrátiť k učeniu.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Paul McKenna: Stres pod kontrolou
David Fontana: Stres v práci a v životě

Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo, Stres
Zdieľať na facebooku