Výchovné prístupy, ktoré pomáhajú vychovať dieťa s dobrým srdcom

Foto: Pexels
Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. / Foto: Pexels

Rodičia sú ľudia, ktorí deťom pomáhajú robiť prvé kroky, učia ich, ako komunikovať s ostatnými, majú vplyv na rozvoj ich osobnosti a učia ich aj láskavému správaniu. Dobré je, keď poznajú také prístupy, techniky a vzorce správania, pomocou ktorých môžu u dieťaťa rozvíjať dobrosrdečnosť a láskavosť.

 

Mnohí rodičia si myslia, že základom šťastného života ich detí je, keď dosiahnu maximálny výkon v škole alebo vo voľnočasových aktivitách. Mnohé výskumy však hovoria, že len tento prístup šťastný život nezaručí. Dôležitá je napríklad aj láskavosť a vykonávanie dobrých skutkov. Takéto správanie nič nestojí a má veľkú cenu. Ak deti pravidelne vykonajú nejaký láskavý čin a prejavujú sa ako deti s dobrým srdcom, pozitívne sa zmenia ich akademické výsledky a v rámci rovesníkov sú sociálne akceptovanejší. Navyše, vďaka ich konaniu získava aj celá komunita, pretože tieto deti sa ľahšie včleňujú do kolektívu a zriedkavo sú z nich šikanujúci jedinci. Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. A nielen to. Boli by aj mimoriadne šťastné. Aj keď svet je zatiaľ zameraný predovšetkým na výkon, rodičia by sa aj napriek tomu mali zamerať aj na výchovu k láskavosti a k dobrosrdečnosti, pretože jedine táto cesta dokáže svet postupne meniť na lepšie miesto pre život. Ak vám záleží, okrem kvalitného vzdelania, aj na týchto hodnotách, zamerajte sa na nasledujúce techniky a vzorce správania.

 

1. Buďte pre deti ich najväčším vzorom

Rodičia sú pre deti najväčším vzorom a najväčšou oporou. Sú to prvé ľudské bytosti, s ktorými sa deti stretávajú, keď prichádzajú na tento svet. Sú to zároveň aj ich najväčší hrdinovia. Vzhľadom na to, že má dieťa čistú dušu a je ako huba, ktorá nasáva a vstrebáva všetko, čo sa okolo neho deje, je dôležité, aby sa dospelí k nemu správali tak, aby boli čo najviac autentickí. Byť vzorom pre dieťa neznamená, že musíte byť dokonalí alebo musíte poznať odpoveď na každú otázku. Znamená to hlavne, aby ste sa dokázali vysporiadať so svojimi nedostatkami, aby ste vedeli uznať svoje chyby, dokázali ste aktívne počúvať svoje deti a prepájali svoje hodnoty s ich spôsobmi chápania sveta.

 

2. Precvičujte s deťmi empatiu

Nielen deti, ale aj dospelí ľudia sú čoraz menej empatickí a omnoho viac sa zaujímajú iba o seba. Dospelí ľudia v súčasnosti majú veľké množstvo starostí a sú radi, ak si nájdu čas venovať sa najbližším ľuďom. Väčšinou nemajú chuť a ani čas všímať si ľudí, ktorých stretávajú na ulici alebo v susedstve. Deti tento prístup vidia a kopírujú. Nemôžete očakávať, že vaše dieťa bude empatické a bude sa zaujímať o ostatných okolo seba, keď  niečo také nevidí u vás. Making Caring Common Project v roku 2013 realizovali prieskum, v ktorom bolo zistené, že pre 80 percent ľudí je prioritou ich šťastie a len 20 percent určilo ako prioritu záujem o ostatných ľudí. Keď chcete svoje deti učiť dôležitosti interakcie s okolitým svetom, začnite tým, že to začnete sami praktizovať. Dajte im pocítiť, čo je to starostlivosť, súcit, láskavosť a ľudskosť. Môže byť pre vás ťažké predstaviť si spôsob, ako veci vidia a cítia, pretože ešte nie sú pripravené si svoje emócie uvedomiť a verbálne ich vyjadriť, ale zo začiatku stačí, keď vás pozorujú. Mnoho štúdií ukazuje, že čím viac sa socializujeme, tým sme šťastnejší. Vytvárajte teda príležitosti na precvičovanie empatie. Všetci ľudia sa rodia s určitou  schopnosťou  empatie, avšak rovnako ako telu prospieva pravidelné cvičenie a mozgu pravidelný tréning aj empatii pomáha, keď sa raz za čas trénuje. Schopnosť byť empatický je podobná schopnosti rozprávať cudzím jazykom. Taktiež ju môžete zabudnúť, pokiaľ ju dlho nepoužívate.  Preto skúste svojim deťom vytvoriť príležitosti, aby si túto schopnosť mohli trénovať.

  • Využite rodinné stretnutia na formovanie empatie. Podporujte deti v tom, aby dokázali napríklad starších ľudí aktívne počúvať a tvoriť adekvátne otázky. Po ukončení návštevy sa porozprávajte o tom, kto sa ako z rodiny asi cítil.
  • Rozprávajte sa s deťmi o etických problémoch. V deťoch to pomáha vytvoriť schopnosť meniť uhol pohľadu a taktiež sa vcítiť do kože iných ľudí.
  • Učte deti spolupracovať. Naučte ich spolupracovať s ľuďmi z rôznych komunít, ktoré sú výrazne odlišné.
  • Pomenúvajte pocity. Niekedy je veľmi ťažké presne povedať to, čo cítime, najmä pokiaľ ide o negatívne pocity. Naučte svoje deti pomenovať tieto pocity a povedať, prečo sa tak cítia.
  • Riešenie konfliktov. Cvičte so svojimi deťmi riešenie konfliktov. Snažte sa nájsť spoločné porozumenie a pochopiť jeden druhého. Rozprávajte sa o pocitoch, pretože vám to uľahčí ich pochopenie.
  • Učte deti vnímať cudzích ľudí. Skúste naučiť deti vnímať aj ľudí mimo ich okolia. Ukážte im napríklad na detskom ihrisku dieťa, ktoré sa s nikým nehrá.
  • Choďte do knižnice a vytvorte vášmu dieťaťu zoznam kníh s hlavným hrdinom či hrdinkou, ktorá sa od neho na prvý pohľad odlišuje. Počas čítania sa dieťaťa pýtajte, ako sa hrdina knihy odlišuje a ako sa môže v danom bode knihy cítiť.

 

3. Dovoľte deťom si uvedomiť, že starostlivosť o iných je veľmi dôležitá

Starostlivosť o iných a schopnosť porozumieť potrebám druhých ľudí sú dôležité veci, ktoré by sa mali deti naučiť. Náš svet potrebuje veľké množstvo altruistických ľudí. Je dôležité naučiť deti, že solidarita a jednota sú dôležitejšie ako ego. Altruista pomáha aj vtedy, keď sú s pomocou spojené určité náklady  a keď vie, že sa mu nikdy nič nevráti. Robí to s čistým úmyslom len pre toho druhého a nemyslí pritom vôbec na seba. Urobí to pre dobro veci a netúži vôbec po tom, aby niekto o tom vedel, rozprával alebo sa prezentoval v médiách.

Väčšine ľudí nerobí ťažkosti správať sa prosociálne k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vzbudili ich sympatie alebo súcit. Ťažšie je uplatňovať prosociálnosť voči ľuďom, ktorí sú nám ľahostajní alebo svojím správaním, výzorom či vlastnosťami vzbudili antipatie, čo v každom prípade narúša spolužitie v komunite. Zvláštnosťou prosociálneho správania je, že pretvára ľudí, pomáha im zbaviť sa negatívnych vlastností a správania, mení nepriateľov na priateľov.

Mnoho odborníkov sa prikláňa k tomu, že motivačné zdroje prosociálneho správania je potrebné hľadať vo výchove a vplyvoch prostredia. Prosociálny človek je tvorcom kultúry, sociálnych hodnôt a cností. Napriek zložitosti spoločenských problémov sú takíto ľudia optimistickí, sú oporou inštitúcií, prinášajú nové riešenia, vedia poskytnúť pomoc, prejavujú istotu a ovládanie skutočnosti, sú empatickí, majú zmysel pre humor a vďaka schopnosti odosobniť sa, vedia si získať nasledovníkov.


V knihe Etická výchova, ktorú napísal Roberto Roche Olivar, sú uvedené kroky, ktoré vedú k prosociálnosti, teda k takému správaniu, ktoré je zamerané na pomoc alebo v prospech iných osôb, skupín alebo spoločenských cieľov, avšak bez toho, aby existovala vonkajšia odmena pre autora správania. Medzi charakteristikami prosociálnej osobnosti sa uvádza, že

-  prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti,

-  teší ju obdarovať niekoho alebo rozdeliť sa s niekým,

- namáha sa v prospech iných ľudí,

- úspechy iných ľudí prijíma bez závisti,

- má pochopenie pre starosti a nevýhody svojich známych,

- prežíva s inými ľuďmi ich starosti a radosti.

S pomocou dospelých ľudí a tréningu môžu deti získať a rozvinúť životné zručnosti, ktoré im pomôžu spoznať, kedy a ako zasiahnuť v situáciách, pri ktorých sú ohrození oni aj ostatní. 

 

4. Pomôžte deťom vyznať sa v ich emóciách

Spektrum emócií nie je čiernobiele. Rozdelenie na dobré a zlé emócie je zjednodušené a nefunguje. Existujú emócie s takou nebezpečnou intenzitou, že nie každý z nás vie, ako ich zvládnuť.A to platí najmä u detí. Niektorým z týchto emócií, napríklad hnevu a frustrácii, je ťažké porozumieť. Je dobré, keď deti naučíte najvhodnejšie spôsoby, ako tieto emócie spracovať, keď sa u nich objavia. Ideálne je, keď ich naučíte, že všetky pocity sú v poriadku, ale niektoré spôsoby, ako sa s nimi vysporiadať, nie sú účinné. Jeden z najlepších spôsobov, ako podporiť deti v tom, aby samy sebe rozumeli, je klásť im otázky, ktoré im pomôžu nahliadnuť pod povrch toho, čomu už rozumejú. Môžete dať dieťaťu napríklad tieto otázky:

„Čo myslíš, prečo si sa rozhodol práve takto?“

„Vďaka čomu si sa cítila takto?“

„Čo myslíš, prečo sa ti tento test (úlohu) nepodarilo napísať?“

Deti, ktoré už vedia písať a kresliť, môžu postupovať aj tak, že im kúpite denník a budete ich povzbudzovať, aby si do denníka každý deň písali alebo kreslili. Tento rituál môže zdokonaliť schopnosti venovať pozornosť ich vnútornému svetu a rozumieť mu. Čím viac deti uvažujú o tom, čo sa v nich odohráva, tým skôr a lepšie rozvinú schopnosť chápať a reagovať na to, čo sa deje vo vnútorných svetoch aj iných ľudí. Keď sa dieťa cíti byť nepochopené, nervózne, vystresované alebo smutné, ako prvú pomoc môžete použiť nasledujúcu techniku. Povedzte dieťaťu, aby sa na chvíľu zastavilo, zhlboka sa nadýchlo, uvedomilo si, čo cíti a vizualizovalo si, ako by mohlo situáciu vyriešiť alebo ju nejako zmeniť. Staršie dieťa naučte si odpovedať na tieto otázky:

  • Akú emóciu teraz cítim?
  • Kde v tele tú emóciu prežívam?
  • Kto je v mojej prítomnosti?
  • Aké myšlienky mám v hlave?
  • Akú činnosť práve robím?
  • Čo vlastne teraz potrebujem?

 

Môžete použiť napríklad aj túto vizualizáciu:

Dieťa si sadne alebo ľahne. Rodič môže hovoriť: „Všetky obavy a emócie si pomenuj presne tak, ako ich cítiš. Žiadna emócia nie je zlá. Uvedom si, kde v tele emóciu cítiš. Skús si predstaviť, ako asi vyzerá. Môžeš si ju predstaviť ako plesnivý citrón. Pusti von z tela emóciu. Vo svojej predstave zober ten plesnivý citrón a zlikviduj ho. Nech po ňom nezostane žiadna stopa. Prázdne miesto si prelieč. Zaplň ho napríklad bielym svetlom. Potom ešte chvíľu uvoľnene dýchaj a uvedomuj si, ako sa cítiš.“

 

5. Nezabúdajte deti chváliť za skutky láskavosti

Pochvala a dôslednosť vytvárajú základ pre výchovu dieťaťa s dobrým srdcom. Láskavosť vychádza zvnútra, ale vyžaduje veľa práce. Pokiaľ vaše dieťa prejaví láskavosť voči druhému, nezabudnite ju rozpoznať a uznať. Pochváľte svoje dieťa a ukážte mu, že kráča po dobrej ceste. Ideálne by bolo, keby dospelí ľudia prejavovali  láskavosť a súcit v tých činnostiach, na ktorých im záleží, pretože deti to vnímajú a s veľkou pravdepodobnosťou sa podobne sa budú aj ony v dospelosti správať. To, čo majú možnosť vidieť a cítiť v priebehu detstva, má veľký  vplyv na to, akými ľuďmi sa v dospelosti stanú.

 


Zdroje:
E. Aronson, T.Wilson, R. Akert, S. Sommers: Sociálna psychológia
R. Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy
Bruno  Ferrero: Šťastní rodičia
Shapiro, L. E.: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia, Morálny vývin
Zdieľať na facebooku