Pestovanie odolnosti je kľúčom k tomu, aby deti mali silu odraziť sa od sklamaní, neúspechov a inej nepriazne. Z tohto dôvodu by rodičia mali u detí trénovať tie zručnosti, ktoré podporujú odolnosť.
Odolnosť je schopnosť riešiť problémy a posúvať sa vpred. Vyžaduje si to vytrvalosť, schopnosť zvládnuť nepriazeň osudu, rastové myslenie, emocionálne zvládanie situácií a vieru v silu prekonať nepriaznivú situáciu. Jeden z výskumov ukázal, že odolné deti majú vo svojom živote aspoň jedného dospelého, ktorý ich v oblasti odolnosti podporuje. Tento dospelý im dokáže vysvetliť, ako efektívne zvládať stres, riešiť problémy, identifikovať emócie, vnímať svet iných ľudí, robiť dobré rozhodnutia, uskutočňovať empatiu a prijatie iných. Deti väčšinou nie sú prirodzene odolné. Najmä rodičia formujú detskú odolnosť. Deti majú malú kontrolu nad vlastným životom, takže takmer každá ich skúsenosť je výsledkom správania a vplyvu dospelých. Keď sa stane niečo nepríjemné, nemusia mať prirodzene vyvinuté schopnosti, o ktoré sa môžu oprieť. Tieto schopnosti sa u nich môžu rozvinúť vďaka pomoci dospelých, väčšinou rodičov. Pozrime sa na niekoľko stratégií, ktoré pomáhajú deťom formovať ich odolnosť.
Podporujte rastové myslenie
Povzbudzujte deti v tom, aby míňali energiu na hľadanie riešenia, namiesto toho, aby obviňovali druhých alebo seba z toho, že sa niečo nepodarilo alebo nevyšlo tak, ako si to predstavovali. Deti s odolným zmýšľaním s väčšou pravdepodobnosťou zdravo riskujú, pretože dôverujú svojim schopnostiam a inštinktom. Zdôraznite, že keď sa dostanú mimo našu zónu pohodlia, často sa dostávajú do situácií, vďaka ktorým sa veľa naučia a posunú sa v živote ďalej. Keďže odolnosť je zručnosť, znamená to, že praxou sa v nej môže zlepšiť každý.
O tom, či privedieme deti k úspechu, alebo k neúspechu rozhoduje okrem iného i to, či v nich podporujeme rastové alebo fixné myslenie. Ľudia sa v podstate od seba odlišujú spôsobom myslenia. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. Deti s rastovým myslením sú aj odolnejšie.
Naučte deti pomenovať emócie
Jeden z najlepších darčekov, ktoré môžete dať dieťaťu, je pomôcť mu identifikovať emócie. Je už všeobecne známe, že emocionálna inteligencia (EQ) je rovnako dôležitá ako IQ či akékoľvek iné odborné schopnosti. Ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou sú zvyčajne úspešní vo väčšine vecí, ktoré robia, a preto je dobré už od detstva ju v deťoch rozvíjať. Žijeme v náročnom období, a tak empatia, súcit či láskavosť môžu nielen dospelým, ale aj deťom pomôcť lepšie zosúladiť svoje konanie so zámermi a hodnotami. EQ sa dá formovať a veľa vecí sa dá naučiť. Je dôležité, aby deti pochopili, že byť emocionálne inteligentný neznamená odmietnuť alebo poprieť negatívne emócie. Mať vysoké EQ neznamená, že necítite hnev alebo smútok. Znamená to, že viete, ako tieto emócie rozpoznať a spracovať ich zdravo a konštruktívne. Deti musia vedieť, že je v poriadku, aby rozpoznali, čo cítia, ale môžete ich tiež naučiť, že existujú lepšie spôsoby, ako na tieto negatívne pocity reagovať, než vybuchnúť, kričať, hádzať veci na zem a podobne. Deti by mali mať istotu, že rodičia a ďalší členovia rodiny sú vždy prítomní pre ne a môžu im porozprávať o svojich pocitoch. Deti by mali mať tiež istotu, že sa im nikto nebude posmievať, že nájdu pochopenie u dospelých, keď budú smutné alebo vystresované. Aby dokázali dospelí byť takouto oporou pre deti, sami musia svojim emóciám rozumieť a v prípade potreby poznať techniky, ako s nimi pracovať. Jeden z najlepších spôsobov, ako podporiť deti v tom, aby samy sebe rozumeli, je klásť im otázky, ktoré im pomôžu nahliadnuť pod povrch toho, čomu už rozumejú. Môžete dať dieťaťu napríklad tieto otázky:
„Čo myslíš, prečo si sa rozhodol práve takto?“
„Vďaka čomu si sa cítila takto?“
„Čo myslíš, prečo sa ti tento test (úlohu) nepodarilo napísať?“
Deti, ktoré už vedia písať a kresliť, môžu postupovať aj tak, že im kúpite denník a budete ich povzbudzovať, aby si do denníka každý deň písali alebo kreslili. Tento rituál môže zdokonaliť ich schopnosti venovať pozornosť ich vnútornému svetu a rozumieť mu. Čím viac deti uvažujú o tom, čo sa v nich odohráva, tým skôr a lepšie rozvinú schopnosť chápať a reagovať na to, čo sa deje vo vnútorných svetoch aj iných ľudí.
Učte deti poučiť sa z chýb
Každý človek robí chyby. Ani dieťa by sa nemalo chýb báť. Naučte ho, že ak ak sa z nich nepoučí, môže sa stať obeťou nielen ich opakovania, ale aj spomalenia cesty osobného rozvoja. Naučte dieťa, aby si spomenulo na obdobie, keď prekonalo niečo ťažké, ako to zvládlo a ako sa pri tom cítilo. Pomôžte mu využiť tieto ťažké životné lekcie na to, aby v budúcnosti vedelo lepšie veci plánovať, riešiť, hľadať čo najlepšie cesty.
Naučte deti prežívať stres
Aj deti majú svoje vnútorné trápenia, ktoré sa navonok prejavujú nepríjemne a dosť nejasne - od bolestí hlavy a brucha až po poruchy spánku. A dosť často je ich príčinou stres. Už aj malé deti môžu prežívať stres, aj keď ho ešte ani nevedia pomenovať. Pokiaľ chcete, aby si raz v dospelosti vedeli vaše deti poradiť so stresujúcimi situáciami aj bez vašej ochrannej ruky, musíte ich podporovať v tom, aby si budovali kapacity na samostatné zvládanie stresových situácií už od útleho veku. Určitá dávka nepohody alebo stresu je nevyhnutnou súčasťou rozvoja. Napríklad chodiť sa deti učia v postupnom, ale nie vždy pohodlnom procese nabaľovania viacerých menších úkonov. Od samostatného držania hlavičky, cez prevalenie sa z chrbátika na bruško až po prvý krôčik si prechádzajú mnohými „stresujúcimi“ situáciami, ktorých úspešné zvládnutie je nevyhnutné k ďalšiemu napredovaniu v ich psychomotorickom vývine. Spolu s novými pohybovými schopnosťami tak deti krok po kroku prirodzene nadobúdajú aj základné sociálne zručnosti, ku ktorým patrí aj narábanie s nepohodou či stresom. Ak teda dokážete ovládnuť svoje obavy a necháte deti objavovať svet svojím vlastným tempom a spôsobom, zistíte, že s väčšinou pridružených stresujúcich situácií si vedia už aj maličké deti poradiť úplne samy bez pomoci. Ak deťom nebránite občas zažívať aj stresujúce situácie, pomáhate im tak posilňovať nielen ich sebadôveru, ale aj zdravie a sociálne väzby. Ak im chcete naozaj pomôcť, stačí, ak im pomôžete nevnímať stres ako niečo negatívne, čoho sa majú báť, ale ako kamaráta, ktorý im pomáha zdolávať náročné výzvy. Efektívnou metódou, ako dobre zvládať stres, je napríklad aj povzbudzovanie detí pri stresujúcej situácii prostredníctvom pozitívnych otázok a tzv. afirmácií: „Nie je to vzrušujúce? Tvoje telíčko je nabudené. Búši ti srdiečko, aby ťa pripravilo na veľkú výzvu. Rýchlejšie dýchaš, aby sa ti do hlávky dostalo viac kyslíka. Všetko toto ti pomáha zdolať túto úlohu.“ Keďže deti preberajú vaše videnie sveta, afirmácie príjmu časom za svoje a začnú si ich spontánne hovoriť sami sebe.
Poskytnite techniky riešenia problémov
Ukážte deťom, ako si odolní ľudia uprostred ťažkých životných situácií dokážu vytvoriť plán, ktorý im pomáha dostať sa zo zlej situácie. Rozprávajte sa tiež o tom, ako využiť silné stránky na zvládnutie ťažkej situácie, ako sa vyhnúť preťaženiu a ako problém riešiť krok za krokom. Prejdite si problém a pozrite sa z vtáčej perspektívy na všetky súvisiace faktory a na to, ako je možné každý z nich konkrétne riešiť.
Podporujte deti v tom, aby mali dobré sociálne kontakty
Pomôžte deťom vybudovať si také sociálne zručnosti, pomocou ktorých dokážu vytvárať priateľstvá a väzby so svojimi rovesníkmi. Ideálne by bolo, keby nemali problém sa s nimi rozprávať, usmievať sa, pýtať sa, telefonovať a podobne. Tieto kontakty sú dôležité okrem iného i preto, že keď sa dieťa dostane do ťažkej situácie, niekedy práve priatelia ho držia nad vodou.
Podporujte zdravý životný štýl
Odolnosť nie je možná bez zdravej mysle a tela. Nezabudnite deťom vysvetliť dôležitosť spánku, zdravej stravy, cvičenia, pohybu a podobne. Sami sa snažte byť dobrým vzorom.
Žijeme v dobe, ktorá vyžaduje nielen psychicky odolných rodičov, ale aj deti. Každý z nás má na zvládanie náročných životných situácii individuálne predpoklady. Niektoré sú geneticky dané a niektoré sa získavajú výchovou. Dôležité je, že svoju odolnosť môžeme vedome zvyšovať a zároveň sa tak pripravovať na náročnejšie situácie. Aj deti majú schopnosť vybudovať si psychickú odolnosť a rovnováhu v živote. Ideálne je, keď im v tom pomôžu rodičia.
