Prečo sa niektoré dospelé deti nechcú zdôverovať svojim rodičom?

V blízkych a v zdravých vzťahoch dospelé deti nemajú problém sa zdôveriť svojim rodičom, keď sa im niečo nepodarí alebo nevyjde podľa predstáv.
V blízkych a v zdravých vzťahoch dospelé deti nemajú problém sa zdôveriť svojim rodičom, keď sa im niečo nepodarí alebo nevyjde podľa predstáv. / Foto: Bigstock

Vzťah medzi rodičmi a deťmi je v živote každého človeka zásadný. Ideálne je, keď je harmonický aj v období, keď sú už deti dospelé. Nie vždy je to však ideálne. Niekedy sa vytratí úprimnosť a dôvera. Prečo k tomu dochádza?

 

Niekedy sa dospelé deti nechcú zdôverovať svojim rodičom a celkove komunikácia je len strohá, chýba v nej úprimnosť a láskavosť. No v blízkych a v zdravých vzťahoch dospelé deti nemajú problém sa zdôveriť svojim rodičom, keď sa im niečo nepodarí alebo nevyjde podľa predstáv. Keď tomu tak nie je, je potrebné hľadať dôvody, kvôli ktorým k tomu mohlo dôjsť. Môže ich byť viac.

 

1. Dieťa sa hanbí

Niekedy sa dospelé deti nezdôveria svojim rodičom, pretože v sebe nesú vnútornú hanbu za problémy, ktoré sa vyskytli v ich živote. Ak majú dospelé deti problémy v  manželstve, nenapĺňajúcej práci alebo s problémovým dieťaťom, môže mať pocit, že zlyhalo. Tento pocit zlyhania a hanby potom spôsobí, že sa radšej stiahne, než aby hľadali podporu u tých, ktorí sú ochotní a pripravení, aby mu tieto nepríjemné pocity pomohli prekonať. Deti sa tiež môžu obávať, že ich rodičia si  budú o nich myslieť zlé veci a to, že nezvládajú život. Táto predstava môže vzniknúť na základe nesprávne vysvetleným predstavám dieťaťa o svojich rodičoch, alebo na základe podnetov, ktoré rodičia vysielajú smerom k  svojmu dieťaťu.

 

2. Dieťa často dostáva neželané odpovede

Niektoré dospelé deti sa prestanú zdôverovať svojim rodičom po opakovanom vzorci odpovedí, pri ktorých sa cítia ešte horšie, ako keď začali o nejakom probléme rozprávať. Môže k tomu dôjsť tak, že rodič ponúka nevyžiadané rady, keď dieťa potrebuje, aby ho len vypočul, robí si srandu z dospelého dieťaťa, zľahčuje jeho bolesť, podceňuje ho alebo odsudzuje. Čím častejšie sa dospelé dieťa dostáva do týchto situácií, tým je menej je pravdepodobné, že vyhľadá u rodiča podporu alebo jeho rady do života. Rodičia si možno ani neuvedomujú, že nevhodne reagujú a potom sa cítia úplne zmätení a zranení, keď sa dospelé dieťa z ich života zrazu vytratí.

 

3. Rodičia reagujú na problémy svojho dieťaťa precitlivene

Mnohí ľudia často hovoria, že keď sa pokúšajú s rodičmi rozprávať o niečom dôležitom, nepríjemnom a stresujúcom, rodičia zareagujú s takou úzkosťou, že sa na dlhú dobu oni sami dostávajú do stresu alebo depresie. Dospelé dieťa má potom ešte o jednu starosť viac, lebo ho trápi, že rodičia sa dostali do nepohody. Z tohto dôvodu sa postupne prestáva rodičom zdôverovať a hľadá oporu niekde inde.

 

4. Rodičia pristupujú k bolestiam svojho dieťaťa s postrannými úmyslami

Niektorí rodičia odcudzujú svoje dospelé deti tým, že reagujú na ich bolesť radou, ktorá vyhovuje skôr im, než aby riešili potreby dieťaťa. Napríklad dospelé dieťa, rozpráva o tom, že sa cíti nespokojné v práci. Rodičia namiesto toho, aby dieťa poriadne vypočuli alebo povzbudili, sa snažia využiť príležitosť a presmerovať tam, kde ho chceli vidieť pred rokmi, keď mu napríklad radili pri výbere školy či zamestnania a dieťa išlo svojou cestou. Dieťa hneď vycíti tieto úmysly a dôvera sa hneď vytráca. Takýto človek tiež potom hľadá podporu niekde inde.

 

5. Vzťahu chýba blízkosť, srdečnosť a úprimnosť

Na to, aby sa dospelé dieťa mohlo zdôveriť rodičovi, musí byť dôvera budovaná od narodenia. To znamená, že rodič a dieťa spájajú veci, ako sú spoločné záujmy, rodinné stretnutia, hodnoty a úprimná komunikácia. Keď tieto veci chýbajú, dospelé dieťa sa rodičom pravdepodobne nezdôverí, pretože dôvera sa buduje dlhé roky. Niektorí rodičia sa snažia získať dôveru svojho dieťaťa tým, že ho jednoducho požiadajú, aby sa im viac zdôverilo. Niekedy to dokonca prikazujú, keď vidia, že dieťa nie je šťastné. Nie je to však také jednoduché. Človek nemôže vyžadovať blízkosť nasilu. Blízkosť a dôvera sa budujú dlhodobo. Dospelé deti, ktoré sa začnú zdôverovať svojim rodičom, aby uspokojili ich túžbu po blízkosti, sa však aj naďalej cítia vzdialené a môže v nich rásť odpor k tejto povinnosti. Zdôverovanie berú ako príťaž a nemá pre nich žiadny význam. Naopak, zaťažuje ich to.

 

Ako by mali postupovať rodičia?

Rodičia, ktorí chcú, aby sa im dieťa dôverovalo a dokázalo sa im zveriť, môžu urobiť niekoľko vecí. Môžu napríklad použiť vetu: : „Chcem byť pre teba zdrojom podpory, keď si rozrušený/á alebo v strese. Ako to môžem najlepšie urobiť?" A potom už len aktívne počúvajú. No a práve toto môže byť pre niektorých tá najťažšia vec. Ak dospelé dieťa povie presne, prečo sa nedokáže zdôveriť a čo ho v skutočnosti trápi, rodičia majú príležitosť si to uvedomiť a ak majú záujem, môžu to zmeniť. Ak chcú nastúpiť na novú cestu, môžu sa navzájom dohodnúť na uričtých pravidlách, ako budovať bližší vzťah. Veď, nikdy nie je neskoro.

 

Čo môžu robiť rodičia, aby sa ich vzťah s dospelým dieťaťom zlepšil?

Je dôležité, aby ste zostali pokojní, keď cítite, že dieťa sa začína odsudzovať. Konanie na základe vyhrotených emócií nedokáže vyriešiť vzniknutú situáciu. Z tohto dôvodu je dôležité nepodľahnúť impulzívnemu správaniu pod vplyvom negatívnych emócií. Podstata spočíva v tom, že začnete skúmať, čo vlastne spôsobilo, že sa vzťahy pokazili. Až vtedy, keď pochopíte príčinu, postupne budete môcť nájsť cestu k náprave. Ideálne je, keď pochopíte nielen svoje vlastné emocionálne potreby, ale aj emocionálne potreby dieťaťa. Cielený osobný rast a spoznávanie samého seba predstavuje prvý dôležitý krok. Čím lepšie rozumiete sebe, tým máte väčšiu šancu porozumieť svojmu dieťaťu.

 

Čo môžete konkrétne urobiť?

Precvičujte si emocionálnu inteligenciu

Emócie tvoria základ kvality nášho života a radosti zo vzťahov. Ak ste ignorovali alebo nerešpektovali úlohu emócií vo svojom živote, je čas zmeniť tento postoj. V súčasnosti sú už k dispozícii rôzne kurzy, knihy, publikácie, články  na internete o tom, ako si rozvíjať emocionálnu inteligenciu.

 

Všímajte si, ako sa cítite

Naučte sa prijať a tolerovať každý pocit, ktorý môžete mať. Keď začnete venovať pozornosť a rešpektovať svoje vlastné pocity, ľahšie pochopíte emócie iných a budete vedieť na ne reagovať. 

 

Vyhľadávajte spoločnosť iných ľudí

Keď sa vaše dieťa v určitom období života od vás vzdialilo, nemôžete zostávať úplne sami. Vyhľadávajte spoločnosť ľudí, ktorí vás akceptujú, chápu a milujú. Je to potrebné pre vaše fyzické telo aj psychiku.

 

Vyhľadajte odborníka

Ak sa cítite čoraz horšie, nájdite si súcitného poradcu, ktorý vám pomôže pochopiť vašu históriu a súčasné skúsenosti. Keď si v tomto urobíte poriadok, nielenže budete mať zo seba lepší pocit, ale keď na to príde čas, budete lepšie rozumieť aj svojmu dieťaťu.

Urobte všetko pre to, aby ste čo najskôr začali hľadať príčiny vzniknutej situácie. Vzdelávajte sa v tejto oblasti, pracujte na svojom osobnom raste. Pomôže vám to prísť na to, prečo vzťah stroskotal a budete pripravení múdro zareagovať, keď dozrie čas a vytvoria sa podmienky na to, aby sa vám dieťa zdôverilo. 

 

Čo môžu robiť dospelé deti, aby sa ich vzťah s rodičmi zlepšil?

Každý človek počas života prežíva chvíle, keď v sebe cíti nejakú krivdu, bolesť, nespravodlivosť, vnútorné zranenie. Má chuť rodičom všeličo vyčítať, že to mohli urobiť úplne ináč. Možno máte pocit, že vás zradili alebo urobili niečo, čo poškodilo váš život. V takejto chvíli je dôležité pochopiť fakt, že vás vychovávali tak, ako v danej chvíli vedeli. Oni to v určitom období svojho života ináč nevedeli. Robili, čo mohli a čo v tej dobe považovali za správne a to najlepšie pre vás. Možno jednali aj sebecky, ale oni si v tom období života pravdepodobne neuvedomovali. Každý človek sa vyvíja celý život a nikto nie je dokonalý. Možno ešte neboli zrelí na rodičovstvo a musíte si uvedomiť aj to, že pred pár rokmi nebolo k dispozícii toľko informácií o rodičovstve ako v tejto dobe. Pomôže vám fakt, keď si pomyslíte, že nič z toho, z čoho máte pocit, že vám ublížilo, nerobili zámerne. Oni vás skutočne nevedeli vychovávať ináč. Nemali k dispozícii informácie, financie a schopnosti, ktoré ste pravdepodobne od nich očakávali. Vy by ste to urobili určite ináč. Oni to však urobili tak, ako to vtedy považovali za najsprávnejšie. Uvedomenie tejto skutočnosti pomáha odblokovať rôzne traumy z detstva a ponúka nový pohľad na rodičov. Viac o tom, ako rodičom odpustiť, byť im vďační  a ako začať s nimi nový život, si môžete prečítať v článku Ako mať v dospelosti pekný vzťah s rodičmi?

 


Zdroje:
Tomáš Novák: Jak (ne)rozumět emocím stárnoucích rodičů
Nancy van Peltová: Umenie komunikovať bez zábran
Why wont my adult child confide in me

Čítajte viac o téme: Rodina
Zdieľať na facebooku