Metódy, ktoré pomáhajú deťom pracovať s emóciami

Foto: Bigstock
Darujte deťom dar porozumenia ich emocionálnym reakciám. Pomôže im to v učení, v medziľudských vzťahoch, pri učení a neskôr i pri plnení pracovných povinností. / Foto: Bigstock

Dnes je už veľmi dobre známe, že deti si nevystačia iba s dobre osvojeným množstvom informácií o svete, ale potrebujú sa dozvedieť viac aj o tom, kým a aké sú, ako ich vníma okolie, aké majú potreby, želania a tiež aké emócie prežívajú. Ak chcete deti učiť spoznávať ich citový svet, môžu vám pri tom pomôcť aj niektoré z nasledujúcich metód.

 

Častým sprievodcom súčasného života je aj stres. Príčinou stresu a zvýšeného napätia môžu byť aj naše postoje k životu, k ľuďom, k práci. Niekedy prikladáme určitým problémom a situáciám zbytočne veľkú dôležitosť, nechávame sa nimi dlhodobo stresovať a naše celkové napätie (telesné i duševné) stúpa a pretrváva. A stres  neobchádza ani deti. Nedostatok sebaregulačných schopností im sťažuje získavať a udržiavať si priateľov, interakciu s ostatnými a nedokážu primerane vyjadrovať emócie. Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, deti môžu prežívať rôzne pocity. Je dôležité, aby vedeli, že ich život ovládajú aj emócie a je to úplne prirodzené. Oboznámte ich s tým, že keď sa chcú  dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne ich tiež učte ich ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Tomuto procesu hovoríme aj emocionalizácia, ktorá sa chápe ako proces citového, emocionálneho zrenia a rozvíjania jedinca. Jej prvým cieľom je, aby sa dieťa naučilo prežívať šťastie a radosť, získavať životný optimizmus, ovládať svoje emócie a regulovať ich. Pokiaľ to nedokáže a neovláda svoje city, stáva sa neurotikom. Druhým cieľom emocionálnej výchovy je, aby dieťa nebolo apatické, aby nepoklesol jeho citový záujem o okolie. Dôležitou podmienkou pre odstránenie apatie je podnetné prostredie, v ktorom dieťa žije. Tretím cieľom je, aby dieťa vedelo správne nasmerovať svoje city. Keď sa  začína tešiť z nešťastia druhých, ide o asociálne cítenie, čo neskôr môže vyústiť do psychopatického cítenia, teda do nesprávnej orientácie citov. Keď sa rodičia tejto problematike cielene venujú a dávajú deťom dobrý príklad, ako môžu reagovať na stres a úzkosť, môžu ich tým naučiť, ako môžu samostatne pracovať so svojimi emóciami. Pozrime sa na niekoľko nápadov, ktoré môžu pomôcť deťom vnímať, pochopiť a regulovať vlastné emócie.

 

Buďte dobrým vzorom

Podeľte sa so svojimi deťmi o svoje pocity, to bude pre ne tá najlepšia škola o emóciách. Ukážte im, ako vy vnímate svoju náladu a predveďte im, ako sa s niekým rozprávate o svojich emóciách. Môžete použiť napríklad tieto vety: 

„Nie som si istý, ako na túto situáciu mám reagovať, takže sa na chvíľu nadýchnem a popremýšľam, ako to urobím. Prosím, dajte mi chvíľu."


„Som smutná z toho, že si po sebe neupratuješ. Pracovali sme na tom dlho. Poďme sa to učiť znovu.“

„ Veľmi som sa rozčúlila v práci. Som naozaj smutná a unavená. Prepáčte, dnes večer chcem byť aspoň chvíľu sama.“

 

Grafy, obrázky, smajlíky

Urobte si doma nástenku, na ktorú si môžu všetci členovia rodiny každý deň pomocou nejakých grafov, smajlíkov alebo nejakých obrázkov označiť, ako sa práve cítia. Vďaka týmto signálom každý v rodine o tom druhom vie, aký má práve deň a pomáha mu to zároveň pochopiť, prečo sa správa práve tak, ako sa správa.

 

Zahrajte svoje emócie

Môžete si zahrať v rodine rôzne scénky alebo pantomímu na tému emócie. Samozrejme, táto aktivita sa dá robiť len v čase, keď sú všetci členovia rodiny  v pohode, a preto sa nedá robiť každý deň. Keď sa niekoho z rodiny silné  emócie zmocnia, je už neskoro na túto aktivitu.

 

Identifikujte emócie v tele

Ideálne je, keď túto činnosť  sa budete  učiť vykonávať spolu s deťmi. Zastavenie znamená uvedomenie si, čo sa v určitom okamihu deje v nás a tiež okolo nás. Dôležité je tiež, keď si uvedomíte, že emócie obvykle nemajú dlhé trvanie. Aby ste sa dokázali zastaviť, je potrebné ich zaregistrovať hneď na začiatku. Tam ich totiž môžete najlepšie regulovať. Keď ich intenzita dosiahne vrchol, už je väčšinou neskoro a človek sa dá emóciami uniesť. Keď ste už emóciami úplne pohltení, máte pocit, že situácia bude trvať večne a strácate nadhľad. Potom často ľutujete, čo ste urobili alebo povedali. Ak sa nechcete dostať až do takejto situácie, musíte sa už pri prvom náznaku, ktorý zaregistrujete, zastaviť. Emócie sa dajú dobre zaregistrovať v tele. Hnev môžete pozorovať ako tuhnutie čeľustí alebo tlak na hrudníku, teplo v hlave, hromadiaca sa energia v celom tele a podobne. U každého to môže byť ináč. V tomto smere môže veľmi pomôcť všímavosť (mindfulness), teda umenie prežívať prítomný okamžik. Emócie, ktoré zaregistrujete, hneď aj pomenujte. Učte sa to spolu s deťmi. Keď dokážete pomenovať to, čo prežívate, oslabuje sa vaša emočná záťaž, získavate pre seba trochu času a uvedomíte si, čo máte robiť ďalej. Aby ste boli schopní svoje emócie lepšie registrovať a pomenovať, je potrebné ich trénovať. Pomôže vám napríklad aj to, keď si nastavíte pripomienky do mobilu približne päťkrát denne. Keď dostanete signál, zastavte sa a sami seba sa v duchu spýtajte:

  • Akú emóciu teraz cítim?
  • Kde v tele tú emóciu prežívam?
  • Kto je v mojej prítomnosti?
  • Aké myšlienky mám v hlave?
  • Akú činnosť práve robím?
  • Čo vlastne teraz potrebujem?

Snažte sa pomenovať každú emóciu, a to aj vtedy, keď je slabá. Časom si na to tak zvyknete, že už žiadne pripomienky v mobile potrebovať  nebudete. Postupne zistíte, že sa cítite pokojnejšie a vyrovnanejšie. A hlavne, budete sa vedieť zastaviť v emočne vypätých situáciách. Postupne učte aj deti odpovedať na uvedené otázky. Vďaka nim získajú oveľa lepšiu kontrolu nad sebou.

 

Dychové cvičenia

Dychové cvičenia predstavujú tiež skvelý spôsob, ako sa uvoľniť a naučiť sa sebaregulačným schopnostiam. Pomalé a hlboké dýchanie dokáže pomôcť upokojiť sa a zrelaxovať a zároveň dokáže znížiť napätie a úzkosť, zlepšiť koncentráciu aj pamäť.

 

Počítanie do 10

Cieľom tejto aktivity je naučiť sa oddialiť impulzívnu reakciu. Kým človek naráta do 10, aspoň trochu sa jeho impulzivita môže znížiť a reakcia nemusí byť až taká výrazná. Niekedy pomáha aj na pár sekúnd odísť z miestnosti, v ktorej vzbĺkli silné emócie. Kým sa človek vráti, trochu sa upokojí.

 

Pomôžte deťom rozpoznať, kedy pracujú s emóciami správne

Keď uvidíte, že vaše dieťa v súvislosti so svojimi emóciami urobilo niečo správne, zablahoželajte mu, poďakujte mu alebo ho odmeňte. Myslite tiež na to, že možno nevie, že použilo pozitívnu zručnosť. Ak ho však odmeníte pozitívnou pozornosťou, lepšie si to uvedomí, zapamätá a následne aj v budúcnosti využije.

 

Naučte deti, ako si stanovovať ciele

Naučte deti, ako si stanovovať ciele a pomôžte im ich dosiahnuť. To buduje sebaúctu, dôveru a silný dôverný vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Ciele by mali byť konkrétne, napísané a dosiahnuteľné. Čím viac malých a ľahkých krokov im pomôžete stanoviť, tým lepšie. Nestačí si stanoviť, že niekto chce byť najlepší tenista. Cieľ je potrebné zmeniť na jednotlivé malé kroky, do ktorých zakomponujete spôsob cvičenia, počet tréningov, stravovanie, sledovanie tenisových odborníkov a podobne. Keď má dieťa nejaký cieľ a teší sa z neho, býva väčšinou optimistickejšie naladené a máva menej emocionálnych problémov.

Regulácia emócií je skvelá zručnosť, ktorá dospelým i deťom pomáha žiť harmonický život. Darujte deťom dar  porozumenia ich  emocionálnym reakciám. Pomôže im to v učení, v medziľudských vzťahoch, pri učení a neskôr i pri plnení pracovných povinností.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Bálintová, G.: Emocionalizácia osobnosti. Časopis Predškolská výchova, 58, 2003/2004
Shapiro, L. E.: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
Renáta Migátová: Program rozvoja emocionálnej inteligencie detí predškolského veku
Erika Martišová: Rozvíjanie empatie a prosocionálneho správania detí v materskej škole
Fun ways teach emotion regulation skills your children

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia
Zdieľať na facebooku