Dnes sa na Slovensku veľa diskutuje o tom, ako veľmi učiteľov demotivujú v práci nízke platy a ako mnohí z nich kvôli tomu zo škôl odchádzajú. Intenzívna debata o chýbajúcich peniazoch v školstve a nedostatku uznania však zatláča do úzadia ďalšie témy, ktoré je rovnako potrebné otvoriť, ak nemá byť cieľom obnovy v školstve iba uspokojenie „chlebových nárokov“ učiteľov, ale celkové skvalitnenie vzdelávania.
V centre pozornosti musia stáť potreby detí a tínedžerov
Áno, učiteľov treba lepšie zaplatiť a rovnako im treba zlepšiť pracovné podmienky v školách a ponúkať im lepší servis. Nie však preto, aby k nim mohli deti a ich rodičia vzhliadať s väčšou úctou, ale preto, lebo do školstva potrebujeme pritiahnuť čo najviac ľudí, ktorí to so žiakmi skutočne „vedia“.
Mnohé výskumy potvrdzujú, že úspech žiakov závisí najmä od kvality každodennej výučby a od prístupu učiteľov. Ukazuje sa, že čím lepší učitelia v triede učia, tým sú aj výsledky žiakov lepšie. A naopak, ak je v školách kvalitných učiteľov nedostatok, výsledky žiakov sa zlepšiť veľmi nedarí.
Čo to však vlastne znamená, byť „dobrým“ učiteľom? V čom sú „dobrí“ učitelia výnimoční? Majú nejaký špeciálny recept, vďaka ktorému sú u žiakov obľúbení a veľa ich naučia?
Esencia dobrého učiteľa
Odpovede na tieto otázky hľadali výskumníci z londýnskeho Inštitútu vzdelávania. V rámci skúmania rôznych učiteľských stratégií napokon zosumarizovali tie, ktoré vedú „dobrých“ učiteľov k „dobrým“ výsledkom.
Zmysel pre humor a otvorená komunikácia sú dve kľúčové zručnosti, ktoré dobrí učitelia využívajú na to, aby v triede upútali pozornosť žiakov a vytvorili im dobrú pracovnú atmosféru. Vedia totiž, že bez prebudenia skutočného záujmu o preberanú látku deti veľa nenaučia.
Pre dobrých učiteľov je dôležitá aj organizácia vyučovacej hodiny. Učitelia, ktorí si vopred pripravia pre žiakov rôzne zdroje a učebné podklady a zároveň im dajú zrozumiteľné inštrukcie, ako s nimi majú pracovať, využívajú hodiny oveľa efektívnejšie.
Hoci sa všetci učitelia usilujú o to, aby žiakom učivo dobre vysvetlili, dobrí učitelia potrebujú uistenie, že žiaci učivo naozaj pochopili. Ich cieľom nie je prekvapiť žiakov pri tom, že niečo nevedia, ale zistiť, kto z nich ešte niečo nevie a prečo. Aby zistili skutočný stav zvládnutia danej látky, vysvetlia im vopred, čo od nich očakávajú, akým spôsobom si to overia a koľko im na to dajú času.
Dobrí učitelia zadávajú žiakom zmysluplné domáce úlohy, ktoré jasne súvisia s preberanou látkou, no nie sú mechanickým opakovaním toho, čo sa dialo v škole. Aby mali úlohy naozaj zmysel, postavia ich tak, aby v nich učivo rozšírili a osvetlili z iného uhla pohľadu. Cieľom domácich úloh je vyvolať v triede ďalšiu tvorivú diskusiu.
Dobrá klíma v triede je ďalším dôležitým predpokladom aktívneho učenia. Ukazuje sa, že ak v triede panujú dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, aj medzi žiakmi navzájom, vzdelávacie výsledky sa zlepšujú. Dobrí učitelia vedia, že vzťahy, postavené na pozitívnych impulzoch a vzájomnom rešpekte, nie sú vecou náhody, preto ich cieľavedome pestujú.
S tým súvisí aj kontrolované riadenie správania detí. Dobrí učitelia obvykle neskĺznu do autoritatívneho správania a nevynucujú si poslušnosť žiakov trestami, či dokonca ich ponižovaním, ale napomínajú ich pokojne a s láskavým humorom. Z vlastnej skúsenosti totiž vedia, že takýto prístup má na deti lepší účinok.
Tzv. kolaboratívne učenie je často využívanou metódou dobrých učiteľov. Vedia totiž využiť skutočnosť, že deti sa dokážu veľmi veľa naučiť od seba navzájom, preto im ponúkajú veľa príležitostí na spoluprácu a skupinové učenie.
Dobrí učitelia vedia tiež citlivo reagovať na individuálne potreby žiakov. Ponúkajú im rôznorodé učebné materiály, ktoré sú primerane náročné a motivujú ich k postupnému zlepšovaniu sa. Dobrí učitelia sa na žiakov, ktorým sa v triede menej darí, nehnevajú, ani sa na nich nesťažujú, ale hľadajú spôsoby, ako by im mohli v učení pomôcť.
Dobrí učitelia taktiež vedia, že okamžitá spätná väzba je pre žiakov tou najlepšou odmenou. Pochopili, že ak sa skutočne snažia o čo najlepší výsledok, potrebujú správne vedenie a objektívne zhodnotenie svojho úsilia.
Dialóg hrá vo výučbe dobrých učiteľov kľúčovú rolu. Títo učitelia nepotrebujú v triede ticho ako dôkaz toho, že ich žiaci rešpektujú. Naopak, veľmi často vťahujú svojich žiakov do dialógu, prostredníctvom ktorého im látku nielen vysvetľujú, ale aj sledujú spôsob ich uvažovania a povzbudzujú ich k novým postupom.
Ako sa učí na Slovensku
Na Slovensku máme veľa obetavých a skvelých učiteľov, ktorí dokážu urobiť s deťmi zázraky. Otvorene však treba pripustiť, že spomínané stratégie využívajú len niektorí z nich. Oveľa častejšie sme v školách svedkami tradičného frontálneho výkladu novej látky, jednoduchých päťminútoviek a diktátov, domácich úloh plných stereotypného opakovania a napätej atmosféry v dôsledku problémov s disciplínou.
Prečo je to tak? Nie preto, že naši učitelia nechcú učiť inak, ale preto, že mnohí nevedia ako na to. Môžu za to podmienky, v akých pracujú, ale aj nekvalitná príprava budúcich učiteľov na vysokých školách a bezúčelné kontinuálne vzdelávanie učiteľov v praxi, ktoré zdegradovalo na honbu za kreditmi.
Budúci učitelia sa neučia, ako pracovať s rôznorodým kolektívom detí, ako zvládať v triede náročné situácie, ani ako „ušiť“ konkrétnym žiakom výučbu „na mieru“. Sú vedení najmä k tomu, aby dobre ovládali svoj predmet, no nedostávajú tipy na to, ako preň môžu svojich žiakov nadchnúť. Chýba im prax priamo v triedach a moderná didaktika. Situácia sa môže zlepšiť len vtedy, keď sa zmenia opisy učiteľských študijných odborov na vysokých školách a pravidlá hodnotenia kvality vysokých škôl.
Ani ďalšie vzdelávanie učiteľov v praxi im neponúka veľa príležitostí na rozvoj ich pedagogického majstrovstva. Ponúka im síce kredity, za ktoré môžu získať príplatky k platu, nie však kvalitné vzdelávacie programy. Učitelia pritom dlhodobo avizujú, že najviac im chýbajú také, ktoré ich naučili lepšie reagovať na individuálne potreby žiakov a využívať nové metódy. Zlepšenie v tejto oblasti nastane len vtedy, ak sa systém kontinuálneho vzdelávania komplexne zreviduje.
Silné stránky našich učiteľov
Viaceré výskumy potvrdzujú, že naši učitelia majú silný potenciál. Prieskum životnej spokojnosti učiteľov napríklad ukázal, že mnohí z nich sú pozitívne naladení, extrovertní, svedomití a k žiakom sa správajú prívetivo. Mnohí sú s výberom svojho povolania spokojní a nemenili by.
Na druhej strane, tou menej lichotivou vlastnosťou našich učiteľov je, že sú obvykle rezistentní voči zmenám, dokonca, že ich často vnímajú ako ohrozenie. Taktiež sú málo otvorení voči novým skúsenostiam a výzvam, čo môže byť tiež jeden z dôvodov, prečo prenikajú inovácie do našich škôl tak pomaly.
Čo nás čaká do budúcna
Potrebným zmenám vo vzdelávaní sa však Slovensko nevyhne a nemalo by ich viac odkladať. V krajinách, ktoré sú vo vzdelávaní úspešné, sa vzdelávacia politika sústreďuje najmä na potreby žiakov a na zlepšovanie ich výsledkov prostredníctvom intenzívnej podpory. A aby učitelia dokázali tieto výzvy v školách zvládnuť, majú k dispozícii potrebný servis – kvalitnú metodickú pomoc a priamo v triedach dostatok asistentov, špeciálnych pedagógov a psychológov.
Prioritou do budúcna nie je posilnenie kontroly školskej inšpekcie a sprísnenie merania kvality vzdelávania prostredníctvom rozširovania celoplošného testovania žiakov, ale hľadanie možností, ako skvalitniť ich výučbu predtým, ako k tomuto testovaniu pristúpia.
K tomu nás mimochodom, vyzýva aj Európska komisia v aktuálnej Správe o krajine – Slovensko 2015, v ktorej nás upozorňuje, že celoplošné testovanie piatakov a deviatakov v základných školách má zmysel len vtedy, ak meraniu výkonu žiakov predchádza kvalitná výučba, postavená na dostatočne širokej ponuke vzdelávacích materiálov a ak je testovanie sprevádzané potrebnými opatreniami zameranými na podporu zlepšovania výsledkov žiakov.
Autorka Zuzana Zimenová pôsobí ako nezávislá expertka #Siete na pozícii vedúcej stálej pracovnej skupiny pre oblasť vzdelávania. O dôveru voličov sa v parlamentných voľbách 5. marca 2016 uchádza na kandidátnej listine #Siete na 10. mieste.
V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybuje už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrí tiež medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
