Tá najväčšia šikana sa nemusí odohrávať práve na školskom dvore, ale u vás doma na gauči. Takéto zistenie vyplynulo z novej štúdie, ktorá hovorí, že agresia doma je omnoho častejšia ako v kolektívoch škole alebo v susedstve. Páchatelia, ale ani obete, to ako šikanu v danom období nevnímajú. Ak by sa však takéto správanie odohrávalo v napríklad v školskom kolektíve, bolo by okamžite identifikované ako šikana a rodičia by ju s najväčšou pravdepodobnosťou vážne riešili. Doma takéto správanie nechávajú nepovšimnuté, resp. ho dlhodobo tolerujú.
„Rivalita je jediné slovo, aké používajú,“ povedala Lori Hoetger z University of Nebraska-Lincoln, vedkyňa, ktorá je autorkou štúdie publikovanej v Journal of Family Violence.
Jej prieskum zisťoval, aké skúsenosti má približne 400 vysokoškolákov s agresiou, keď boli deťmi. Dotazník bol postavený tak, že zahŕňal agresívne verbálne i fyzické správanie a kompletne spĺňal akademickú definíciu šikany.
Na ich prekvapenie študenti identifikovali šikanu so svojimi bratmi a sestrami častejšie ako s inými rovesníkmi v škole či na ihrisku v susedstve. Navyše tí, ktorí boli šikanovaní súrodencami, mali strach žalovať takéto ubližovanie niekomu inému.
„Myslíme si, že ľudia, ktorí zažívajú súrodeneckú šikanu to začnú pokladať za čosi normálne,“ dodala Hoetger.
Podľa Katey Smith, klinickej sociálnej pracovníčky, rodičia až priveľmi často podceňujú doma hru založenú na šikane.
Najčastejšie si starší súrodenci dovoľujú nielen slovne, ale aj fyzicky „uťahovať“ z tých mladších. Pre nich to môže byť veľmi stresujúce, keďže k starším súrodencom jednoducho vzhliadajú. Domáca šikana je pre deti o to deštrukčnejšia, že z nej pre dieťa nie je úniku a rodič tento stav dlhodobo toleruje.
Smith tvrdí, že je ťažké nastaviť hranice pre staršie dieťa a mechanizmus emocionálnej podpory pre mladšie dieťa. Je dôležité prerušiť tento začarovaný kruh, pretože šikanovanie môže mať dlhodobé následky. Podľa viacerých štúdií takéto deti trpia problémami, napr. sa ľahko nechávajú vyviesť z rovnováhy či u nich možno badať depresie a pocity úzkosti vo veku 18 rokov.
Ak je dieťa šikanované doma, môže sa takéto správanie prenášať i do školy alebo iných kolektívov. Rodičia bývajú potom zaskočení, že doma je to „dobré, tiché, pokojné....“ dieťa a v škole by mohlo vystupovať v úplne inej roli.
Psychiatrička Gail Saltz potvrdzuje: „Je známe, že deti, ktoré sú agresormi v škole bývajú občas šikanované doma súrodencami alebo rodičmi. A má to na ne trvalý dopad – depresiu, neistotu, stratu dôvery a intimity vo vzťahoch. “
Prísne pravidlá proti šikane naberajú hlavne na akademickej pôde v USA veľké rozmery. Bežia tam rôzne kampane, aby sa takéto správanie z priestorov škôl vytratilo a deti si viac uvedomovali, ako svojim rovesníkom takýmto správaním ubližujú. Cieľom kampaní je netolerovať takéto správanie. Nebyť svedkom ubližovania iným, aj pokiaľ sa to práve nedeje mne, čo je častou súčasťou kolektívov, kde sa šikanovanie odohráva.
Menej sa však už hovorí o tomto správaní v domácnosti, pričom určite stojí za zamyslenie, ako môžeme chcieť, aby sa k sebe stovky detí správali pekne v školách, zatiaľ čo vo vlastnej domácnosti nedokážeme ovplyvniť takéto správanie medzi dvoma deťmi.
Pokúste sa teda netolerovať v prvom rade šikanovanie doma a neospravedlňujte ho prirodzenou súrodeneckou rivalitou. Ak náhodou neviete, ako šikanovanie identifikovať, má 3 základné znaky:
1) Úmyselná snaha spôsobiť bolesť alebo nejako ublížiť inej osobe
2) Opakované konanie
3) Nerovnováha síl
Ak ho teda uvidíte medzi svojimi deťmi, majte na pamäti, že by ste ho nemali tolerovať, pretože minimálne jednému z nich svojím (ne)konaním ubližujete i vy.
Zdroj: nbcnews.com
