1.6.2020 - Školy dnes po dlhej dobe opäť privítali svojich žiakov. Návrat do normálu však čaká len časť z nich - deti z materských škôl a najmladších žiakovi po piaty ročník základných škôl. Ako bude vyzerať záver školského roka?
Záujem rodičov o otvorenie škôl bol veľký
Napriek nejednoznačnému záveru vedcov o infekčnosti detí koronavírusom Slovensko sa po prehodnotení dlhodobo priaznivej epidemiologickej situácie pridalo ku väčšine európskych krajín, ktoré sa rozhodli obnoviť vyučovanie v závere školského roka. Do škôl malo od 1. júna nastúpiť v priemere 70 až 80 percent žiakov základných škôl a 50 až 60 percent detí materských škôl, informoval o tom včera šéf rezortu školstva Branislav Gröhling v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Otvorenie škôl, hoci aj na mesiac, je podľa neho správne rozhodnutie, nakoľko deti by zostali doma v kuse dlhých šesť mesiacov.
Uviedol tiež, že záujem rodičov o obnovenie vyučovania nebol v jednotlivých regiónoch rovnaký. V piatok navštívil napríklad základnú školu v Bystranoch, ktorá sa stala počas koronakrízy inšpiráciou pre svoj prístup k vyučovaniu rómskych detí. Tá zostáva napriek snahe riaditeľky školy pre strach zo strany rodičov aj naďalej zatvorená. Ľubomír Petrák v diskusii RTVS doplnil, že v lokalitách, kde je mnoho detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a rómskych komunít, sa záujem pohybuje len na úrovni 4 až 5 percent. Považuje za problém, že rodičia detí, ktoré by návrat do škôl potrebovali najviac, prejavili najmenší záujem.
Iný prípad predstavovali materské školy, kde často nebolo možné uspokojiť vysoký záujem zo strany rodičov z dôvodu nižších požadovaných počtov detí na skupinu. Prednosť pri napĺňaní kapacít tried dostali deti rodičov pracujúcich v zdravotníctve, školstve či záchranných zložkách. Veľa rodičov tak aj naďalej muselo s deťmi zostať nedobrovoľne doma. Je zrejmé, že mnohí rodičia mali záujem o návrat do práce aj kvôli financiám. Momentálne čerpali ošetrovné len vo výške 55 percent z vymeriavacieho základu, čo viaceré rodiny začali takmer po troch mesiacoch pociťovať na svojom obmedzenom rozpočte.
Dodržať nové hygienické štandardy je náročné
Napriek tomu, že epidemiologická situácia je veľmi dobrá a kĺzavý medián, ktorý reflektuje počty nakazených za uplynulých 7 dní, sa dostal na nulu, otvorenie škôl sprevádzajú prísne hygienické opatrenia. Obnoveniu vyučovania predchádzali posledné týždne dlhé diskusie medzi odborníkmi, učiteľmi i rodičmi. Viacerí mali obavy, ako budú v školách deti dodržiavať hygienu, ak takmer polovica škôl nemá teplú vodu, dezinfekčné prostriedky či bezkontaktné teplomery. Za zabezpečenie dostatočného množstva ochranných rúšok, rukavíc, dezinfekcie či ďalších pomôcok, ktoré si vyžaduje prevádzka škôl v júni, je zodpovedný zriaďovateľ. Tým pomohla so zabezpečením pomôcok aj Správa štátnych hmotných rezerv SR a školy tiež mohli využiť na nákup dezinfekčných prostriedkov aj vzdelávacie poukazy. Mnohým školám pomáhajú zvládnuť zvýšené hygienické štandardy dokonca aj rodičia detí.
Učiteľov znervózňovali hlavne nariadenia hygienika
Reakcie učiteľov na otvorenie škôl boli rôzne, ale vo väčšine prípadov sa s blížiacim sa termínom otvorenia škôl vyjadrovali pozitívne. Mnohí z nich si síce stále nevedia predstaviť dodržiavanie hygienických a bezpečnostných pravidiel v praxi. Často z ich úst zaznievalo, že deti sú ako magnety a len čo im poviete, aby dodržiavali odstup a otočíte sa, o sekundu budú pri sebe a budú sa dotýkať či objímať. Spoliehajú sa tak po otvorení škôl skôr na dobrú epidemiologickú situáciu ako na dokonalé dodržiavanie pravidiel. Obavy niektorých učiteľov zvýšil aj nedávny prípad nákazy z Českej republiky, kde sa po týždni od otvorenia škôl hygiena rozhodla pražskú škôlku zavrieť kvôli nákaze dvoch detí. Je jasné, že rovnaký scenár sa môže vyskytnúť aj u nás, preto je potrebné byť na to pripravený, mať jasne definované postupy a nevyvolať v spoločnosti paniku, ak niečo také nastane.
Ministerstvo školstva nemalo vážny problém s tým, že by učitelia hromadne odmietali nastúpiť do školy z dôvodu ohrozenia zdravia. Aj Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov potvrdil, že medzi učiteľmi dominovali témy, ako zabezpečiť vyššie hygienické štandardy v školách a nie to, že by sa do nich vrátiť nechceli. Napríklad v Británii, kde bolo šírenie nákazy ďaleko horšie ako na Slovensku, učiteľské odbory tvrdo bojovali proti otvoreniu škôl a učiteľov vyzývali, že aj pokiaľ určia termín obnovenia vyučovania, nastúpiť do zamestnania nemusia a budú ich právne brániť. Požadovali, aby boli učitelia rovnako chránení ako pracovníci v prvej línii.
V máji slovenské ministerstvo školstva vydalo dokument, kde definovalo kritické skupiny učiteľov, ktorí do práce nastúpiť nemusia. Patria medzi nich učitelia, ktorí sú starší ako 60 rokov, trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami či chronickými chorobami s oslabenou imunitou alebo respiračného charakteru. Do škôl sa nemusia vrátiť ani tehotné učiteľky a zamestnankyne školy. Podľa Crmomana je ťažké odhadnúť, aký veľký počet učiteľov a pracovníkov škôl môže spadať do rizikovej skupiny. Čo sa týka veku uviedol, že priemerný vek učiteľov je podľa posledného prieskumu 44 rokov. Úplne ideálne to ale s kapacitami učiteľov pri obnovení vyučovania podľa neho nie je. Myslí si, že ak by sme mali vybudované pomocné tímy pre pedagógov, v tomto období by sme to veľmi ocenili. „Ak by mala každá škola školského psychológa, špeciálneho pedagóga či asistentov, tak teraz by školy mohli všetkých povolať do práce,“ dodal. Podľa Aleny Petákovej, predsedníčky Združenia základných škôl Slovenska, natupujú do škôl aj viacerí učitelia z rizikových skupín, lebo sa chcú dobrovoľne vrátiť k deťom. „Zodpovednosť prevýšila strach. Myslím si, že medzi kolegami prevláda názor, že žiť treba ďalej a treba sa naučiť žiť s koronou ako sme sa naučili žiť s chrípkou a rôznymi inými ochoreniami,“ povedala v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Crmoman tiež upozornil, že pre mnohých učiteľov je otvorenie škôl pozitívnym krokom, pretože napríklad v prípade družinárok im v čase mimoriadnej situácie zriaďovatelia znižovali platy. Po návrate do školy by sa ich situácia mohla zlepšiť a mohli by im vzniknúť aj nadčasy, ak budú celodenne s jednou skupinou žiakov. Myslí si, že školy v nejakej veľkej miere nebudú môcť na prvom stupni využívať učiteľov druhého stupňa, inak by im narušili ich vlastné vyučovanie na diaľku. Budú sa teda spoliehať na triednych učiteľov a vychovávateľov.
Hoci ministerstvo vydalo viacero dokumentov, ktorými sa školy mali riadiť, viaceré z ich požiadaviek neboli jednoznačné a učitelia ich presnému výkladu venovali veľa energie. Crmoman tiež za otázne považoval, či je v súlade so zákonom, ak máme ustanovenú povinnú školskú dochádzku, ministerstvo definuje návrat do škôl ako dobrovoľný. Aj v dôsledku dobrovoľnosi sa podľa neho pravdepodobne nezúčastnia vyučovania deti zo sociálne slabých rodín, ktoré by návrat do škôl potrebovali najviac.
Aké vyučovanie deti čaká?
Viacerí učitelia mali námietky voči obsahu vyučovania, o ktorom sa hovorilo. Minister upozorňoval, že by nemalo ísť o štandardné vyučovanie, nakoľko nebudú prítomné všetky deti a časť z nich sa bude učiť dištančne. Psychológovia zase upozorňovali, že návrat do škôl je pre deti dôležitý hlavne po psychickej stránke. Mentálne zdravie je podľa expertov v tejto situácii dôležitejšie ako akademický progres a učitelia by mali júnové dni v škole tomu prispôsobiť. Našli sa učitelia, ktorým sa to nepáčilo a odmietli namiesto učenia „opatrovať deti“. Iní to prijali úplne s porozumením a začali hľadať aktivity, ako záver roka s deťmi prežiť čo najlepšie. Je preto možné, že obsah vyučovania sa bude v jednotlivých školách v nasledujúcich dňoch značne líšiť.
Alena Petáková, predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska, poznamenala v diskusii RTVS, že keď už školy vynaložili tak veľké úsilie, aby deti dostali do škôl, prinajmenšom by mali zistiť, ako na tom sú po online vzdelávaní – čo pochopili, prebrali a čo si zapamätali. V ich škole to neplánujú robiť na báze klasického skúšania, ale bude to pedagogická diagnostika, kedy si učiteľ zistí, ako je jeho skupina pripravená na september. Povedala tiež, že počas online vzdelávania chýbali výchovy, takže mnohé zo škôl sa vyberú práve týmto smerom. „Každá škola by mala vyťažiť z toho, že deti idú do školy, čo najviac informácií a spätnej väzby,“ myslí si.
Deti budú učiť v školách hlavne triedny učitelia. S rovnakým prístupom však nemôžu počítať tí žiaci, ktorí zostali doma. Ak sa väčšina učí v školách, školy nemajú kapacity, aby učili aj deti dištančne. Problematický je piaty ročník, kedy učitelia druhého stupňa, ktorí učia hlavne žiakov online, majú prísť učiť aj piatakov do školy. „Aj preto sa volí viac-menej bloková forma vyučovania, aby bol priestor aj na dištančné vzdelávanie,“ povedala Petáková. „Nie je možné, aby učiteľ absolvoval doobeda prezenčné vyučovanie celé hodiny, pripravoval sa na druhý deň a zároveň poobede viedol dištančné vzdelávanie online prostredníctvom videohovorov,“ vysvetlila. Predpokladá sa, že ak bude zabezpečená dištančná forma, tak len formou e-mailov alebo cez Eduapage. Minister školstva doplnil, že spomínaná bloková výučba je reálny prvý krok, kedy budeme odchádzať od memorovania k rozvoju jednotlivých kompetencií. Pripravuje sa dodatok k Štátnemu vzdelávaciemu programu, na základe ktorého si budú môcť školy rozdeliť jednotlivé obsahy vzdelávania, teda ich vlastné vzdelávacie programy, učebné osnovy.
Online vyučovanie už naráža na svoje limity
Hoci nám online vyučovanie pomohlo prekonať mimoriadnu situáciu a u starších detí stále pokračuje, viacerí učitelia sa sťažujú, že deti strácajú motiváciu sedieť za počítačmi. Hlavne starší žiaci sa prestávajú vyučovania zúčastňovať alebo hľadajú únikové cesty, ako si úlohy nerobiť.
Petáková upozornila, že zásadnú zmenu zapríčinilo vyhlásenie, že nikto v druhom polroku nemôže prepadnúť. To spôsobilo pri vyučovaní na diaľku veľké problémy hlavne u starších žiakov. Deti sa podľa nej prestali vzdelávať a učitelia museli vynaložiť veľké úsilie, aby našli cesty a spôsoby, ako tieto deti opäť vtiahnuť do vyučovania. Online vyučovanie formou videohovorov bolo atraktívne hlavne pre mladších žiakov, ale aj to podľa nej časom opadlo a deti veľmi rýchlo pochopili, ako sa môžu vyučovaniu vyhnúť. „Teraz sme vlastne v štádiu, kedy sú deti akoby v škole, ale učiteľ na ne nemá taký dosah. Deti si našli nástroje a spôsoby, ako sa tváriť, že sú na hodine, ale vlastne na nej nie sú,“ upozornila Petáková.
Skúsenosť s núteným online vzdelávaním nás určite mnohé naučila a zvýraznila nefunkčné oblasti v systéme, ktoré potrebujú urýchlené zmeny. Nedokáže ale nahradiť vyučovanie v triedach a bezprostredný kontakt s učiteľmi. Môžeme si ale povedať, že aj vďaka mimoriadnemu obdobiu dnes dokážeme pracovať na reforme školstva úplne iným tempom a vidieť jasne priority, ktoré neznesú odklad.
