Články: Pre študentov
O projekte

 

Čaká nás náročný návrat do škôl. Psychiku detí nesmieme prehliadnuť

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Návrat do škôl bude náročný. Mentálne zdravie detí nesmieme prehliadnuť. / Foto: Shutterstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Menšie deti sa budú môcť pravdepodobne vrátiť do škôl v júni. Na ostatných bude škola čakať až v septembri. Pri oboch termínoch však nepôjde o ľahký návrat do školských lavíc. Bude to náročné aj pre deti, aj pre učiteľov.Pôjde o návrat v úplne inom kontexte, aký sme zatiaľ nezažili. Preto si musíme uvedomiť mnoho súvislostí, stanoviť priority a ujasniť si, ako začať.

 

Psychologické súvislosti návratu do škôl

Okrem epidemologického hľadiska, treba vnímať aj psychologické súvislosti návratu do škôl. Posledné obdobie bolo pre každého veľmi vyčerpávajúce. Aj škola zažila tri mesiace plné stresu, strachu, zmien, nových podnetov, nových nárokov a tlaku na zručnosti, schopnosti. Deti vypadli z pravidelného režimu, stratili alebo výrazne sa zmenili ich návyky, narušili sa im kontakty s kamarátmi, učiteľmi, vypadli zo školského režimu. Mnoho detí stratilo zo dňa na deň bezpečie a istotu, ktorú pre nich škola znamenala. Obdobie bez školy, bolo pre nich v mnohom náročnejšie, ako zvyčajne. V čase izolácie boli svedkami  častých rodinných konfliktov alebo domáceho násilia. Iné deti zase pociťovali a stále pociťujú strach rodičov o zamestnanie. Ďalšie citlivo vnímajú diskusie rodičov o „nebezpečnom víruse, ktorý zabíja“. Atmosféra sa v mnohých rodinách zmenila. Zavládol strach, neistota a obavy. Sociálna izolácia a mnohé obmedzenia pohybu spôsobili, že sa deti nemohli stretávať s blízkymi, kamarátmi, nemohli sa hrať na ihriskách, športovať, hýbať sa. Mnohí prechádzali emocionálne náročným obdobím spojeným so smútením a stratou. K tomu všetkému treba pridať úplnú zmenu spôsobu vyučovania a učenia. Nával týchto zmien zvládli niektorí lepšie, iní horšie.

 

Prioritou návratu do škôl by malo byť mentálne zdravie

Vychádzajúc z uvedeného by sme si mali uvedomiť, aké dôležité sú psychologické súvislosti návratu do škôl a ako veľmi ovplyvnia prvé dni a týždne školy. Preto by sme mali okrem epidemiologických diskusií hovoriť aj o tom, čo robiť aby sa návrat do škôl zvládol a aby sa deti a učitelia čím skôr začať kvalitne učiť. Preto by  prioritou návratu do škôl (a je jedno kedy to bude) malo byť mentálne zdravie a psychická stabilizácia človeka. Hlavným cieľom by malo byť  obnovenie sociálnych kontaktov, opätovné nastavenie denného režimu, vytvorenie prostredia bezpečia a istoty, využitie skúseností z celého obdobia a vloženie ho do kontextu psychickej odolnosti a posilnenia osobnosti.

 

Podporou mentálneho zdravia podporujeme aj schopnosť učiť sa

Posledné týždne nám všetkým jasne ukázali, že škola je systémom dvoch vzájomne prepojených potrieb detí.

  1. Akademické potreby (vedomosti, kognitívne schopnosti)
  2. Sociálno-emocionálne potreby  (emocionálny a sociálny vývin dieťaťa)

 

Slovensko dlhodobo venuje pozornosť predovšetkým rozvoju kognitívnych schopností detí, napriek tomu však  PISA merania ukazujú, že v tejto oblasti dlhodobo zlyhávame. Možno nastal čas, aby sme si konečne uvedomili a prijali všeobecne známy fakt, že podporou mentálneho zdravia podporujeme aj schopnosť učiť sa a že to priamo súvisí.

 

Práve preto, by sme mali ešte predtým, ako sa vrhneme v školách na učenie, mali viesť diskusiu aj o tom, ako pomôcť učiteľom pripraviť sa na návrat do škôl v kontexte všetkého, čo sa udialo a deje. Škola nie je len o vedomostiach, kurikule a hodnoteniach. Je to komplexný systém, do ktorého sa budú deti a učitelia sa vracať unavení, vyčerpaní, plní neistoty a nepredvídateľnosti. A aj keď sa už mnohí tešia, treba si uvedomiť, že to bude  iný návrat ako po prázdninách či krátkych prestávkach.

 

Mali by sme si stanoviť tranzitné obdobie

Preto by sme si  mali stanoviť tranzitné obdobie počas, ktorého bude cieľom nastaviť prostredie školy, triedy tak, aby deti (ale aj učitelia) dostali príležitosť naplniť svoje sociálno-emocionálne potreby, aby všetci dostali čas nabehnúť na pravidelný režim, aby sa vytvoril priestor na obnovenie vzťahov, priateľstiev, aby sa každý mohol vyrozprávať z množstva pocitov, zážitkov a aby sa dal priestor na ich spracovanie. Musíme najskôr vytvoriť podmienky k psychologickej stabilizácii prostredia a ľudí (deti a učitelia) a až potom budú všetci  pripravení opäť sa sústrediť na učenie. Odborníci budú rozumieť, ak poviem, že Maslow musí mať dnes prednosť pred Bloomom“.

 

Mentálne zdravie na prvom mieste

Mentálne zdravie je priorita, ktorú si dávajú krajiny, ktoré už začali s postupným návratom detí do škôl. Nový Zéland vypracováva podrobné návody a odporúčania pre učiteľov, ako zvládnuť návrat do škôl. Ministerstvo školstva Nového Zélandu zdôrazňuje, že pri kompletnom návrate detí do škôl, ktoré má byť 18. mája musia brať školy a učitelia ohľad predovšetkým na mentálne zdravie detí, ale aj učiteľov samotných. Čas, ktorý budú potrebovať deti a učitelia, aby všetko spracovali a dostali sa do známych koľají, je pre každého iný. Treba ho rešpektovať. Nový Zéland vie, o čom hovorí. Majú skúsenosti, o ktoré sa opierajú a nechcú nič podceniť. V roku 2011 zažili zemetrasenie v meste Christchurch. Školy boli zavreté niekoľko týždňov a deti nemali prístup k on-line vzdelávaniu. Návrat do škôl bol veľmi náročný a psychické dopady zemetrasenia pociťujú dodnes. Univerzity na Novom Zélande venujú veľký priestor výskumom v oblasti postramatických porúch, wellbeingu, psychickej odolnosti u detí a mládeže. Jednou z nich je aj Univerzita v Aucklande, ktorej profesor Peter O’Connor vytvoril intervenčný program pre deti s cieľom spracovať traumu a nestratiť nádej. Jeho program sa využíva pri zvládaní náročných situácií, ktorými deti a školy prechádzajú. Profesor O’Connor v súvislosti s koronovírusom a návratom do škôl hovorí, že aj keď nehovoríme o traume spôsobenej zemetrasením alebo inou tragédiou (na Novom Zélande aj na Slovensku je koronovírusová situácia podobná), deti zažili pocity ohrozenia a strachu. Je preto na mieste poučiť sa z predchádzajúcich skúseností. A tie hovoria, že najhoršie, čo môžu školy urobiť, je vrhnúť sa hneď do procesu učenia, odignorovať kontext, v ktorom sa nachádzame a prehliadnuť psychiku detí. Pozornosť „koronatéme“ by mala byť ale primeraná. Bez toho, aby sme sa na to príliš koncentrovali.

 

Austrálsky profesor John Hattie, označovaný ako guru vzdelávania, tento fakt podporuje. Zároveň dodáva, že deti vedomosti dobehnú a netreba z toho robiť paniku. Podstatná je totiž kvalita učiteľa a jeho zvládanie remesla, nazýva to „teacher expertise“.

 

Austrália tiež pomaly otvára školy svojim žiakom. Tak, ako na Novom Zélande aj oni považujú mentálne zdravie za prioritu. To je pre nich  dôležité už dlhodobo, pričom majú vypracovaný koncept mentálneho zdravia v školách a venujú mu pozornosť neustále. Austrália organizuje obrovské množstvo vzdelávacích programov pre učiteľov na témy blízke wellbeingu a psychickej odolnosti. Neustále sprístupňujú kompletne vypracované materiály pre učiteľov, rodičov prostredníctvom organizácií zameraných na mentálne zdravie. Austrália patrí k svetovým lídrom v oblasti psychickej odolnosti, mentálneho zdravia a v ich zapracovaní do školského prostredia.

 

Tieto krajiny dáva za vzor aj OECD, ktorá vypracovala odporúčanie „Back to school“. Aj ona hovorí o tom, že mentálnemu zdraviu detí a učiteľov treba venovať veľkú pozornosť.

 

Pomôcka pre učiteľov - Dotazník „Návrat do školy“

Ak prijmeme myšlienku, že po návrate do škôl sa budeme isté tranzitné obdobie venovať stabilizácii psychiky detí a učiteľov, nastaveniu prostrediu školy tak, aby sa obnovili vzťahy, spracovali emócie, opäť sa nabehlo na pravidelný režim, obnovili sa pracovné návyky, školský režim a všetci sa opäť vžili do prostredia školy a triedy budeme potrebovať usmernenia a návody.

 

Prvým krokom by malo byť hlbšie oboznámenie sa s tým, ako deti prežívali celé obdobie bez školy. Je dôležité získať vstupné informácie o prežívaní priamo od detí, ale aj od rodičov, pokiaľ ide o menšie deti. Vytvorili sme dotazník pre učiteľov, ktorý je adresovaný deťom prvého stupňa ZŠ a ich rodičom. Ide o pomôcku, ktorú môžu učitelia využiť na komplexnejšie zorientovanie sa v prežívaní, potrebách a očakávaniach detí a rodičov. Cieľom je zodpovedne sa pripraviť na návrat detí a pomôcť im vytvoriť také prostredie, ktoré urýchli adaptáciu na školské prostredie po dlhšom odlúčení.

 

V prípade, že sa rozhodnete dotazník využiť, rozpošlite ho pár dní pred nástupom do školy aby ste si ho mohli vyhodnotiť, pripraviť sa alebo prípadne prezistiť bližšie informácie.

 

Dotazník prikladáme ho v PDF aj vo formáte Word, aby ste si mohli úvodný text prispôsobiť svojmu jazyku a štýlu komunikácie, ktorý máte zaužívaný s rodičmi, prípadne deťmi. Otázky, prosím, ale neupravujte.

 

Na stiahnutie: Dotazník pre deti - Návrat do školy (pdf)Dotazník pre deti - Návrat do školy (Word)

 

Dotazník pre deti pred návratom do školy - inštrukcie

Dotazník pre deti je určený deťom prvého stupňa ZŠ, ale môže sa využiť aj v trochu vyšších ročníkoch. Ak si  učiteľ myslí, že sa mu hodí, pokojne ho môže zadať aj piatakom.

Pri menších deťoch, ktoré ešte nevedia dobre čítať, poproste rodičov, aby vám s tým pomohli a spolu s deťmi ho vyplnili. V nižších ročníkoch odporúčam, aby sa zadávali dotazníky aj pre deti a aj pre rodičov. Pohľad dieťaťa nemusí byť taký istý ako rodiča a naopak. Pre učiteľa je prínos, ak pozná obidva názory.

 

V dotazníku sa môže zdať, že otázky 2 a 3 sú rovnaké, no nie sú. Deťom napríklad nemuselo chýbať učenie, no možno sa už na neho tešia. Odpovede sa môžu, no nemusia líšiť. Každá odpoveď je správna a v poriadku. Ide tu o pohľad dieťaťa a ten je taký, aký je. Dotazník dáva deťom možnosť vyjadriť sa a vy sa ako učitelia môžete lepšie pripraviť na ich príchod do školy.

 

Na záver pripomínam, aj keď je to uvedené priamo v dotazníku, že pri otázkach 2,3,4 si môžu deti vybrať viac možností. 

 

Dotazník pre rodičov pred návratom do školy - inštrukcie

Dotazník pre rodičov je určený rodičom detí prvého stupňa ZŠ. Opäť, ak si ale ako učiteľ myslíte, že sa vám hodí napríklad pre piatakov, môžete ho zadať. Odporúčam, aby sa dotazník pre rodičov zadával spolu s dotazníkom pre dieťa. Ak však chcete využiť iba dotazník pre rodičov môžete. Neodporúčam ale pri malých deťoch zadávať dotazník len pre deti a vynechať dotazník pre rodičov. Pohľad rodiča je pre Vás ako učiteľa ešte veľmi dôležitý.

 

Dotazník pre rodičov je vytvorený tak, aby ste si dokázali vytvoriť komplexnejší obraz o prežívaní dieťaťa počas obdobia, kedy ste s ním nemali osobný kontakt. Otázky sú smerované aj tak, aby ste zistili, či napríklad dieťa má obavy z vírusu, a chápali jeho reakcie v škole, ale zároveň poznali, čo mu pomáhalo zvládať náročné obdobie doma. Aj vďaka tomu budete vedieť efektívnejšie zasiahnuť v prípade potreby.

Otázky 7 a 8 sú smerované k tomu, aby sme všetci rozpoznávali a vnímali silné stránky detí.

Je dôležité, aby ste poznali aj obavy rodičov z návratu do škôl, ak nejaké majú. To je cieľom otázky č. 9.

 

Na stiahnutie: Dotazník pre rodičov - Návrat do školy (pdf)Dotazník pre rodičov - Návrat do školy (Word)

 

Verím, že vám dotazníky pomôžu hlbšie spoznať prežívanie a očakávania detí a rodičov v súvislosti s ich návratom do škôl a pomôžu lepšie zvládnuť tranzitné obdobie, ktoré príde.

 

Zároveň si myslím, že je čas aby sa vyslal jasný signál rodičom a deťom, že psychická pohoda a mentálne zdravie sú tak isto dôležité ako vedomosti.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Koronavírus
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.