13.5.2020 - Podľa niektorých vedcov deti prenášajú koronavírus omnoho menej ako dospelí. Iná komunita zase tvrdí, že deti sú infekčné rovnako ako dospelí.
Otváranie škôl po pandémii má mnohé benefity nielen pre deti, ich mentálne zdravie a vzdelanie, ale aj pre rodičov. V mnohých európskych krajinách sa plánuje znovuotvorenie škôl, a v niektorých krajinách, ako napríklad Dánsku či Nemecku, sú školy už zopár týždňov otvorené. Na to,aby boli toto otvorenie bezpečné, sa prijali mnohé opatrenia, ktoré zahŕňajú napríklad časté umývanie rúk, odstupy alebo vyučovanie v menších skupinkách. V tom, či je otvorenie škôl bezpečné z pohľadu infekčnosti detí, ešte stále nepanuje medzi vedcami jendoznačná zhoda.
Môžu deti infikovať iných ľudí?
Svet v apríli obletel príbeh 9-ročného chlapca, ktorý sa nakazil koronavírusom vo francúzskych Alpách prostredníctom rodinného priateľa. Chlapec mal iba mierne príznaky a predtým, ako sa u neho zistil COVID-19, užil si lekcie lyžovania a chodil do školy. Prekvapivo však nenakazil nikoho zo 72 ľudí, s ktorými bol v kontakte. Dokonca nenakazil ani svojich súrodencov, hoci sa medzi nimi šírili ďalšie baktérie a všetci traja prekonali v nasledujúcich týždňoch chrípku. Môže to byť len bizarná náhoda alebo aj dôkaz toho, že dynamika prenosu koronavírusu je u detí naozaj iná.
Štúdia Holandského národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie sledovala šírenie vírusu v 54 domácnostiach, kde bolo 123 dospelých a 116 detí od 1 do 16 rokov. Vedci zistili, že neexistuje žiadny dôkaz, že by sa v niektorej z rodín dieťa mladšie ako 12 rokov nakazilo ako prvé. Napriek tomu, že štúdia začala až po otvorení škôl, dôkazy nasvedčujú tomu, že deti sa infikujú ťažšie. 43 nakazených detí a tínedžerov, ktorí boli v rámci štúdie sledovaní, nenakazili nikoho zo svojich blízkych kontaktov. Susan van den Hof, epidemiologička holandského inštitútu tvrdí, že hoci ide o štatisticky malú vzorku, spolu s dátami z iných štúdií poukazujú na to isté: deti sú menej infekčné.
K záveru, že deti nemôžu nakaziť iných ľudí, sa prikláňa aj viacero ďalších štúdií, na ktoré upozornil magazín Science. Nedávno publikovaný prehľad štúdií o COVID-19 a deťoch dokonca nenašiel žiadny dôkaz, že dieťaťa pod 10 rokov by prenieslo vírus na niekoho iného.
Okrem toho štúdie naznačujú aj to, že u detí je vo všeobecnosti menšia pravdepodobnosť, že sa nakazia. Deti predstavujú iba malé percento zo všetkých pozitívnych prípadov. V Číne, Taliansku, a Spojených štátoch predstavujú deti pod 18 rokov menej ako 2% zo všetkých nakazených prípadov. Naznačuje to aj výskum z Islandu, ktorý nenašiel žiadnu prítomnosť vírusu u 848 detí do 10 rokov bez symptómov. U detí nad 10 rokov, sa vírus našiel iba v 1% prípadov. V analýze zameranej na Spojené štáty americké sa tiež zistilo, že iba 1,7% zo 150 000 nakazených ľudí tvorili deti. Taktiež viaceré čínske štúdie naznačujú, že deti sú menej infekčné ako dospelí.
Tieto informácie môžu byť pre rodičov zmätočné, pretože zvyčajne sú deti náchylnejšie na ochorenia spôsobené baktériami či vírusmi, a aj pokiaľ príznaky nevykazujú, dokážu ľahko nakaziť ostatných. Či sa už jedná o bežnú nádchu alebo chrípku. Avšak koronavírus je pravdepodobne iný a deti neprenášajú COVID-19, myslí si švajčiarsky doktor Daniel Koch, šéf oddelenia infekčných chorôb Federálneho úradu verejného zdravotníctva vo Švajčiarsku. Niektorí odborníci ale oponujú, že stále chýba dostatok dôkazov na takéto jednoznačné odvážne tvrdenie. Oponujú mu aj dve nové švajčiarske štúdie. Podľa nich je úloha detí pri prenose COVID-19 neistá. „V súčasnosti nemôžeme vyvodiť presvedčivé závery o tom, či môžu alebo nemôžu deti prenášať vírus,“ uvádza sa v správe.
Chýba prirodzené prostredie
Keď sa školy zatvorili a deti zostali doma so svojimi rodinami, bolo ťažké skúmať, ako vírus prechádza z jedného dieťaťa na druhé alebo z dieťaťa na dospelého. Výskumy totiž neboli realizované v prirodzenom prostredí detí, a preto sa ani nedá jednoznačne povedať, ako sa vírus bude šíriť, ak deti nastúpia do škôl. Testy sú drahé a používajú sa najmä pre pacientov, ktorí vykazujú príznaky, a zdravotníckych pracovníkov, ktorí ich potrebujú viac ako deti, ktoré príznaky nevykazujú, ale môžu byť taktiež nakazené.
Niektorí vedci sa obávajú toho, že ak deti predsa len môžu nakaziť iných, ich sieť kontaktov v škole je veľká a budú mať šancu nakaziť veľký počet ľudí.
Jednou z mála štúdií, ktorá sa realizovala priamo v školách, je austrálska štúdia. Tá prináša povzbudivé zistenia a tiež naznačuje, že COVID-19 sa nešíri medzi deťmi. Vedci sa v nej pozreli na 18 pozitívnych prípadov , ktoré sa vyskytli v 15 školách v Novom Južnom Walese. Konkrétne išlo o 9 žiakov a 9 zamestnancov, ktorí mohli voľne šíriť v škole koronavírus. Celkovo prišli do kontaktu s 863 ľuďmi v škole, prevažne žiakmi. Zistilo sa, že vírusom sa nakazil iba jeden zo 168 osôb, ktoré boli v úzkom kontakte s nakazeným. Autori štúdie však priznávajú, že ani v ich prípade nešlo o dokonale prirodzené prostredie, nakoľko v škole bolo v tom čase menej detí ako obyčajne. V období pandémie austrálske úrady odporúčali žiakom, aby sa vzdelávali doma online formou. „Nie je to tak, že by k prenosu nedochádzalo, len to naznačuje, že k prenosu medzi deťmi dochádza menej často ako u dospelých,“ povedala pre Vox hlavná autorka štúdie Kristine Macartneyová.
Deti infekčné rovnako ako dospelí?
Podľa niektorých štúdií sú zase deti infekčné rovnako ako dospelí. K takémuto záveru prišli aj čínski vedci. Analýza uverejnená v magazíne Lancet uvádza, že deti do 10 rokov sa v domácnostiach v čínskom Šenčene, kde bol potvrdený COVID-19, nakazili rovnako ako dospelí.
Vedci zistili, že u chorých detí je prítomnosť vírusovej RNA rovnaká ako u starších pacientov, uvádza portál Medrxiv. Prítomnosť RNA ale nemusí nevyhnutne znamenať, že daná osoba môže byť infekčná. Podľa štúdie však vírus v nose u 12 z 23 detí chorých na COVID-19 bol schopný zaútočiť na ľudské bunky, čo je pomer podobný číslam u dospelých. Ešte menej toho vieme o deťoch, ktoré symptómy nevykazujú, alebo ich majú iba mierne. Lekári zo Singapuru napríklad opísali prípad 6-mesačného bábätka s COVID-19, ktoré bolo bezpríznakové, no hladiny koronavírusu boli u neho na rovnakej úrovni ako u chorého dospelého človeka.
Podľa Isabelly Eckerle, virologičky zo Ženeveskej univerzitnej nemocnice, sú rôzne výsledky spôsobené tým, že niektoré dáta sa zbierali až po tom, ako išili krajiny do lockdownu, a dané dáta nie sú vierohodným zobrazením reality, keďže deti nechodili do školy, ani sa spolu nehrali ako obyčajne.
Až znovuotvorenie škôl reálne ukáže, ako deti prenášajú nákazu
Mnohé výskumy sa však ešte len plánujú, alebo sú v začiatkoch, najmä v Spojených štátoch a v Kanade. Tieto štúdie sa plánujú zamerať na návrat detí do školy. Susan Coffin, expertka na infekčné choroby z Detskej nemocnice vo Filadelfii, povedala pre magazín Science, že je dôležité študovať znovuotvorenie škôl. Ona sama plánuje pravidelne testovať deti, zamestnancov školy a rodiny detí. Dúfa, že sa jej podarí zistiť, ako sa vírus medzi deťmi prenáša.
Marco Ajelli je epidemológom v Nadácii Bruna Kesslera v talianskom Trente a spolu s čínskymi kolegami sledoval, aký efekt malo zatvorenie škôl a iné pravidlá sociálneho dištancovania sa na šírenie vírusu. Zistil, že napriek tomu, že deti majú trojnásobne viac kontaktu s inými ľuďmi ako dospelí, majú iba tretinovú možnosť nákazy v porovnaní s dospelými. Napriek tomu, že zatvorenie škôl pomohlo k zastaveniu šírenia nákazy v Číne, znovutvorenie škôl pravdepodobne prispeje k zvýšeniu počtu nakazených. K týmto záverom dospel aj Gary Wong z Čínskej univerzity v Hong Kongu, ktorý tvrdí, že znovuotvorenie škôl zvýši počet nakazených.
Deti reagujú na vírus lepšie
Nevieme stále s určitosťou povedať, či sú deti infekčné rovnako ako dospelí alebo nie. Vedecká komunita sa však zhoduje v tom, že deti reagujú na nový koronavírus lepšie. Väčšina nakazaných detí má len mierne symptómy alebo žiadne, hoci aj tu existujú výnimky, a niektoré deti mali vážnejší priebeh ochorenia alebo mu podľahli. Nedávno informovali britskí a americkí lekári o ojedinelých prípadoch, kedy sa u detí vyvinula zápalová reakcia podobná zriedkavému detskému ochoreniu - Kawasakiho chorobe.
A prečo deti reagujú na koronavírus lepšie? Jednou z teórií, prečo detský imunitný systém odpovedá na vírus lepšie, je podľa vedca Garyho Wonga fakt, že detské pľúca obsahujú menej, alebo menej vyvinutých receptorov ACE2, ktoré koronavírus využíva na vstup do buniek. Táto teória však nie je vedecky potvrdená, pretože je problematické získať detské tkanivo. Iné teórie tvrdia, že deti sú častejšie vystavené iným koronavírusom, napríklad aj tým, ktoré spôsobujú bežnú nádchu, ktoré ich ochraňujú od vážnejších chorôb. Tieto teórie však nevysvetľujú, ako je možné, že ani novorodenci nemajú závažný priebeh ochorenia. Wong taktiež tvrdí, že deti majú lepšiu imunitnú reakciu. Ich reakcia je dostatočne silná na to, aby vírus porazila, ale nie natoľko silná, aby spôsobila problémy orgánom.
