JOZEF MIŠKOLCI je členom expertného tímu projektu MESA10 TO DÁ ROZUM. V ich nedávnom prieskume zistili, že takmer 80 percent ľudí verí tomu, že "Šikovné a nadané deti sa najlepšie rozvíjajú vo výberových školách (napr. v osemročných gymnáziách) alebo vo výberových triedach medzi rovnako šikovnými a nadanými deťmi."
Rozprávali sme sa, či sú skutočne 8-ročné gymnáziá pre deti takou pridanou hodnotou, ako si ľudia myslia, či je možné nadané deti rozvíjať aj inak ako vyčleňovaním do elitných škôl a aké spôsoby sú pri ich rozvoji naozaj efektívne.
Odborníci tvrdia, že združovanie nadaných detí je vhodnou formou, ako ich intenzívnejšie podporovať v ich rozvoji. Čo si môžeme predstaviť pod spájaním intelektovo nadaných deti?
Tých spôsobov je niekoľko. Jedným z nich je vyčleňovanie detí do elitných škôl. Ľuďom sú v tomto prípade dobre známe napr. 8-ročné gymnáziá alebo školy pre intelektovo nadané deti. Sú to typy škôl, ktoré prijímajú deti na základe nejakých talentových skúšok, resp. prijímacích testov. Celá inštitúcia sa zaoberá iba týmito deťmi.
V minulosti zaznievali hlasy, že 8-ročné gymnáziá nie sú pridanou hodnotu v lepších výsledkoch detí a skôr odchod šikovných detí triedam, ktoré opúšťajú, škodí. Čo si o tom myslíte?
Čím skôr si deti vyberajú akademický alebo odborný smer, tým horšie. Existuje viacero štúdií založených hlavne na výsledkoch testov PISA, ktoré zistili, že čím skôr vo vzdelávacom systéme nastáva tzv. tracking, teda delenie detí na akademickú a odbornú vetvu, tým má väčší dopad na výsledky dieťaťa jeho pôvod, teda z akej socio-ekonomickej vrstvy pochádza. Zjednodušene povedané – ak tracking nastáva skoro, deti z chudobnejších rodín majú zlé výsledky a z bohatších rodín majú lepšie výsledky. Tie rozdiely rastú a niekedy sú až priepastné a Slovensko je práve v tejto skupine.
Takže krajiny, ktoré majú v testovaní PISA najlepšie výsledky držia deti pokope aspoň do konca základnej školy?
Tracking hovorí o tom, kedy sa vo vzdelávacom cykle začnú deti deliť na akademický prúd alebo odborný, čiže stredné odborné vzdelávanie alebo gymnaziálne, ktoré vedie k vysokoškolskému. Rôzne vzdelávacie systémy majú tento bod nastavený inak. V škandinávskych, anglo-amerických alebo aj niektorých ázijských systémoch dochádza k trackingu neskôr. Tie vykazujú nízky dopad pôvodu detí na ich výsledky v testovaní. Znamená to, že je u nich vyššia sociálna mobilita a nakoniec aj úroveň celého ich vzdelávacieho systému. Rakúsko-nemecký systém ho má nastavený ešte skôr než u nás. Už okolo veku 10 rokov sa delia deti na odbornú a akademickú vetvu. Anglo-americký systém zase necháva deti dlhšie vo všeobecnom vzdelávaní. Až okolo 17-18 rokov sa rozhodujú u nich pre akademický alebo odborný smer.
Jedna vec je teda, aký dopad má spájanie detí s talentom a druhá je dopad na celý vzdelávací systém a jeho úroveň. Taktiež na deti z jednotlivých vrstiev. Ich skorým delením sa rozdiely medzi nimi prehlbujú.
U nás prvé delenie nastáva už pri 10-ročných deťoch a prestupoch na 8-ročné gymnáziá. Mali by sme teda zvažovať ich existenciu, ak sú jednou z príčin nášho upadajúceho vzdelávacieho systému?
Myslím si, že áno. Mohli by sme 8-ročné gymnáziá zrušiť. Je to názor podložený mnohými štúdiami. Z pohľadu celého vzdelávacieho systému to má pre nás negatívny dopad.
Pozitívny dopad to má len na deti, ktoré na 8-ročné gymnáziá odchádzajú?
Dobrý dopad na vzdelávací progres to môže mať u detí, ktoré na gymnáziá odchádzajú, ale na systém ako taký nie. Ten pozitívny dopad na deti v 8-ročných gymnáziách taktiež nie je ešte dostatočne výskumne dokázaný.
Nedávno bola zverejnená rozsiahla meta-analýza, ktorá mapovala 100 rokov výskumov nadaných detí na základnej škole a jej závery jednoznačne hovoria, že nadané deti by sme mali spájať, aby sa posúvali vpred a rozvíjali. Ako to teda všetko skĺbiť?
Tá štúdia nerieši spájanie detí v rámci elitných škôl. Venuje sa len 4 typom, ako združovať nadané deti. Všetky 4 skúmané druhy sa dejú v bežných školách a niektoré z nich aj ja považujem za užitočné a dôležité.
Môžete priblížiť tieto spôsoby podpory nadaných detí v bežných školách?
Jednou možnosťou je vytváranie elitných tried, napr. jazykových alebo matematických. Deti sú teda počas celého svojho štúdia zaradené v bežnej škole ale v elitnej triede. Je to určitá verzia elitnej školy, ale deje sa to na pôde bežnej školy. A práve toto bol jediný model, ktorý v spomínanej rozsiahlej štúdii vyšiel ako neefektívny a rozdiel vo výsledkoch detí v takýchto triedach v porovnaní s bežnými triedami bol zanedbateľný. S týmto modelom sa môžeme na slovenských školách stretnúť bežne.
Aké sú tie ďalšie modely?
Ďalšie 3 modely vedci odporúčajú využívať a ukázali sa pri rozvoji detí ako pomerne efektívne. Tieto sa však paradoxne na Slovensku takmer nevyskytujú. Ide o spájanie detí do skupín v rámci triedy podľa schopností. Učiteľ si rozdelí deti napr. na matematike do skupín podľa úrovne matematických schopností. Naši učitelia však stále nie sú zvyknutí na skupinovú prácu a je využívaná len na zopár školách. Stále u nás dominuje frontálna výučba. Toto učenie v skupinkách má skutočne pozitívny dopad. Je však dôležité „nezabetónovať“ deti v rovnakých skupinách. To, že majú nadanie v nejakom predmete, neznamená, že sú na tom rovnako v inom. Je dôležité deti pri pokroku v rámci skupín presúvať. Tiež je potrebné, aby sa pri aktivitách, kde nezáleží na úrovni ich schopností a zručností, prestriedavali v jednotlivých skupinách. Dynamika detí by sa mala miešať.
Aké sú tie zvyšné modely?
Spájanie detí na jednotlivých predmetoch. Napr. vytvorí sa na angličtine v jednom ročníku trieda podľa úrovne, akú ovládajú žiaci napr. A1, A2 alebo B1. Na ostatných predmetoch sa tieto deti vracajú do svojich kmeňových tried. Uznávaný psychológ z Harvardovej univerzity Howard Gardner opísal 9 typov inteligencie. Hovorí, že každý z nás má týchto 9 typov inteligencie v nejakej miere a niektorú inteligenciu máme silnejšiu. Práve ju môžeme u detí rozvíjať cez takéto spájanie na jednotlivých predmetoch. Ani tento model sa však na Slovensku takmer nevyskytuje. Možno ešte pri jazykoch, ale pri iných predmetoch nie, a to napriek tomu, že má veľmi pozitívne výsledky.
Existujú aj špecializované programy pre talentované deti v bežných školách. Čo hovoríte na ne?
To je posledný model. Sú to programy v bežnom vzdelávacom prúde, teda prebieha nad rámec bežnej výučby v zmiešaných triedach. Tento program dokáže nadané deti rozvíjať a prihliada aj na ich osobnosti, no je finančne i logisticky náročnejší. V spomínanej rozsiahlej štúdii však tiež vykazoval dobré výsledky.
Ako vnímate preskakovanie ročníkov? Má na deti pozitívny dopad?
Podľa štúdie je to prospešné a má dobré výsledky. Každopádne sa pri tomto type vzdelávania treba vrátiť k spomínaným rôznym typom inteligencie. Ak na základe jednej inteligencie určím, že dieťa môže preskočiť celý ročník, v ostatných vedách nemusí byť také dobré, resp. môže byť aj podpriemerné a môže tým začať strácať. Ak označíme dieťa, že je nadané, ľudia si myslia, že je nadané vo všetkom, ale tak to nie je. Väčšinou je nadané len v nejakých oblastiach, nie vo všetkých. Aj v elitných školách vám povedia, že rôznorodosť týchto detí je naozaj veľká.
Je teda dobré nechávať aj nadané deti radšej v bežných školách, aby oživili toto prostredie?
Keď sú deti na rôznych úrovniach schopností a zručností v jednej triede, reflektuje to realitu v spoločnosti. Táto rôznorodosť je prirodzená a mali by sme ju zachovať. Môže tu u detí dochádzať k vzájomnému ovplyvňovaniu. Deti zo silnejších socio-ekonomických vrstiev môžu mať iné stratégie učenia, iné profesijné ambície, nastavenie prístupu k úlohám a pod. a môžu byť vzorom pre deti zo znevýhodneného prostredia. 8-ročné gymnáziá toto všetko ničia. Asi 5 percent detí, teda tú smotanu, vytiahneme z prirodzeného prostredia a ochudobňujeme tým toto prostredie o deti, ktoré by mohli používať inšpiratívne učiace stratégie pre ostatné deti.
Kde je veková hranica, kedy by sa mali nadané deti spájať aj v rámci elitných škôl, aby to bolo pre ne efektívne a ťažili z toho nadané deti i celý systém?
Ak by sme sa bavili o trackovaní, kedy ísť akademickou alebo odbornou vetvou, tak po základnej škole. Minimálne po 9 rokoch štúdia v zmiešanom prostredí je to podľa mňa úplne v poriadku.
Mali by učitelia aj nejak špeciálne pristupovať k nadaným deťom okrem ich spájania, ak si ich ponechajú v bežných školách?
Je to zaujímavé, no oni k nim už nevedomky inak pristupujú. Bežné deti v školách učitelia vnímajú ako nemotivované, tie, ktorým sa nechce učiť, nezaujímajú sa a pod. Na nadané deti pozerajú inak a aj ich aktivita k nim je iná. To môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, keďže som chodil na výberové bilingválne 5-ročné gymnázium, že komunikácia vyučujúcich voči nám bola partnerská. Neboli v nadradenej pozícii. Aj vďaka tomu sme mali úplne iné vnímanie a prístup k úlohám, ktoré sme museli robiť. To by malo nastať aj v hlavnom vzdelávacom prúde. Na komunikácii učiteľa voči deťom záleží. Mala by byť viac partnerská, lebo vtedy sa rozvíja aj vnútorná motivácia. To je tá správna cesta a ten rozdiel. Učitelia pristupujú k talentovaným deťom tak, ako by to malo byť všade, ale nie je.
Čo by ste teda odporúčali, aby sme zlepšili náš vzdelávací systém?
8-ročné gymnáziá môžeme zrušiť, aby trackovanie nastávalo čo najneskôr. Mali by sme sa snažiť udržať talentované deti v bežných triedach v hlavnom vzdelávacom prúde, ale poskytnúť im tu vhodnú podporu. To považujem za veľmi dôležité. Nezabúdať na tieto deti, autenticky sa snažiť o ich rozvoj, ale robiť to vhodnou formou aj vzhľadom na celý systém.
Na Slovensku v toto smere vnímam ako vážny problém, že je tu stále nastavená väčšina učiteľov na frontálne vyučovanie. Je pre nich najjednoduchšie mať žiakov na jednej úrovni v zručnostiach a zadávať im rovnaké úlohy. Takých žiakov ale nemajú. Akonáhle si toto v hlave rozbijú, urobia si z detí v triedach skupinky, dynamika triedy bude omnoho silnejšia. Ak budeme venovať pozornosť aj talentovaným deťom v rámci bežných tried a bežných škôl, tak nám nemusia títo žiaci nikam odchádzať a rodičia tu s pokojným svedomím svoje deti nechajú. Budú motivované, zaujaté a nebudú sa nudiť.
JOZEF MIŠKOLCI získal doktorát zo vzdelávania na Univerzite v Sydney (The University of Sydney) v Austrálii v roku 2014. V rámci doktorandského výskumu sa zaoberal témou inkluzívneho vzdelávania a distribúcie školského vedenia na základných školách na Slovensku a v Austrálii. Výskumne sa zaoberá inkluzívnym vzdelávaním, komparáciou vzdelávacích systémov, vzdelávacou politikou a rodovou problematikou vo vzdelávaní. V rámci projektu To dá rozum má na starosti tému výber, príprava a rozvoj učiteľov.
