MONIKA STEHLÍKOVÁ je česká lektorka, pedagogička a terapeutka, ktorá sa špecializuje na nadané deti a dospelých. Vysoko inteligentné deti podľa nej nemajú jednoduchý život. Tento dar môže byť pre nich zároveň aj hendikepom.
Nadané deti vidia veci inak
Mnohí sa na tieto deti pozeráme ako na čudákov. Intelekt ako taký nesie so sebou aj odlišný spôsob myslenia. Je ním vlastne kreatívne myslenie. Bolo preukázané, že čím sú viac ľudia inteligentní, tým sú kreatívnejší. Vyznačujú sa väčšou mentálnou aktivitou. „Ich mentálny strom je iný. Bežný človek myslí tak, že ide z bodu A do bodu B. Pre vysoko inteligentných ľudí je to nemožné alebo iba s veľkým sebazaprením. Je to pre nich pocit, akoby museli na niečo rezignovať,“ vysvetľuje terapeutka Stehlíková. Ich pohľad na veci je ďaleko rozvetvenejší a teda aj komplikovanejší ako u bežných ľudí. Snažia sa spracovať všetky informácie naraz. Ak by mali niečo vo svojom uvažovaní vynechať, majú pocit, že o niečo prichádzajú. Tento ich prístup platí nielen v konkrétnych situáciách, ale aj pri dôležitých rozhodovaniach ako je výber povolania a pod. Vysoko inteligentní ľudia sú často multipotencionálni. Veľmi často dokážu preniknúť do akejkoľvek oblasti s určitou mierou obtiažnosti. Nie je nič neobvyklé, že v dospelosti prechádzajú z odboru do odboru a baví ich to. Hľadajú súvislosti medzi týmito odbormi. „To vyzerá ako veľmi prínosná vec pre spoločnosť, lebo ako sa ukazuje, tak spoločnosť začína byť multiodborová. Títo ľudia sú schopní vďaka tomu vidieť nielen detaily, ale aj celok, čo je pre nich v dnešnej dobe obrovskou výhodou," dodáva Stehlíková.
Emócie im nechýbajú
Dnes sa často hovorí nielen o vysokom IQ, ale aj EQ. Mnohí predpokladajú, že nadaní ľudia sú na tom s emóciami zle, ale to nie je pravda. „Sú ohromne empatickí a citliví, no majú iné kódy. Komunikujú iným spôsobom,“ upozorňuje na nepravdivý mýtus, ktorý o nadaných ľuďoch koluje pedagogička. Podľa Stehlíkovej aj vďaka tejto schopnosti dokážu ľudí rýchlo prečítať. Môže im to v živote veľmi pomáhať, ak to dokážu využiť vo svoj prospech. Horším prípadom je, ak majú problém s tým, že nevedia, kde končia oni a začína ten druhý. „Nasávajú emócie druhých a to im môže spôsobovať vyčerpanie. Je dôležité, aby sa naučili čistiť si hlavu a emócie v nich dlhšie nezostávali. Musia ich dokázať spracovať,“ vysvetľuje pedagogička.
Na takúto mentálnu očistu dnes už existuje množstvo techník a viaceré z nich sú už relatívne dobre známe. Všímavosť (Mindfullness) je jednou z nich. Učia sa ju praktizovať pracujúci ľudia, ale dostáva sa dokonca už i do škôl. Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami, správaním a sústrediť sa na prítomnosť. Aj Stehlíková uznáva, že je to jedna z najúčinnejších techník pre kohokoľvek a teda i pre nadaných ľudí. Človek si uvedomuje svoje emócie, myšlienky presne také, aké sú. Nesnaží sa ich meniť a nezaujatým spôsobom ich prijíma a pozoruje. Je to vedecky overený spôsob a jeden z najúčinnejších v tom, ako sa zbaviť negatívnych emócií. Človek by nemal hádzať negatívne emócie za hlavu alebo ich potláčať, lebo sa mu znova vrátia. Hlavne vysoko inteligentní ľudia, ktorí sú zahltení myšlienkami, potrebujú bezpodmienečne takýto spôsob psychohygieny.
Nadané deti vždy vytŕčajú z radu
Označenie nadané deti je podľa viacerých odborníkov nešťastné, pretože nadanie na niečo má každý z nás. Lektorka Monika Stehlíková hovorí, že experti sa skôr prikláňajú k pomenovaniu "deti s vysokým potenciálom", avšak aj to sa im nezdá úplne výstižné. Pri nadaných deťoch však nejde len o vysokú inteligenciu, ale aj inú osobnosť. Nie je ani tak dôležité, ako tieto deti pomenujeme, ale to, že poznáme ich potreby a vieme, ako k nim pristupovať. Vieme, čo ich „výbava“ so sebou prináša. Tohto iného prístupu sa im však zväčša v šoklách či rodinách nedostáva. Práve preto bývajú tými, ktorí sa neustále snažia prispôsobovať a meniť svoju osobnosť.
Mnohí sa domnievajú, že vysoko inteligentní ľudia musia byť v živote automaticky aj úspešní. Stehlíková však tvrdí, že to nie je pravda. „Len nejaká časť z nich uspeje. Zhruba pre tretinu to môže byť hendikep,“ dodáva. Táto ich odlišnosť, rovnako ako akákoľvek iná, často so sebou prináša nedorozumenia, napätia a pod. „.Je to rovnaké, akoby ste sa pozreli na človeka, ktorý meria 2,5 metra. Nekúpi si v obchode primeranú posteľ, nevstúpi len tak do autobusu, proste je iný,“ približuje. Nie preto je aj ľahko okolím akceptovaný a jednoducho z davu vždy nejakým spôsobom vytŕča. Už v prvej polovici 20.stor. sa realizoval výskum, ktorý zistil, že pokiaľ je rozdiel v IQ medzi ľuďmi väčší než 30 bodov, tak títo ľudia si nie sú schopní porozumieť. Keď ste menšina, tak je to pochopiteľne dávané za vinu tým nadaným dospelým alebo deťom.
Snaha zapadnúť z nich robí nešťastných ľudí
Nadané deti by mali správne včas porozumieť svojej odlišnosti a dokázať tento potenciál využiť. Ich snaha žiť pokojný život, so sebou však často prináša aj to, že nadaní sa snažia meniť svoje prirodzené správanie a svoju osobnosť, aby zapadli. Aj to je dôvod, prečo mnohí z nich nikdy nakoniec nevyužijú počas svojho života naplno svoj veľký potenciál. Medzi týmito nadanými ľuďmi sú potom ľudia, ktorí sú relatívne úspešní, no keď majú 50 rokov, uvedomia si, že žijú život niekoho iného. Podľa Stehlíkovej sa to častejšie pozoruje u žien, lebo sú už ako dievčatá prispôsobivejšie. V školskom veku sa odhalí viac nadaných chlapcov ako dievčat, ktorí sa len tak nechcú prispôsobiť. Chlapci častejšie robia problémy a skončia napr. v poradni, lebo si s nimi nevedia rady. Tam sa zistí, že ide o nadané dieťa. „Dievča sa skôr prispôsobí, lebo má v sebe prirodzene tendenciu nerobiť problémy, túži byť milované, ukázať, že niečo dokáže. Tie problémy však môžu vybuchnúť v neskoršom veku a môže to skončiť aj samovraždou,“ vysvetľuje terapeutka.
Nadané deti i dospelí majú zároveň tendenciu k perfekcionizmu nielen voči sebe, ale aj ostatným. To môže so sebou podľa Stehlíkovej prinášať podceňovanie seba samých, úzkosti, depresie a presvedčenie, že sa im nedarí.
Výchova nadaného dieťaťa nie je jednoduchá
Rodičia sú na jednej strane dojatí takýmto požehnaním a na druhej sú z takýchto detí veľmi vyčerpaní. Dieťa stále hovorí obšírne vety, má množstvo myšlienok, ktoré dokáže rozvádzať až do úplných detailov. „Majú z toho veľkú hlavu. Mnohí z nich nevedeli, že vysoko inteligentné dieťa môže mať problémy s úzkosťou, depresiami, sociálnou fóbiou a pod.“ vysvetľuje lektorka, ako vnímajú rodičia život s takýmito deťmi. Niekedy si dieťa na prvom stupni napr. nevie so svojou inakosťou pomôcť. Môže si potom túto frustráciu vybíjať napr. aj fyzickou agresiou a rodičia môžu byť z neho úplne hotoví. „Každopádne, vždy je vysoká inteligencia veľký dar a aj zo slabých stránok možno urobiť silné, ak na nich pracujeme,“ uzatvára terapeutka.
