Články: Pre študentov
O projekte

 

Kreativita sa vo svete cení stále viac. Ako v nej podporiť naše deti?

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Raw Pixel
V obchode, umení i vede je kreativita hnacím motorom vývoja a vo firmách si ju dnes u ľudí cenia stále viac. Ako ju podporovať u našich detí? / Foto: Raw Pixel

Kreativita sa väčšine ľudí často mylne spája iba s umeleckým prostredím. Je však súčasťou nášho každodenného života. Je to neuveriteľne cenná ľudská vlastnosť, ktorá sa najprv odráža v detstve v našej hre a neskôr v dospelosti v našej práci. V obchode, umení i vede je hnacím motorom vývoja a vo firmách si ju dnes u ľudí cenia stále viac.

 

Vysoko uznávaný odborník v oblasti vzdelávania Ken Robinson, ktorý sa podrobne venuje téme tvorivosti už roky tvrdí, že každý z nás sa rodí s nejakou dávkou kreativity, no časom o ňu prichádzame. Je presvedčený, že ak sa spýtate malých prvákov, či si myslia, že sú kreatívni, zdvihnú ruky všetci. Ak sa to však spýtate stredoškolákov, väčšina rúk naopak zostane dole. Prečo je to tak? Malé deti nemajú strach, že sa zmýlia.  Netušia, že to, čo vytvoria, nemusí byť podľa predstáv ľudí okolo nás. Vplyvom prostredia podľa neho často strácame to, čo je pre nás v budúcnosti bytostne dôležité.

 

 

Dnešné školy zabíjajú kreativitu

Profesor a spisovateľ Adam Grant vo svojom pútavom TEDx vystúpení hovoril o prekvapivých zvykoch ľudí, ktorí majú kreatívne zmýšľanie. Pri ich skúmaní napríklad zistil, že kreatívni ľudia sú práve tí, ktorí v podstate zlyhávajú najviac, no neboja sa začať znova a znova. Neboja sa riskovať, ako ich odvážne myšlienky prijme okolitý svet. Aj vďaka tomu vzniklo množstvo umelcov, vedcov, či pamätných lídrov.

Školy však obzvlášť kriticky hľadia na chyby detí. Sú za ne trestané zlými známkami a zhoršovaním svojho statusu v škole medzi spolužiakmi. Čoskoro za svoje chybné pokusy naučia deti cítiť previnilo, a to aj napriek tomu, že už niekoľko rokov je známa štúdia rastového myslenia Carol Dweckovej. Tá okrem iného hovorí, že chyby nás posúvajú vpred a nemali by sme ich vnímať v našom živote ako niečo negatívne, ako naše fatálne zlyhanie a nedostatok našich schopností, inteligencie či talentu, ale práve naopak. Pozerať sa na chyby ako na niečo, čo nám pomáha rásť a motivuje nás urobiť ďalší pokus omnoho lepšie. Úspech totiž prináša iba vnútorné presvedčenie, že zlepšovať sa môžeme vo všetkom. Na atmosfére v školách a ich prístupe sa to však stále neodráža a deti sa stále vo veľkej miere učia iba nasledovať inštrukcie. Ich názory a kritické pohľady bežne nie sú vítané.

Mýliť sa nie je, samozrejme, to isté, ako byť kreatívny, no Ken Robinson k tomu dodáva:

„Ak nie ste pripravení zmýliť sa, nikdy nemôžete prísť s ničím originálnym.“

Rovnako aj Ron Beghetto, školský psychológ na Univerzite v Oregone, tvrdí, že interakcia medzi učiteľom a žiakom sa dnes obmedzila iba na pokusy študentov trafiť sa do toho, čo chce počuť učiteľ. Je to výsledkom nedostatku času na skúmanie nečakaných myšlienok žiakov, ktoré môžu viesť úplne inam akoby chcel učiteľ. Aj preto sa dnes v školách kreatívne myslenie potláča.

 

Čo môžu urobiť rodičia

Kreativita má v našich životoch množstvo podôb a často ju prehliadame dokonca aj my, rodičia. Ken Robinson vo svojej knihe The Element spomína dávny príbeh malej Gillian, ktorá v škole bývala nesústredená a veľmi zle prospievala. Poslali ju k psychológovi, ktorý mal v tých časoch moc vylúčiť ju zo školy a poslať do špeciálnej osobitnej školy. Keď sa počas vyšetrenia rozprával s jej matkou, po chvíli jej oznámil, že si musí s mamou pohovoriť osamote. Zapol jej hudbu a odišiel s ňou do vedľajšej miestnosti, kde ju tajne pozorovali za sklom. Trvalo to iba malú chvíľu, čo sa Gillian začala ladne hýbať po miestnosti v rytme hudby. Keď obaja v jej tvári uvideli čosi prirodzené a radostné, lekár sa otočil k Gillianinej matke a povedal: „Vidíte, vaša dcéra nie je chorá, je to tanečnica. Vezmite ju do tanečnej školy.“

Matka ho počúvla. Po tom, ako Gillian začala navštevovať tanečnú školu, zlepšil sa jej prospech aj v iných predmetoch a Gillian začala prekvitať. Jej myšlienky konečne mohli rásť. Stala sa z nej slávna baletná sólistka v Royal Balet Company v Londýne, ktorá precestovala celý svet a na sklonku života mala vlastnú spoločnosť a podieľala sa s Andrewom Lloydom Webberom na tvorbe historicky najúspešnejších muzikálov ako Cats a Fantóm opery. Gillian bola jednoducho jedno z detí, ktoré k tomu, aby mysleli, potrebujú pohyb. Koľko detí však stretne odborníka, ktorý dokáže takýmto zásadným spôsobom pozitívne ovplyvniť ich život? Len veľmi málo. Väčšina detí je tlačená do niečoho, čím vo svojej podstate nie sú, a preto nikdy nedokážu vyniknúť.

„Všetci máme kreatívny potenciál. Našou úlohou ako rodičov a učiteľov je pomáhať deťom naplniť ho,“ vyzýva Mark Runco, riaditeľ Centra rozvoja kreativity a talentu na Univerzite v Georgii. A ako v tom našim deťom môžeme pomôcť?

 

Vnímajte jedinečnosť vašich detí

Každý z nás je v niečom výnimočný. Stačí ak budete vnímavejší k tomu, v čom je výnimočné vaše dieťa. Nie to susedove, ani to, ktoré drieme kdesi vo vás, ale to vaše. Dovoľte mu rozvíjať sa v tom, čo je preň príťažlivé aj v prípade, že sa vám to zdá nepodstatné. Šťastie a spokojnosť je jedným z predpokladov, aby sa  v ľuďoch kreativita prejavila naplno.

 

Vyberajte vhodné hračky

Už aj u najmenších detí môžete ovplyvňovať ich vývoj výberom hračiek. Čím menej funkcií bude hračka mať, tým lepšie bude fantázia detí pracovať. Aj v tomto prípade platí, že v jednoduchosti je krása. Čím jednoduchšia hračka v rukách dieťaťa, o to intenzívnejšie jeho predstavivosť pracuje.

 

Využívajte podnetné prostredie

Ako vyzerá váš domov? Aká atmosféra v ňom vládne? Dieťa najviac svojho času trávi doma a malo by sa tu preto cítiť v bezpečí a komfortne. Nezabúdajte, že zdravé prostredie podnecuje dieťa ku hre, experimentovaniu a objavovaniu.

Inšpiratívne prostredie nájdete aj v divadlách, galériách, múzeách či knižniciach. Plánujte si s deťmi ich pravidelné návštevy. Všetko, čo tam spoločne nájdete, nesie v sebe množstvo zaujímavých príbehov.

 

Čítajte s deťmi knihy

Čítanie veku primeraných kníh a diskutovanie o nich rozvíja detskú predstavivosť neporovnateľne viac, ako sledovanie príbehov v televízii. Počas čítania sa môžete zastaviť a nahlas komentovať konanie hrdinov. „Čo tým chcel hrdina povedať, docieliť? Bolo to správne?“ So staršími deťmi hľadajte hlavnú myšlienku príbehu, aby dokázali rozlíšiť obsah knihy a jej myšlienku. Môžete deti vyzývať, aby doplnili slová nejakej postavy alebo dokončili príbeh. Pýtajte sa: „Čo si myslíš, že bude nasledovať?“

 

Hovorte si vymyslené príbehy

Čítanie môžete obmieňať aj s rozprávkami vlastnej tvorby. Vymyslené príbehy pred spaním sú presne to, čo môžete už aj malé deti naučiť. Jeden príbeh rozprávajte vy a druhý dieťa. Ukážete tak dieťaťu, že tvorcom zaujímavých príbehov môže byť ktokoľvek a nikdy neviete, či práve ono raz nejaký bestseller vďaka vám nenapíše.

 

Hrajte spolu hry

Aj počas rôznych hier môžete pozitívne vplývať na detskú kreativitu. Hry nie sú iba na zábavu, ale rozvíjajú kritické myslenie, plánovanie i riešenie problémov. Medzi užitočné hry, ktoré si môžete zahrať kdekoľvek, patrí napríklad hra Aktivity, Hádaj na čo myslím alebo Ako bude pokračovať príbeh?

 

Spoznávajte inšpiratívnych ľudí

Choďte s deťmi na rôzne návštevy, spoznávajte ľudí rôznych kultúr, presvedčení i povolaní. Malé deti by sa nemali stretávať iba so svojimi rovesníkmi. Doprajte im spoznať aj starších ľudí. Dnešné rodiny žijú priveľmi izolovane a deti prichádzajú aj o vplyv starých rodičov. Je pre deti dobré vyhľadávať kontakt aj so staršími ľuďmi. Takéto stretnutia môžu byť pre deti obohacujúce a prinášať im myšlienky, ktoré by sa inak v ich hlavách nikdy nezrodili.

 

Limitujte deťom technológie

Sledovanie televízie či bezcieľne surfovanie na internete sú reálnym zabijakom detskej kreativity. Čoraz častejšie deti vo chvíľach, kedy by a mala rozvíjať ich kreativita, siahajú bez premýšľania po technológiách. Podľa American Academy of Pediatrics by mali rodiča u mladších detí obmedziť prístup k technológiám podľa veku maximálne na 1-2 hodiny denne.

 

Plánujte si voľný čas a nebojte sa nudy

Plánované pravidelné aktivity majú určite svoju hodnotu, no nezabúdajme pri deťoch aj na ich voľný čas a neplánovanú voľnú hru. Chvíle, kedy sa deti musia spoľahnúť samy na seba. Takáto hra je pre rozvoj detí kľúčová. Predovšetkým čas strávený v prírode v deťoch prebúdza fantáziu naplno a umožňuje im skúmať a objavovať. Trávte s nimi vonku čo najviac času.

 

Nemajte obavy, ak vaše neplánované aktivity so sebou občas prinesú aj nudu. Nesnažte sa deťom hneď vymyslieť náhradný program. „Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity,“ vysvetľuje Julie Robinsonová z Independent Association of Prep Schools. Tento čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Odborníci na vývoj detí sa zhodujú, že plánovaný čas dieťaťa a jeho voľná hra musia byť v rovnováhe. Len vtedy sa v maximálnej miere rozvíja detské kreatívne myslenie.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Kreativita
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.