Byť dnes rodičom je asi náročnejšie ako bolo kedykoľvek predtým. Naháňame sa medzi rodinami a kariérami a v snahe, aby naše deti o nič neprišli, dávame ich na mnohé mimoškolské aktivity. Ich čas v škole, ale aj po návrate domov, je často už od materskej školy presne naplánovaný.
To, čo dnes podľa mnohých psychológov chýba a odráža sa na zdravom prospievaní detí, je však práve voľná, nikým neriadená, hra detí vonku. Je základom zdravého vývinu, no už od materskej školy sa postupne začína vytrácať v dôsledku nášho uponáhľaného životného štýlu a povinností, ktoré máme. Za posledné desaťročia sa čas hry u detí dramaticky znižuje a deťom unikajú možnosti spoznávať svet svojím vlastným spôsobom.
Nedostatok hry deťm ubližuje
Vedci, ktorí skúmali detský vývin, tvrdia, že prirodzená detská hra je kritickou aktivitou pri ich zdravom vývine. Za posledných 50 rokov, čo sa priestor na voľnú detskú hru znižuje, narastajú rôzne psychické problémy detí a poruchy ich správania. Stavy úzkosti, depresií, poruchy pozornosti, to všetko je len časť z negatívnych dopadov týchto trendov. Psychologička Alice Miller, spoluautorka knihy Dráma obdareného dieťaťa tvrdí, že ak je dieťa obmedzené iba na cielene orientované činnosti namiesto toho, aby sa neplánovane hralo, ničíme jeho detský svet. Deti pre svoj zdravý vývin voľnú hru potrebujú.
Aj psychológ Peter Gray vo svojej knihe Free to learn opísal, že nárast mentálnych problémov detí je spôsobený práve stratou detskej slobody. „Ak milujeme naše deti a chceme, aby prospievali, musíme im dať viac času a príležitostí na hranie, nie menej,“ píše Gray.
Deti dnes skoro prichádzajú o obyčajnú slobodnú hru, kde je dieťa v jednu chvíľu superhrdinom a v okamihu zase závodným autom Mc Queenom. Hru, kde sa fantázii medze nekladú a každý rešpektuje, že je v nej všetko možné. Je v nej sloboda, žiadny cieľ a obrovská radosť z nej. Dieťa je do hry vtiahnuté celou svojou mysľou a nepotrebuje žiadnu vonkajšiu motiváciu, aby túto činnosť dieťa vykonávalo. Všetko závisí iba od neho.
Peter Gray si myslí, že deti, ktoré nemajú dostatok času na hru a socializáciu s ňou spojenú, nerozvíjajú dostatočne ani svoju empatiu. Nárast narcizmu v spoločnosti je tak možno tiež dôsledkom toho, že deti nezažívajú dostatočne veľa situácií, kde môžu emocionálne rásť. Škola im tento priestor nedáva, pretože má minimálne prestávky a počas hodiny sú aktivity prísne riadené. Toto prostredie podporuje súťaživosť a nie spoluprácu. Deti tu nemôžu slobodne s aktivitou skončiť, keď druhý zlyháva v rešpektovaní ich potrieb a prianí.
Vo fínskych školách sa trendu prispôsobili
Nie je pochýb, že voľná hra je dôležitá pre zdravý psychický vývin detí, ale má veľký význam aj pri ich samotnom učení. Aj školy by preto mali flexibilnejšie reagovať na to, ako sa mení naša spoločnosť a viac spolupracovať s psychológmi a počúvať, ako by sa mal vzdelávací proces meniť, aby sa deti dokázali učiť a chodiť do školy rady.
Portál Atlantic priniesol článok o tom, ako je hra vo fínskych školách začlenená do každodenného vyučovania. Vo Fínsku sa považuje voľná hra za najdôležitejšieho pomocníka, aby sa dieťa mohlo učiť. Dieťa, ktoré vám totiž sedí na hodine, mrví sa a je duchom neprítomné, tam nie je nič platné. Ani sebe, ani učiteľovi. Každých 45 minút inštrukcií dostávajú fínske deti 15 minúť voľno, aby mohli ísť von a hrať sa so svojimi spolužiakmi. Učitelia tu zistili, že po týchto prestávkach sa ich žiaci na hodinách omnoho viac sústredia.
Na fínskych štátnych školách boli rozbehnuté viaceré experimenty, ktoré mali skúmať, vzťah medzi časom oddychu a schopnosťou detí sústrediť sa. Zistili, že ak sa napríklad hodina natiahla, pozornosť detí klesala.
Deti vo Fínsku počas zimy chodia von alebo môžu zostať dnu. Podstatné je, že počas svojho voľného času cez prestávku sa hrajú tak, ako chcú.
Mnohé školy dnes idú presne opačným trendom a znižujú čas prestávok a hodín telesnej výchovy, aby stihli prebrať predpísané množstvo učiva. Ak však deti nebudú mať dostatok voľnej hry a pohybu, bude to mať psychické, ale aj akademické následky. Školy zvyšujú stále svoje požiadavky a deti už nemajú možnosti na voľnú hru ani vo svojom voľnom čase po škole. Šplhanie po stromoch, skákanie po kalužiach či zábavné bezcieľne kotúľanie sa dole kopcom už deťom nič nehovorí. Navyše je tu strach rodičov o svoje deti alebo pevný program mimoškolských aktivít, ktoré deti po škole majú.
Vo Fínsku sú naopak poobedia po škole vyhradené vyslovene na športovanie, zábavu a socializáciu detí. Domáce úlohy fínske deti robiť nemusia, pretože tu veria, že „deti by mali mať čas byť deťmi.“
Obyčajné objavovanie sveta
Valerie Straus vo svojom článku o nepozornosti detí píše: „Vrtenie sa a nepozornosť detí v triedach je skutočný problém. Je silným indikátorom toho, že deti nemajú počas dňa dosť pohybu. Musíme tento problém napraviť. Čas prestávok sa musí predĺžiť a deti by sa mali hrať hneď, ako prídu zo školy domov. Dvadsať minút denne nie je dosť! Potrebujú hodiny hry vonku, aby si správne nastavili systém vnímania a zvýšili oveľa viac svoje sústredenie a učenie v triede.“
Gray upozorňuje na to, že sa na detskú hru pozeráme zle. V škole vidíme buď hru alebo učenie. Dve odlišné veci. Hru vnímame len ako prestávku medzi učením, akýsi čas na oddych. To ale nie je úplne správny pohľad. „Hra samotná je učenie. Počas hry sa deti učia tie najdôležitejšie životné lekcie, ktoré sa v škole naučiť nemôžu. Aby sa ich naučili, musia sa mnoho hrať. Mnoho a mnoho bez zásahov dospelých,“ vysvetľuje Gray.
Ako môžeme ako rodičia pomôcť?
1) Nebuďte „helikoptérovými rodičmi“
Nebuďte rodičmi, ktorí sa neustále vznášajú nad dieťaťom a kontrolujú všetky jeho činnosti alebo prehnane dozerajú na to, aby sa mu nič nestalo. Väčšina z nás má ochranársky pud v sebe veľmi silný a aj preto dnešné deti nevedia vyliezť na strom alebo sa boja skočiť z preliezky. Náš strach prenášame na ne a oberáme ich často o to, aby skúšali nové veci a nebáli sa.
Dovoľte deťom riskovať. To, že sa snažíme byť deťom neustále nablízku a mať ich pod dohľadom spôsobuje, že sa omnoho menej hýbu. Podľa vedca Tima Gilla sú dnešné deti priveľmi chránené pred vonkajším svetom a to im neskôr v dospelosti spôsobuje ťažkosti popasovať sa s problémami vo svete dospelých.
2) Plánujte neplánované hranie
Deti by nemali mať iba pevne naplánované aktivity. Mali by mať v rámci dňa aj čas, kedy sa proste budú nudiť a v tej chvíli vsadia na svoju fantáziu a vymyslia hru, ktorá ich pohltí. Nájdu nových priateľov a spoznajú reakcie iných detí, s ktorými sa budú musieť vyrovnať a pochopiť, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, ako by sa veci okolo nás mali diať.
3) Nechajte deti splývať s prírodou
Choďte s deťmi každý deň von, alebo im zabezpečte tento pobyt vonku cez školu či starých rodičov. Podľa nedávnej rozsiahlej štúdie sú dnešné deti vonku menej ako väzni vo väzení s najvyšším stupňom stráženia.
Povzbuďte deti, aby vymýšľali svoje vlastné hry, aby v prírode nezabúdali využívať všetko okolo seba ako kamienky, listy, konáre či vodu. Povzbuďte ich cítiť slobodu a užívať si ju.
Aj takto môže vyzerať číra radosť z obyčajného objavovania sveta okolo nás bez toho, aby sme mali strach, že si ušpiníme krásne nové topánočky alebo zamokríme nohavice.
Čo všetko podľa psychológov hra deťom prináša?
- Podporuje kreativitu a predstavivosť, riešenie problémov a zvyšuje IQ, podporuje emocionálny a sociálny rozvoj dieťaťa
- Podporuje vnímanie seba a vnímanie miesta a umožňuje im rozpoznávať ich nezávislosť a vzájomnú previazanosť s prostredím.
- Obzvlášť vo vonkajšom prostredí sa pri hre umocňuje emocionálny a morálny rozvoj
- Zlepšujú sa motorické schopnosti detí ako rovnováha, koordinácia tela, ktoré sú dôležité pri raste tela.
