Články: Pre študentov
O projekte


 

Domáce úlohy ničia naše deti. Dokedy?

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock
Domáce úlohy ovplyvňujú naše deti, no nie tak, ako by sme si priali. Vedci prichádzajú z jasným posolstvom: "Domáce úlohy nemajú žiadny pozitívny dopad na deti, práve naopak." / Foto: Bigstock

Neexistuje dôkaz o tom, že akékoľvek množstvo domácej úlohy
zlepšuje akademické výsledky detí na základnej škole.
(Haris Cooper)

 

Vyhlásil to vedec Haris Cooper z Dukovej univerzity, ktorý sa už celé roky venuje téme domácich úloh a je autorom 12 kníh o vzdelávaní a ľudskom správaní.  Je jedno, na ktorej strane v tomto prípade podľa neho stojíte. Mali by sme sa zamyslieť, či strata času na hranie nezhoršuje problémy malých detí v školách a ich častú nervozitu a plač. Milióny rodín sa večer po celom svete unavené trápia nad domácimi úlohami neraz i s plačom a možno úplne zbytočne.

 

Majú alebo nemajú domáce úlohy význam?

Štúdia pod názvom „Kedy je domáca úloha hodná toho času?“ sa venovala skúmaniu toho, či má naozaj práca študentov doma pozitívny dopad na ich akademické výsledky.

Skúmali výsledky 180 000 detí v 10. ročníku základnej školy v USA. Štúdia po analýze času venovanému domácim úlohám a finálnych známok zistila, že neexistoval žiadny významný rozdiel medzi známkami študentov, ktorí si robili domáce úlohy a tými, ktorí si ich nerobili.

 

„Pochopili sme, že možno sa domáce úlohy nevyužívajú tak dobre, ako by sa mali, tvrdí Adam Maltese asistent vedúceho výskumu. Domáca úloha by mala byť zmysluplná. V opačnom prípade viac úloh jednoducho nemá význam.

Analýza však zistila aj pozitívnu spojitosť medzi výsledkami študentov v štandardizovaných testoch a časom, ktorý deti strávili nad domácimi úlohami. Išlo však o takmer zanedbateľné 2-3 bodové rozdiely v štandardizovaných testoch. Tieto pozitívne výsledky po 10 rokoch vedec Timothy Keith vyvrátil, keď sa opäť vrátil k skúmaniu tejto témy a potvrdil, že domáce úlohy naozaj nemajú žiadny vplyv na zlepšovanie finálnych výsledkov žiakov.

 

Vedec Haris Cooper, ktorý asi najviac rozprúdil debatu o opodstatnenosti domácich úloh, nemal v úmysle robiť žiadne unáhlené závery. Analyzoval preto výsledky 120 štúdií na túto tému v roku 1989 a ďalších 60 štúdií v roku 2006. Táto jeho rozsiahla analýza mnohých výskumov priniesla vierohodný záver, že domáce úlohy naozaj nemajú pozitívny dopad na výsledky detí na základnej škole. Naviac priniesla zistenie, že negatívne vplývajú na postoj detí voči škole. Deti, ktoré vstúpia do školy by si mali učenie obľúbiť. Namiesto toho sa už vo veľmi skorom veku stretávame s tým, že deti do školy nechodia rady.

 

Komu sú dnes domáce úlohy určené?

Kedysi sa deti učili doma samé. Len problémovejšie deti dostávali pri domácich úlohách podporu rodičov. Dnes je situácia iná. Pomoc deťom s domácimi úlohami na základnej škole sa už netýka iba problémových detí, ale aj tých bezproblémových. Rodičia sú nútení asistovať takmer denne a nie je to pre nich častokrát žiadna pár minútová banalita. Učivo i metódy výuky sa v mnohom zmenili. Rodičia sa stále častejšie sťažujú, že už samotné množstvo úloh, ktoré deti domov dostávajú, je neprimerané a navyše škola nepripravuje deti na túto samostatnú prácu dostatočne. Tvrdia, že učitelia učivo nevysvetlia vždy a dieťa sa má doma učivo naučiť samé. Toho však schopné nie je, a tak sa do vzdelávacieho procesu pravidelne dostáva rodič nie už iba v úlohe motivátora a pozorovateľa, ale v role učiteľa.


S náročnosťou úloh a pravidelným zapájaním rodičov do ich povinností však podkopávame možno jedinú pridanú hodnotu, akú domáce úlohy mali a tou je ZODPOVEDNOSŤ detí. Ak na úlohe nepracuje dieťa samé, ale je do nej zapojený rodič, zodpovednosť za jej vypracovanie či odovzdanie sa rozplýva na dvoch. Neraz sa stretávam s tým, že sa mamičky sťažujú, že im dieťa vyčítalo, ak mu v škole chýbala úloha alebo ju nemalo vypracovanú správne. Toto s budovaním pocitu zodpovednosti asi veľa spoločného nemá.

 

Domáce úlohy zhoršujú vzťahy v rodine

Spoločná zodpovednosť za domáce úlohy a nezhody z toho vyplývajúce sú len jedným kúskom v mozaike tohto problému. Stále častejšie hovoria odborníci o tom, že za psychickými problémami detí stojí nedostatok voľnej hry. Deti nemajú dostatok priestoru na hru tak, ako tomu bolo kedysi a aj to stojí za zvyšovaním ich problémového správania v škole i doma. Deti, ktoré nastupujú do školy sú ešte hravé, potrebujú čas nechávať svoju fantáziu len tak lietať naokolo a ponoriť sa do svojho detského sveta. Nasledovať celý deň zrazu inštrukcie je pre väčšinu z nich vyčerpávajúce.

 

Navyše čas, ktorý by mal byť doma venovaný spoločnej pokojnej večeri, príjemným rozhovorom o prežitom dni, túleniu, je často hektický, plný stresu a občas i plaču. Spoločné večere sa tak scvrknú na: „Rýchlo sa navečeraj, ešte stále nemáš úlohy!“ až po výsluch, ako je možné, že tej domácej úlohe zase nerozumie. Obraz pohodového večera s rodinou tak nahrádza pohľad na unavené dieťa neschopné sústredenia, ktoré si podopiera pri svetle stolovej lampy hlavu a rodič, ktorý po celodennom strese v práci, príprave večere študuje úlohu a „núti“ dieťa, aby s jej finalizáciou pokročilo.

 

Ide to aj bez úloh

Montessori systém je jedným z tých, ktorý pokladá „voľný čas“ dieťaťa za veľmi potrebný pri jeho zdravom vývoji. Domáce úlohy preto deti na základnej škole nedostávajú. Výukový proces sa sústredí na to, aby sa deti všetko potrebné učili v škole a vo voľnom čase sa mohli venovať svojim záľubám. Podobne sa na to pozerajú aj v jednom z najúspešnejších a najsledovanejších vzdelávacích systémov vo svete– vo Fínsku. Vyučovanie je tu relatívne krátke a deti sa venujú po škole mimoškolským aktivitám, pretože vo Fínsku veria, že „dôležité učenie sa deje práve mimo školských tried.“ Domáce úlohy tu deti majú len zriedkavo do času, kým sa z nich nestanú tínedžeri. Vo Fínsku veria, že „deti by mali mať čas byť deťmi.“ Čas na hru a priateľov po škole je v tomto veku veľmi dôležitý.

 

 

Zástancovia domácich úloh tvrdia, že sú dôležité, aby sa deti utvrdzovali v prebratom učive, učí ich zodpovednosti a navyše núti rodiča, aby sa zaujímal o akademické výsledky svojho dieťaťa. Úlohy sú podľa nich akýmsi spojivom medzi rodinou, učiteľmi a školským životom. Problém je však v tom, že zodpovednosti možno učiť deti aj mnohými inými spôsobmi, rovnako sa zaujímať o to, čo bolo v škole. Ak je niekto zodpovedný a podporujúci rodič, bude takým aj v prípade, že dieťa bude mať viac času po škole na svoje záujmy a možnosť prežívať viac pozitívnych okamihov. Ak niekoho nezaujíma dnes, čo v škole jeho dieťa robí, nezaujíma ho dianie v škole, domáce úlohy pre všetkých to nijako nezmenia. Deti, ktoré podporujúcich rodičov nemajú, si úlohy robiť nebudú ani vtedy, ak sa to od nich bude vyžadovať.

 

Rodina je dôležitejšia, potvrdzujú výskumy

Aby bolo dieťa šťastné, vyrovnané a napredovalo aj v škole, je potrebné, aby zažívalo pohodu aj doma. Dobré vzťahy v rodine, voľná hra alebo spoločné večerné čítanie sú veci, ktoré majú priamy pozitívny dopad na učenie dieťaťa, jeho pamäť, sústredenie i správanie. Silný pozitívny vplyv rodiny na úspech dieťaťa potvrdzuje čoraz viac výskumov. Domáce úlohy však budovaniu dobrých vzťahov v rodine naozaj nenapomáhajú. Času je veľmi málo, preto by sme mali zvážiť, ako ho efektívne dokážeme využiť. Čo má pre naše deti a náš ďalší spoločný život vyššiu prioritu?

 



Zdroj: salon.com

Čítajte viac o téme: Výskum, Domáce úlohy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.