Podľa vedcov v západných krajinách pribúda množstvo detí, ktoré k sebe cítia nezdravý obdiv. Cítia sa voči ostatným nadradené, fantazírujú o osobnom úspechu a veria, že si zaslúžia špeciálnu starostlivosť. Ak sú nejakým spôsobom ponížené, stávajú sa agresívne a násilné. Prečo je to tak? Odkiaľ pochádza narastajúci narcizmus dnešných detí?
Odkiaľ sa u detí vzal narcizmus
Narcizmus je chorobná sebaláska človeka. Tento fenomén je známy v spoločnosti už celé storočia, no napriek tomu vieme podľa vedcov o jeho vzniku len veľmi málo. Z toho dôvodu sa tím uznávaných psychológov rozhodol zaoberať týmto fenoménom a zistiť, prečo sa jeden človek stane celoživotnou obeťou vlastnej sebalásky a iný nie.
Podľa rozsiahlej štúdie tímu psychológov pod vedením Eddieho Brummelmana z Amsterdamskej univerzity je príčinou tohto chorobného stavu prístup rodičov. Rodičia, ktorí svoje deti považujú za „niečo viac“, podporujú u nich rozvoj tejto poruchy osobnosti. Výsledky ich prieskumu boli publikované v americkom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Psychológovia sledovali dva roky skupinu 565 holandských detí vo veku od sedem do jedenásť rokov a zároveň aj ich rodičov. Každých šesť mesiacov v štyroch vlnách zaznamenali detský narcizmus, ich sebavedomie, rodičovské nadhodnocovanie a rodičovskú láskavosť.
Zistili, že narcistické črty sa rozvíjali u detí, ktoré od svojich rodičov dostávali prehnanú pozornosť a nadhodnocovali ich skutočné schopnosti. Boli rodičmi preceňované a neustále im bolo dávané najavo, že sú niečo viac ako ostatní. Tieto deti nadobúdali pocit, že sú „nadradené“ a že si oproti ostatným deťom zaslúžia určité privilégiá.
Medzi ďalšie zistenia výskumu napríklad patrilo, že sebavedomie bolo nadobúdané vďaka rodičovskej láskavosti a nie prehnanej pozornosti a chvále rodičov.
Ale čo v skutočnosti podľa vedcov znamená „nadhodnocovanie“ schopností detí a prechvaľovanie?
Vedci sa napríklad pýtali rodičov, či si myslia, že ich dieťa je výnimočnejšie ako ostatné alebo či si zaslúži niečo viac ako ostatné. Pýtali sa tiež, čo si myslia, aké múdre sú ich deti a následne deťom odmerali IQ. Rodičia, ktorí nadhodnocovali schopnosti ich detí (teda napr. ich deti vôbec neboli také múdre, ako o nich rodičia hovorili), rozvíjali narcistické črty.
Čo narcizmus deťom do života prinesie?
Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že narcistické črty sú len akousi malou nepríjemnosťou v povahe človeka. Opak je však pravdou. Narcistické črty môžu deťom nielen v detstve, ale aj dospelosti, spôsobovať množstvo nepríjemností. Takýto ľudia totiž ťažko znášajú kritiku alebo odlišné názory a to môže viesť k ich agresívnemu správaniu.
Samoľúbi ľudia sú zvyknutí, že budú inými zbožňovaní. To sa však po oslabovaní vplyvu rodičov prestane diať. Ich schopnosti v reálnom svete nebudú vynikať, pretože takými v skutočnosti ani nikdy neboli. Robili ich takými iba rodičia. Narcistickému človeku bude chýbať uznanie, chvála a môže trpieť úzkosťou a depresiami, tvrdia vedci.
Čo by si mali rodičia pri výchove vziať k srdcu?
Brummelman tvrdí, že je dôležité, aby sme začali znižovať množstvo týchto detí, ktoré v dospelosti budú trpieť. Mali by sme začať každý vo svojej domácnosti a čo najskôr. Nevytvárať deťom falošný obraz o nich samých. Neprechvaľovať ich výkony. Prestať s neustálym preceňovaním. Zväčša sú za tým všetkým len snahy rodičov o dávanie deťom uznania, ktorého sa im nikdy nedostalo, no aj to má však svoje hranice.
Mali by sme tu byť pre deti a poskytovať im lásku, aby mali dostatočne zdravé sebavedomie a šťastný život. Dostatok lásky podporuje u detí aj rozvoj silného a zdravého sebavedomia a to je kľúčom k ich ďalším úspechom.
