V súvislosti s nedostatočným spánkom sa čoraz častejšie hovorí o zvýšenom výskyte nárastu hmotnosti. Môže naozaj nedostatok spánku za našu nadváhu či obezitu?
Vieceré vedecké výskumy dodnes potvrdili, že spánok je mimoriadne dôležitý pre vývin malých detí, ale aj to, že jeho nedostatok v detstve môže mať ďalekosiahle negatívne následky. Nedostatok kvalitného spánku vplýva na fyziologické mechanizmy zabezpečovania energetickej rovnováhy, osobitne na chuť do jedla, pocit hladu a výdaj energie. To môže viesť k nadváhe a obezite už v detstve. Hoci spánok nemožno považovať za jediný faktor priberania, vedci tvrdia, že vôbec nejde o zanedbateľný faktor a mal by sa brať vážne. Už malé zmeny v energetickom príjme a výdaji môžu byť v budúcnosti problém. Nedostatok spánku napríklad prirodzene vedie k únave počas dňa a tým sa znižuje u človeka fyzická aktivita, čo je hlavnou príčinou obezity.
Riziko cukrovky nedostatočným spánkom narastá
Závažná je aj preukázaná spojitosť medzi cukrovkou a zlými spánkovými návykmi detí. Nedostatok spánku ovplyvňuje schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a môže podľa vedcov zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu. K tomuto záveru dospel aj nedávny výskum realizovaný na britských deťoch. Lekárska škola St. George`s Londýnskej Univerzity robila prieskum na 4525 anglických deťoch vo veku 9 až 10 rokov. Počas určeného obdobia u nich sledovali ich zdravotné problémy, ktoré porovnávali s ich spánkovými návykmi. Zistili, že deti, ktoré nespávali dostatočne veľa mali vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vytvorila cukrovka 2. typu.
Každá hodina spánku navyše sa spájala s nižšou váhou, vyvinutejšou svalovou hmotou a nižšou akumuláciou cukru v krvi, napísali vedci v časopise Pediatrics. Nedostatok spánku podľa nich môže ovplyvniť hladiny hormónov, ktoré kontrolujú chuť do jedla. Spánkový deficit môže mať negatívny dopad na chuť do jedla a schopnosť regulovať hladinu cukru v krvi. Štúdia uvádza, že deti, ktoré spávali menej mali častejšie extrémnu nadváhu alebo boli obézne a mali viac telesného tuku.
Ak sa však pozrieme na problematiku obezity komplexnejšie, vidíme, že nedostatok spánku súvisí s celým radom nežiaducich zmien v metabolizme.
Všeobecne môžeme pozorovať:
- zníženú imunitu dieťaťa,
- nárast hladiny stresového hormónu kortizolu v krvi,
- zníženie schopnosti organizmu udržať správnu hladinu glukózy,
- následne dochádza k poruche ovládania túžby po jedle.
Krátky spánok ovplyvňuje pocit hladu
Krátky spánok súvisí so zmenami hormónov, ktoré regulujú pocit hladu. Deti s nedostatočným spánkom alebo výrazne nepravidelným spánkovým režimom často jedia v nepravidelných intervaloch. Hladiny leptínu (hormón znižujúci pocit hladu) sú pri spánku kratšom ako 8 hodín nízke a hladiny ghrelínu (hormón podporujúci pocit hladu) vysoké.
Profesorka na Oddelení pediatrickej a populačnej medicíny na Lekárskej fakulte Harvardovej univerzity (HMS) Elsie Taveras odporúča, aby lekári naučili mladých pacientov a ich rodičov spôsob, ako dosiahnuť lepší nočný spánok – vrátane stanovenia konzistentného času spánku, odstránenia moderných technológií zo spálne, aby tak pomohli podporovať dobré spánkové návyky, čo tiež môže zvýšiť sústredenosť v škole, zlepšiť náladu a zlepšiť celkovú kvalitu života.
Podľa jej slov je dôležité pred spánkom minimálne 2 – 3 hodiny nekonzumovať žiadne sacharidy (ani ovocie). Ich konzumácia vedie k zvýšeniu cukru v krvi, čo je často príčinou narušenia procesu zaspávania a zhoršenej kvality spánku s prítomnosťou zlých snov. Organizmus na cukor obranne zareaguje vylúčením inzulínu, ktorého úlohou je cukor v krvi regulovať. Tento náročný proces telo počas spánku zaťažuje.
Potreba spánku u dieťaťa je významnejšia než u dospelého
Nečakajme, kým sa u dieťaťa budú často objavovať negatívne emócie, nábeh na depresiu, stavy úzkosti, strachu, častý stres a výrazne sa stupňujúca aj agresivita dieťaťa. Rodičia by mali doceniť biologickú potrebu dieťaťa dostatočne dlhého a kvalitného spánku.
Varovné signály, kedy je najvyšší čas navštíviť lekára:
- výskyt opakovaných infekcií kože a ústnej dutiny,
- časté vylučovanie veľkého množstva moču,
- ospalosť,
- zvýšený smäd,
- pravdepodobné zhoršenie zraku.
Vzťah medzi spánkom a metabolizmom je podľa výskumov akýmsi začarovaným kruhom. Metabolické podmienky ovplyvňujú spánok, ale metabolizmus je ovplyvnený kvalitou a dĺžkou spánku. Čím menej deti oddychujú, tým viac sa zvyšuje riziko cukrovky 2. typu. Tieto deti majú problém s tvorbou a spracovaním inzulínu. Telo si tak začína ukladať tuk, aby malo energiu na fungovanie v čase krízy. Glukózová tolerancia je výraz, ktorým sa vyjadruje, ako organizmus reguluje dostupnosť využitia krvnej glukózy v tkanivách a mozgu. Keď je v štádiu hladu, hladina glukózy a hormónu inzulínu v cirkulujúcej krvi je vysoká a znamená to, že organizmus glukózu nevyužíva správne.
Prečítajte si tiež: Kedy majú chodiť deti spať a koľko spánku potrebujú? (TABUĽKA)
Dieťa má ísť spať skôr, než na ňom spozorujeme únavu
Pri spánku nie je dôležitý iba správny počet hodín, ale celkovo by ste deťom mali nastaviť aj dobrý spánkový režim. To znamená, že do postele by nemali chodiť veľmi neskoro. Taktiež im neprospieva, keď majú veľké výkyvy v spánku, preto by mali chodiť do postele v približne rovnaký čas a to isté platí aj pri vstávaní. Vďaka tomu všetkému si ich telo lepšie oddýchne a tým znížime aj riziko vzniku cukrovky či iných ochorení.
