Články: Pre študentov
O projekte


 

Dôsledky nedostatku spánku u detí

Slávka Ivančová
Autor článku
Foto: Bigstock
Čím menej spánku dieťa dlhodobo má, tým väčšie problémy môže mať. / Foto: Bigstock

Nevyspaté deti nie sú len podráždené a nervózne. Nedostatok spánku má na zdravie detí množstvo negatívnych dopadov. Prečo dbať na detský spánok a nedávať deti do postele až vtedy, keď sú unavené?

 

Mnohí rodičia sa sťažujú, že ich deti nevedia pred 22:00 zaspať. Neurológovia však tvrdia, že ich to len jednoducho rodičia nenaučili a dôsledky tohto „zlozvyku“ nenechajú na seba dlho čakať. Unavený organizmus dieťaťa pracuje v akomsi slabom režime. V dôsledku pravidelného alebo dlhodobého nedostatku spánku môžeme hovoriť aj o spomalení a ohrození zdravého vývoja mozgu. Dieťa sa musí naučiť zaspávať podstatne skôr.

 

Spánok je stav, kedy dochádza k útlmu funkcie centrálnej nervovej sústavy. Je základnou fyziologickou potrebou a ako stav odpočinku je pre regeneráciu organizmu nevyhnutný. Ak sa doba spánku potrebná na zotavenie výrazne skracuje, čaká nás zhoršenie myslenia, pamäti a pozornosti. Nedostatok nepretržitého spánku má negatívny vplyv na mozog a telo.

 

Deti spia málo

Podľa Talianskej asociácie pre výskum a výchovu v otázkach spánku Assirem spí 50 percent detí menej ako by malo. Štúdie Ako spia deti v Taliansku sa zúčastnilo 365 detí vo veku ôsmich rokov. Ukázalo sa, že polovica z nich nespí dostatočne veľa. Deti vo veku od šiestich do jedenástich rokov by mali spať 9 až 12 hodín denne. Každé tretie dieťa nechcelo ísť spať a 9,6 percenta malo problémy so zaspávaním. Nedostatočný spánok či jeho zlá kvalita sa týkajú 26,1 percenta detí, ktoré potom majú problémy so vstávaním, a 15,2 percenta detí sa budí unavené.

 

Asi tridsať percent detí mladších než štyri roky si podľa prieskumu japonského ministerstva kultúry ľahne do postele neskôr ako o desiatej večer. Polovica deviatakov ide spať medzi desiatou a jedenástou hodinou, asi dvadsať percent okolo polnoci alebo o jednej ráno.

 

Nadmerná činnosť buniek neprospieva

Vedci tvrdia, že dlhodobá spánková deprivácia povzbudzuje mozgové bunky v nadmernej činnosti. To je síce na krátku dobu pre mozog prospešné, pretože sa zbavuje opotrebovaných neurónov a škodlivých látok a obnovujú sa signálne cesty. No z dlhodobého hľadiska to podľa výskumníkov môže spôsobiť, že mozog začne akoby požierať sám seba, keďže mozgové bunky začnú nadmerne ničiť aj tie vyčerpané. 

Gliálne bunky - tvoria spolu s nervovými bunkami nervové tkanivo a často sa nazývajú lepidlom nervového systému. Stávajú sa aktívnejšími, keď je telo vyčerpané od nedostatku spánku. Typom gliálnych buniek sú takzvané astrocyty, ktorých úlohou je prerušovanie synapsií, teda spojení medzi nervovými bunkami v mozgu. Zistilo sa, že časti synapsií boli kvôli nedostatku spánku doslova zjedené astrocytmi.

 

Spánkový dlh nemožno dohnať

Dlhoročný vedecký výskum poukazuje na to, čo sa deje s ľudským telom, keď málo spíme. Je pre nás varovným prstom, že nedostatok spánku vedie k vážnym zdravotným problémom. Už ráno po prebudení môžeme cítiť problémy rôzneho druhu. Nemôžeme sa sústrediť a sme extrémne pomalí. Keď sa to opakujte každý deň, naše krátkodobé i dlhodobé zdravie môže byť ohrozené. Navyše chyby, ktoré v dôsledku únavy môžeme napáchať, môžu byť fatálne.

 

Nová štúdia z Michiganskej štátnej univerzity, ktorá je tou najrozsiahlejšou ohľadom témy nedostatku spánku, bola publikovaná v magazíne Journal of Experimental Psychology: General. Ako uvádzajú jej autori, chyby, nech už ide o tie obyčajné alebo katastrofické, ako boli napríklad udalosti v Černobyle, ropné škvrny po stroskotaní tankera Exxon Valdez a výbuch raketoplánu Challenger, boli spôsobené práve pre nedostatok spánku.

 

Spánkový dlh dieťa v skutočnosti nemôže dohnať. / Zdroj: Bigstock

 

Čo sa deje s detským organizmom, keď mu chýba spánok? 

Nie je žiadnym tajomstvom, že spánkový deficit vedie k zdravotným poruchám, ako sú obezita, srdcové choroby, alebo kognitívne poruchy.

Lekárska škola St. George`s na University of London robila prieskum na 4525 anglických deťoch vo veku 9 až 10 rokov. Počas určeného obdobia na nich sledovali ich zdravotné problémy, ktoré porovnávali s ich spánkovými návykmi. Deti, ktoré spali menej, trpeli s väčšou pravdepodobnosťou extrémnou nadváhou alebo boli obézne. Vedci upozornili, že takéto deti s väčšou pravdepodobnosťou majú problémy aj s pravidelnosťou stravovania. Preskakujú jedlá a jedia v nepravidelných časoch. To má negatívny dopad na ich chuť do jedla a tiež reguláciu cukru v krvi. Častejšie siahajú po pochutinách, keďže sa u nich produkuje menej hormónu leptínu a preto sú viac hladné. Asociácia amerických pediatrov upozorňuje rodičov, že dieťa v tomto veku by malo spávať minimálne deväť hodín denne, aby sa mohlo zdravo vyvíjať.

 

Prejavy nedostatku spánku:

  • nevyspaté dieťa je predráždené, nervózne, na veci reaguje ináč ako odpočinuté, spokojné dieťa. Často sa hnevá a kvôli tomu sa zhoršuje aj vzťah medzi rodičmi a dieťaťom.
  • Nedostatok spánku má vplyv na poruchy správania, aj poruchy pozornosti.
  • Nevyspaté dieťa je nestabilné, vzdorovité, hyperaktívne.
  • Niektoré deti sú agresívnejšie než ich „vyspatí“ spolužiaci.
  • Nedostatok spánku sa prejaví aj zníženou kondíciou.
  • Deficit spánku spôsobuje napríklad aj permanentnú únavu. S ňou je veľmi úzko spojená  melanchólia. Dlhodobý spánkový deficit môže viesť až k depresii.
  • Často sú dôsledkom aj nočné mory. Dieťa sa zobudí, plače, nedá sa upokojiť.
  • Pri dlhodobom nedostatku spánku sa deťom zhorší imunita. Ťažšie odolávajú chorobám a prechádzajú z jedného ochorenia do druhého.
  • Počas spánku je znížená tvorbu moču. Pri nedostatku spánku dochádza k opačnému procesu, ktorý vedie k jeho zvýšenej produkcii. U detí tak môže dochádzať k nočnému pomočovaniu.
  • Unavené dieťa sa menej zaujíma o mimoškolské aktivity či o kontakty s rovesníkmi.
  • Dieťa je menej odolné voči stresu. Spánkový deficit núti mozog uvoľňovať stresový hormón kortizol.
  • Trpí častejšie bolesťami hlavy. Silné bolesti hlavy môžu prerásť až do migrény.
  • Nedostatočný spánok môže mať vplyv na poruchy rastu. Keďže rastový hormón sa uvoľňuje počas spánku do polnoci, ak chodia deti  do postele neskôr ako o desiatej večer, môžu mať nižší vzrast.
  • Pamäť nevyspatého dieťaťa je v slabom stave, ťažšie sa učí.
  • Ťažkosti s trávením. Dobrý spánok dokáže pomôcť aj pri problémoch s trávením. Pokiaľ mávajú deti bolesti žalúdka a hlavne ak mávajú časté hnačky, tak sa ich stav vždy počas únavy zhorší.
  • S chronickým spánkovým deficitom súvisí aj obezita, lebo unaveným deťom sa nechce hýbať. Mnohé vedecké výskumy potvrdili spojitosť medzi cukrovkou a zlými spánkovými návykmi. Štúdia uskutočnená na Univerzite v Chicagu rozšírila toto tvrdenie a poukázala na to, že cukrovka predchádza obezite. Výskumníci zistili, že nedostatok spánku môže zhoršiť akumuláciu mastných kyselín v krvi, čo nepriaznivo vplýva na hladinu cukru v krvi.
  • Zhoršenie zraku. S únavou a dlhodobým nedostatkom oddychu sa deťom zhoršuje zrak. Ide iba o dočasný problém, no pokiaľ deti nosia okuliare, môže im to ešte viac skomplikovať situáciu.

 

Včasný večerný scenár začínajúci večerou, pokračujúci cez rozprávku až po čistenie zúbkov, má na spánok dieťaťa významný vplyv. Mnoho detských neurológov sa zhoduje v tom, že problémy detí spôsobené nedostatkom spánku po správnom nastavení večerného rituálu a zabezpečení kvalitného a dostatočného spánku, sa výrazne eliminujú alebo úplne vymiznú. 


Čítajte viac o téme: Spánok detí, Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.