Ako u tínedžerov podporovať dobré duševné zdravie?

Starať sa o psychiku by sme mali učiť deti čo najskôr.
Starať sa o psychiku by sme mali učiť deti čo najskôr. / Foto: Bigstock

Dospievanie je pre dieťa náročným obdobím. Ako môže toto obdobie zvládnuť dobre a stať sa odolným človekom?

 

Podobne ako pri fyzickom zdraví, aj pri duševnom zdraví sa často stáva, že si naň spomenieme, až keď sa „niečo deje“. Napriek tomu, že príčiny psychických ťažkostí nie sú vždy jednoznačné, prevenciu máme do veľkej miery vo svojich rukách. Budovaním odolnosti voči stresu a pestovaním duševnej pohody dokážeme predchádzať či lepšie zvládať náročné životné situácie či prípadné duševné ochorenie. Príkladom môže byť depresia, ktorú niekedy v živote zažije takmer každý štvrtý človek, no v čase dospievania môže depresia postihnúť 6 až 8% mladých ľudí. Pomôcť im môžu práve ich rodičia.

 

Tínedžeri prežívajú počas dospievania psychicky veľmi náročné obdobie. Puberta je pre nich búrlivé obdobie zmien, s ktorými sa musia vyrovnávať. Mení sa ich telo, budujú si nový sebaobraz, hľadajú a ukotvujú svoju identitu, ale aj miesto v rodine, medzi rovesníkmi a v spoločnosti. Prichádzajú prvé skúsenosti a sklamania so zamilovanosťou, zvyšujú sa nároky na prospech v škole. V neposlednom rade je tu rastúci tlak, aby si vybrali svoje ďalšie profesijné smerovanie, napriek tomu, že majú veľmi málo skúseností, ktoré by im mohli pri voľbe budúceho povolania pomôcť. To všetko vytvára tlak a stres, ktorý môže prerásť až do úzkosti alebo depresívnych stavov.

Aj preto by malo byť súčasťou dospievania postupné osvojovanie si stratégií na lepšie zvládanie stresu a vedomá podpora svojho duševného zdravia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je duševné zdravie stavom duševnej pohody, kedy dokážeme napĺňať svoj potenciál, úspešne čeliť stresu, žiť produktívny a naplnený život, ktorý má pozitívny dopad aj na našu širšiu komunitu.

 

Ako podporiť dospievajúce deti v osvojení si dobrých zvykov, aby zostali silnými a odolnými nielen v náročnom období dospievania, ale aj neskôr v dospelosti?

 

Podľa Americkej psychologickej asociácie by mohli rodičia svojim dospievajúcim deťom pomôcť nasledovne:

  • Buďte im príkladom – to je to najlepšie, čo môžete urobiť. Pokiaľ sami nežijete odporúčaniami pre duševné zdravie, ťažko môžete o nich poučovať druhých. Otvorene preto s vašimi deťmi hovorte o tom, ako sa vám darí zvládať stres a kde vidíte priestor pre svoj rast.
     
  • Dávajte deťom primeranú zodpovednosť. Vaše deti sa musia časom naučiť riešiť svoje problémy samy. Vždy môžete svoje dieťa vypočuť, poradiť mu, no povzbudzujte ho, aby sa pokúsilo vyriešiť problém samo. Nemalo by očakávať, že problémy vyriešite vždy zaňho. Tak život totiž nefunguje. Samozrejme, v náročných situáciách mu neváhajte poskytnúť pomocnú ruku.
     
  • Pomáhajte deťom zvládať médiá. Vaše deti by mali mať istotu, že s vami môžu hovoriť napríklad o kyberšikane, prípadne o inom obsahu, ktorý im je na internete nepríjemný. Skúste pomocou vašich detí viac porozumieť technológiám, ktorými žijú, neodsudzujte ich za to (čo neznamená, že im nemôžete dávať pravidlá ohľadom používania mobilu a pod.).
     
  • Pomôžte mladým prekonať negatívne myšlienky. Keď počujete vaše dieťa, ako sa sťažuje, že je otrasné v škole alebo má hrozné vlasy, nenechajte to bez povšimnutia. Skúste mu ponúknuť inú, pozitívnejšiu perspektívu. Isto namietnete, že dieťa vás verbálne odbije a váš pohľad neprijme. Napriek tomu je dôležité, aby rodič dokazoval dieťaťu, že vidí jeho svetlé stránky. To platí aj v momentoch, keď dieťa skutočne zlyháva – pomôžte mu vidieť, čo všetko už dokázalo a čo sú jeho silné stránky. Opäť v tomto môžete ísť dieťaťu príkladom – isto aj vy máte zlé dni, kedy sa musíte prinútiť myslieť pozitívne.
     

Okrem týchto tipov môžete skúsiť vaše dieťa pozývať do aktivít, o ktorých viete, že majú dlhodobý pozitívny účinok pre jeho zdravie a pomáhajte mu tak budovať zdravé návyky. Pomôcť môže, keď budete hľadať prieniky vašich a jeho záujmov.

 

Základom podpory tínedžera je dobrý vzťah s rodičom. Ten, samozrejme, počas dospievania prechádza turbulenciami, no napriek tomu môže rodič svojmu dieťaťu pomôcť osvojiť si niektoré z užitočných tipov pre podporu duševného zdravia a zvládania stresu. Vyhnite sa poučovaniu a frázam: „Nemysli na to a sadni si ku knihám.“ Namiesto toho používajte viac partnerský a empatický jazyk, napríklad: „Musí to byť teraz náročné, mne v takých chvíľach pomáha... Čo si myslíš, že by pomohlo tebe?“ alebo „Nečudo, že sa cítiš z toho nanič. Bola by však škoda, ak by ťa takéto starosti prevalcovali. Niektorým ľuďom pomáha...“ Samozrejme, každý rodič pozná svoje dieťa a je dobré, aby hľadal vlastné spôsoby, ako dieťaťu ponúknuť pomoc. Tínedžerom môžu pomôcť tieto tipy:

 

1 | Základom je sebapoznanie

Na ceste k duševnému zdraviu a pohode by mladých mala sprevádzať ochota lepšie spoznať samých seba a pracovať na sebe. Hoci ide o celoživotný proces, ktorý v každej etape života prináša nové výzvy a poznania, v období dospievania má svoje špecifické miesto. Súčasťou sebaporozumenia je aj postupné budovanie akceptácie seba samého.

 

Metódy sebapoznávania a sebaakceptácie:

  • Relaxačné cvičenia. Okrem vnútornej harmónie ich naučia lepšie počúvať vlastné myšlienky, signály svojho tela a stanú sa k sebe citlivejší.
  • Písanie. Písaním denníka, myšlienok, či postrehov si budujú návyk pravidelného zastavenia sa a evalvácie, čo sa s nimi v živote deje.  Popularite sa aktuálne tešia tzv. denníky vďačnosti. Každý deň si môžu zaznamenať hoci aj drobnosť, za ktorú sú vďační.
  • Pravidelná sebareflexia. Nech si vyhradia deň v týždni či v mesiaci, ktorý budú venovať sebe, premýšľaniu nad svojimi snami, či plánmi. Pravidelné momenty na sebareflexiu a premýšľanie o svojom smerovaní im pomôžu nestratiť sa v každodennej rutine povinností.

 

Pomoc môžu nájsť aj u odborníkov či už ide o psychoterapeuta alebo kouča.

 

Ak budú pracovať na sebapoznaní, získajú viacero výhod:

  • Pochopia, ako na nich rôzne situácie vplývajú a dokážu vedome pracovať na svojom správaní a reakciách.
  • Dokážu pomenovať svoje emócie a otvorene o nich hovoriť s blízkymi osobami.
  • Dokážu vnímať svoje telo a signály, ktoré vysiela (napr. napätie).
  • Budú si vedomí svojej jedinečnosti, poznať svoje silné stránky a akceptujú vlastnú zraniteľnosť.
  • Budú sami sebou a vybudujú si zdravé sebavedomie.
  • Zostanú duševne aktívni v každom veku.
     

2 | Fyzická aktivita ako cesta k duševnému zdraviu

Starostlivosť o fyzické zdravie ide ruka v ruke so psychickým zdravím. Do našej každodennej rutiny by mal patriť pohyb, či už ide o náš obľúbený šport alebo prechádzku so psom. Pokiaľ chceme znásobiť pozitívne účinky fyzickej aktivity, postarajme sa, aby sme spolu s pohybom strávili viac času v prírode.

 

S pohybom môže začať vaše dieťa už dnes:

  • Podporte svoje dieťa, aby si vybralo fyzickú činnosť, ktorú má rado. Nemusí byť predsa vrcholovým športovcom. Môže si zatancovať pri piesni, poupratovať, pracovať v záhrade, poprechádzať sa so psom či priateľmi.
  • Pomôžte tínedžerovi, aby si stanovil primerané ciele. Obzvlášť pokiaľ sa vaše dieťa dlhodobo nevenovalo fyzickej aktivite, malo by začať malými krokmi. Môže si napríklad zacvičiť ľahké strečingové cviky 10 minút denne alebo vystúpiť o zastávku skôr a prejsť sa do školy či práce peši. Postupne si telo na pohyb privykne a bude mať z pohybu radosť.
  • Vaše dieťa môže pomôcť k zmene aj vám. Mať parťáka v športovej aktivite, ktorý nás stráži a motivuje nám môže pomôcť vo vybudovaní zdravej rutiny. Dajte svojmu tínedžerovi pocit dôležitosti a požiadajte ho, aby sa stal vašim parťákom vo vašich pohybových cieľoch. Možno sa k vám neskôr pridá alebo ho inšpirujete, aby sa tiež viac hýbal (obzvlášť keď uvidí, že je možné prekonať počiatočnú nechuť a ťažkosti).
     

3 | Obklopujte sa ľuďmi, ktorých máte radi a pestujte zdravé vzťahy

Udržiavať blízke vzťahy s druhými ľuďmi je dôležitým predpokladom duševného zdravia. Naše vzťahy sú totiž  pre nás zdrojom dôležitej spätnej väzby. Nachádzame v nich zábavu a oddych a v neposlednom rade tvoria podpornú sieť. Psychohygiena by preto nemala byť zameraná iba na naše „ja“.  Súčasťou psychohygieny by malo byť nielen vytváranie vzťahov, ale aj rozvíjanie empatie a súcitu pre druhých. V tejto oblasti by mal ísť práve rodič príkladom svojmu dieťaťu.

 

Nečakajte na iniciatívu druhých. Žijeme v zaneprázdnenej dobe. Preberte iniciatívu, zavolajte, zorganizujte sami stretnutie priateľov, rodiny a blízkych. Neváhajte obnoviť staré priateľstvá. Dávate tým dobrý signál do rodiny, že skutočné priateľstvá prežijú aj dlhé odmlky a naša aktivita je pre zachovanie vzťahov kľúčová.

 

Zaujímajte sa o svoju komunitu. Pre človeka sú dôležité nielen blízke vzťahy s rodinou a priateľmi, ale aj pocit spolupatričnosti so širšou komunitou. Poznáte svojich susedov? Viete niečo o histórii miesta, kde žijete? Spoznajte miesta, kde sa ľudia z vašej komunity stretávajú a zapojte sa do života aj mimo dverí svojho bytu. Skúste dobrovoľnícky pomôcť organizácii, ktorá pôsobí vo vašom okolí. Mnohé obce organizujú brigády, rôzne podujatia – to sú príležitosti, ako sa môžete lepšie zžiť s prostredím, kde žijete. Vaše dospievajúce dieťa sa síce možno nebude do aktivít hrnúť s vami – môžete s ním však diskutovať o tom, čo vám to dáva a prečo v dobrovoľníctve vidíte zmysel. Nechajte však dieťa, aby mohlo samo objavovať svoj zmysel pre spoločenskú zodpovednosť, no nikdy ho netlačte do verejnoprospešných aktív. Pokiaľ sa však niečomu prospešnému už venuje, podporujete ho. Sú to činnosti, ktoré síce neprinesú peniaze, no tínedžer získa bohaté skúsenosti.

 

4 | Doprajte si zdravý spánok

Prinútiť tínedžera, aby išiel skôr spať je pre rodiča takmer nerealistický cieľ. Spánok je však nepochybným základom pre naše fyzické, ale aj psychické zdravie. Napriek tomu ho máme tendenciu od detstva až po dospelosť veľmi zanedbávať. Pokiaľ máte sami nezdravé spánkové návyky, neočakávajte, že vaše dieťa to bude mať inak.  

 

Ak sa vaše dieťa sťažuje na problémy so spaním, môžete mu pre lepší spánok odporučiť aj tieto tipy Svetovej spánkovej spoločnosti:

  • Skúste si ustáliť rituál spánku. Vytvorte si pravidelný čas ukladania do postele a vstávania, pred spaním sa venujte relaxujúcim a pokojným aktivitám.
  • Pred spaním sa vyhýbajte alkoholu, fajčeniu a ťažkým jedlám.
  • Denná fyzická aktivita môže urýchliť zaspávanie.
  • Spálňu pred spaním vyvetrajte, doprajte si pri zaspávaní ticho a tmu.
  • Dajte vašej spálni alebo posteli príjemný vzhľad – taký, ktorý vás bude pozývať ku spánku.
     

5 | Nedovoľte stresu, aby vás pohltil

Určitý level stresu dáva nášmu životu vášeň a energiu – prvé rande, svadba, narodenie dieťaťa. Termín v škole alebo v práci môžu byť pozitívne stresory, ktoré náš život obohacujú. Mali by sme byť však k sebe vnímaví a naučiť sa spoznať, kedy je stresu na nás príliš. Nedokážeme sa vyhnúť všetkým stresujúcim situáciám, preto by sme sa naučiť čo najzdravšie zvládať stres.
 

Naučte vaše deti zvládať stres:

  • Učte deti, že voľný čas je dôležitý a mali by sme ho využiť. Podporte deti, aby si vedeli užiť čas strávený pre seba, na znovunadobudnutie sily a uvoľnenia. Väčšinou rodičia dohliadajú na plnenie povinností, ale aj voľnému času treba venovať pozornosť. Podporuje svoje deti v ich záľubách, učte ich relaxovať a vyhľadávať aktivity, ktoré im pomôžu udržiavať dobrú náladu.
  • Pomôžte deťom pochopiť, ako ich postoj pomáha vytvárať stresovú situáciu. Pri každodenných stresoroch sa stáva, že väčší stres vytvára naša hlava, ako samotná skutočnosť, ktorej čelíme. Máme tendenciu veci vidieť čierno-bielo a predpovedáme katastrofické scenáre. Naučme svoje deti preto rozlišovať medzi objektívne stresujúcou situáciou a tým, čo si my sami namýšľame.
  • Neporovnávajme naše deti s druhými a učme ich robiť to isté. Je v poriadku mať ciele a sny, no porovnávaním s druhými podkopávame dôveru v seba. Často nás a naše deti nabádajú k nezdravému porovnávaniu sociálne siete. Preto by sme mali deťom neustále pripomínať, že porovnávanie iba zbytočne zvyšuje stres a mali by sme sa mu vyvarovať.  
     

6 | Dávajte svojmu životu zmysel

Viaceré výskumy potvrdzujú, že k životnej pohode pomáha, pokiaľ v živote cítime zmysel. Práve v období dospievania môže deťom ich život pripadať nezmyselný, majú pred sebou viac otázok ako odpovedí. Rodič by tieto ich pocity nemal bagatelizovať. Práve naopak, skúste sa s vašim tínedžerom férovo porozprávať, ako sa u vás vyvíjal pocit zmyslu života, ako ste veľakrát (nielen v čase mladosti) pociťovali krízu, čo vás z nej dostalo. Jedným z dôležitých zdrojov, odkiaľ čerpáme zmysel v živote, sú naše ciele.

 

Ciele v živote by mali byť:

  • pozitívne - vieme, čo chceme dosiahnuť (vyhýbame sa negatívne formulovaným cieľom, ktoré vyjadrujú to, čomu sa chceme vyhnúť)
  • špecifické - čím je cieľ konkrétnejší, tým je pre nás ľahšie uchopiteľnejší a dosiahnuteľnejší

 

Vysvetlite deťom, že hľadanie zmyslu života, rovnako ako poznávanie seba samého, je celoživotný proces. Pokiaľ tínedžera trápi, že jeho životu chýba hlbší zmysel, zrejme kladie na seba veľké nároky. Je však zároveň v poriadku tento pocit v živote prežívať – vnímajme ho ako kontrolku, ktorá nám vysiela skoré varovanie. Možno je práve teraz správny čas viac premýšľať nad tým, čo v živote tínedžer chce a zamerať sa na veci, na ktorých skutočne záleží (zdravie, blízke vzťahy a podobne).
 

Správnymi krokmi dokážu tínedžeri chrániť svoje duševné zdravie, oddialiť niektoré problémy a zmierniť, či prípadne úplne vyliečiť niektoré ochorenia. A nielen to. Môže to byť cesta, ako naplniť svoj potenciál, rozvíjať sa a cítiť sa v živote dobre. Tak ich v tom ako rodičia smelo podporujme.

 


Použité zdroje:
Halama, P. (2007). Zmysel života z pohľadu psychológie. Bratislava: Slovak Academic Press.
World Health Organization. (2004). Prevention of mental disorders : effective interventions and policy options : summary report. ISBN 92 4 159215 X.
National Institute of Mental Health: 5 Things You Should Know About Stress
Zdieľať na facebooku