Kyberšikana môže vaše dieťa potichu ničiť. Ako jej predchádzať?

Hoci sa kyberšikana deje vo veľkom rozsahu, neraz o nej rodičia detí ani netušia. Deti si žijú vo svete digitálnych médií vlastný život, ktorý majú rodičia len zriedkavo pod kontrolou.
Hoci sa kyberšikana deje vo veľkom rozsahu, neraz o nej rodičia detí ani netušia. Deti si žijú vo svete digitálnych médií vlastný život, ktorý majú rodičia len zriedkavo pod kontrolou. / Foto: Bigstock

Hoci sa kyberšikana deje vo veľkom rozsahu, neraz o nej rodičia detí ani netušia. Deti si žijú vo svete digitálnych médií vlastný život, ktorý majú rodičia len zriedkavo pod kontrolou. Ak by to však bolo inak, mnohé z nich by sa dočkali pomoci včas.


Od šikany ku kyberšikane

Deti boli ešte donedávna šikanované v rámci triedy, na školskom dvore, krúžku alebo na ihrisku pri dome. Dnes sa však prípady ubližovania, zraňovania a zosmiešňovania presunuli aj do virtuálneho priestoru. Nabrali novú formu a dokážu ublížiť ešte intenzívnejšie a s väčšími následkami. Psychologička Lenka Lipanová je spoluautorkou knihy Nedospelé deti, kde sa venuje problematike kyberšikany. Hovorí, že v prípade klasickej šikany mali deti kedysi možnosť ukryť sa doma. Domov bol bezpečné miesto, kde agresor nemal možnosť vstúpiť a dieťa tu našlo útočisko. „Pred kyberšikanou sa však nedá skryť ani vo vlastnej izbe,“ vysvetľuje. „Kyberšikana sa deje prakticky kdekoľvek a kedykoľvek. Tlak na šikanovanú obeť tak môže nabrať neznesiteľné rozmery,“ upozorňuje Lipanová. Klasická šikana sa rozširuje postupne. Nejaký čas trvá, kým si agresor získa svojich podporovateľov. „Kyberšikana sa však môže v sekunde rozšíriť medzi obrovské množstvo ľudí a naraz vytvárať názor, ktorý ostatní nekriticky preberú. Pri klasickom šikanovaní vieme agresora pomenovať, no pri kyberšikane sa identitu skutočného autora vôbec dozvedieť nemusíme. Obeť tak môže žiť dlhšiu dobu v atmosfére, kedy nevie, komu vlastne môže a nemôže dôverovať, “ približuje v knihe Nedospelé deti psychologička.

Ukazuje sa však, že ani ich jasná identita pri ubližovaní v online svete nie je problém. Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková hovorí, že deti dokážu byť na internete krutejšie ako v reálnom živote. Mnohé by do očí spolužiakom nikdy niečo také škaredé, čo napíšu na sociálnu sieť, nepovedali, ale internet to znesie. Za 3 lajky navyše urobia čokoľvek. Robia zo seba to, čo nie sú. Chcú mať pozornosť, moc a dominanciu. Nevnímajú, ako to ohrozuje druhých,“ približuje psychologička, ktorá sa na svet internetu špecializuje už niekoľko rokov. Hovorí, že ich morálka sa na internete mení. Ony to chápu ako iný svet, kde sa môže všetko. Zaráža ju, ako dokážu vystupovať v diskusiách, aké slová tam používajú a aké názory tam prezentujú.

Psychologička Lenka Lipanová upozorňuje aj na fakt, že pri bežnej šikane si odjakživa vyberali deti svoje obete podľa istých znakov – obeť bývala v porovnaní s nimi slabšia. „Pri kyberšikane si dieťa pokojne trúfne vynadať aj učiteľke za zlú známku odoslaním správy z falošného konta. Pri klasickej šikane vidíte agresorovi do očí. Pri kyberšikane nemusíme vôbec vedieť „odkiaľ vietor fúka“,“ dodáva.

 

Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU:
Deti a technológie: ESET Parental Control

 

Internet sa stal falošným miestom bezpečia

Katka prišla do ambulancie psychologičky Lenky Lipanovej, keď mala štrnásť. Bolo to krehké, mladé, krásne dievča. Len ťažko hľadala slová, kým prezradila, čo sa jej prihodilo. Katka priznala, že má dnes s rodičmi dobré vzťahy, no donedávna to tak nebolo. Opakovane sa s nimi hádavala kvôli Facebooku. Nechceli, aby na ňom trávila celý svoj voľný čas. „Mala som strašne veľa priateľov. V kuse sme si čosi písali, riešili, zdieľali. Páčilo sa mi to. Niekedy som nevedela zaspať do rána, lebo som sledovala, čo tam pribúda. Reči rodičov mi prišli trápne,“ opisovala Katka, prečo to bol svet, ktorý ju napĺňal. V tom čase spoznala na Facebooku aj jedného chlapca. Písali si také bežné veci. Neprišlo jej na ňom nič zvláštne. „Zrazu chcel, aby som mu poslala nejaké fotky. Také v spodnej bielizni. Aby vraj videl, akú babu pozná a či sa mu páčim,“ opísala. Čo bolo horšie, neváhala. Sama neviem, prečo som to urobila. Vtedy mi to celé akosi dávalo logiku. Bola som ako pobláznená a páčilo sa mi, že je zo mňa hotový,“ hovorí zahanbene. „Pripadala som si, že konečne žijem, že som už žena a robím odvážne veci,“ spomína. Vypýtal si od nej adresu. Nepovedal prečo. Katka mu ju poslala a ako bonus mu nafotila aj výhľad zo svojho okna. Nevysvetliteľne. „Ani som ho vlastne nepoznala. Viem len, že to bol Samo a mal 16 rokov. Dovtedy sme si písali iba cez Facebook. Viem, že to znie blbo. Neviem, prečo som to vtedy urobila. Vkuse sme si písali, mala som jednoducho pocit, že ho dobre poznám,“ vysvetľuje Katka. Jedného dňa však Samo nečakane zazvonil pred dverami ich bytu. Nikto nebol doma. Nemyslela na nič zlé, a tak ho dobrovoľne vpustila i dnu. Vraj sa zdrží len na kávu. Po chvíli sa však zmenil na niekoho úplne iného a znásilnil ju. Scénu si natočil na video, jednoducho zabuchol dvere a odišiel. Katka s plačom priznala, že trestné oznámenie podať nechcela, lebo sa bála ešte väčšieho verejného poníženia. Samo však video ukázal kamarátom, tí sa jej ozývali a dvojzmyselne naznačovali, že o všetkom vedia. „Som teraz všetkým na posmech,“ hovorí nešťastne o situácii, z ktorej neexistuje cesta späť.

Deti sa naučili na sociálne siete a na čety unikať pred realitou. Mnohé tomuto miestu a ľuďom, ktorých tu stretnú, bezvýhradne dôverujú. Príbehy vážneho ublíženia považujú na hony vzdialené od ich reálneho života. A nejde len o tie najmenšie deti. Život online sa však veľmi ľahko môže premeniť na reálny zážitok.

 

Scenárov, ktoré na internete pri komunikácii s cudzími ľuďmi môžu nastať, je nekonečne veľa.


 

Kyberšikana má rôzne podoby

Kyberšikana môže mať rôzne podoby. Pre deti extrémne nebezpečné, ako ju zažila Katka, ale aj na prvý pohľad neškodné, ktoré vyzerajú ako sranda. Je to obyčajné ohováranie a zosmiešňovanie prostredníctvom komentárov k fotografiám či videám alebo statusom na sociálnych sieťach, anonymné telefonáty a správy až po zastrašovanie, vydieranie, zverejňovanie intímnych či upravených fotografií alebo videí. Obzvlášť vážnou kategóriou sú práve tie videá, ktoré zachytávajú agresívne správanie a alebo sexuálne útoky, s ktorým mala skúsenosť i Katka.

Neškodným správaním na internete sa deťom môže zdať aj vylučovanie kamarátov či spolužiakov z uzavretých skupín. Aj v tomto prípade však ide o kyberšikanu, ktorá niekomu ubližuje a môže viesť k vážnym psychickým problémom dieťaťa i skratovému konaniu.

Podľa prieskumu, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) v Bratislave v spolupráci s eSlovensko vyplynulo, že najčastejšie sa mladí ľudia stretávajú na internete s nadávaním, vysmievaním a šírením nepravdivých informácií. Uviedla to takmer polovica respondentov.

 

Rodičia by internet nemali podceňovať

Internet a sloboda tohto priestoru môže v rukách detí napáchať veľa zla. Stále je však mnoho rodičov či pedagógov, ktorí jeho silu podceňujú. Psychoterapeutka Jana Štúrová vo svojej knihe Zabudnuté deti uvádza, že okolo 10. roku života, čo je akási príprava na pubertu, už nemusí rodina úplne napĺňať potrebu nových podnetov a dieťa ich hľadá mimo rodiny a školy. Viac sa otvára vonkajším novým možnostiam a dôveruje neznámym veciam. Prieskum realizovaný VÚDPaP a eSlovensko navyše odhalil, že takmer 90 percent mladých ľudí nepovedalo o incidente kyberšikany, s ktorým sa stretli, nikomu dospelému. Len 6,9 % z tých, ktorí sa odhodlali zveriť dospelému, to povedalo rodičom. Nie je preto nič nezvyčajné, že rodičovi uniknú veľmi dôležité zážitky v živote dieťaťa, ktoré ovplyvňujú jeho psychiku. Rodič však môže kyberšikanu u svojho dieťaťa rozpoznať aj na základe určitého správania. Klinický psychológ a psychoterapeut Martin Čižmárik tvrdí, že rodičia by mali spozornieť, ak dieťa zisťuje, ako si môže zablokovať osobu na sociálnych sieťach, prichádzajúce hovory alebo sms. V živote dospievajúceho je tiež neobvyklé, ak dobrovoľne prestane používať sociálne siete, mobil alebo počítač. Ak mu často chodia správy alebo zvoní telefón a dieťa to nezdvihne a nechce o tom s rodičmi hovoriť. Ak sa dieťa, ktoré je za normálnych okolností zhovorčivé, zmení na mĺkve. Rodičia by vždy mali venovať pozornosť tomu, ak sa ich dieťa začne správať inak. Kyberšikana môže mať totiž nezanedbateľné následky na život dieťaťa a neraz sa stala i príčinou sebapoškodzovania alebo detskej samovraždy.

 

Čo všetko môže kyberšikana spôsobiť?

  • zanedbávanie školských povinností, zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole,
  • psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami) – bolesti brucha, poruchy spánku,
  • pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti,
  • neustály strach a pocit ohrozenia,
  • pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí,
  • bezvýchodiskovosť a beznádej,
  • násilie voči iným, pomsta.

 

Ako možno predchádzať tomu, aby sa dieťa stalo obeťou kyberšikany?

1 | Nezverejňujte o sebe citlivé informácie

Odborníčka na ochranu osobných údajov Jana Géciová tvrdí, že mnohým prípadom kyberšikany sa dá predísť, ak dieťa ovláda najdôležitejšie informácie o poskytovaní osobných (citlivých) údajov na internete. Dieťa by podľa nej v prvom rade malo vedieť, že ak raz niečo uverejní na internet, stráca nad tým kontrolu. Osobné údaje sú podľa Géciovej všetky tie, ktoré dokážu presne definovať konkrétnu osobu. Sú to napr. meno, priezvisko, bydlisko, vek, rodné číslo, telefónne číslo, škola, informácie o zdravotnom stave, vierovyznanie, fotografie a videá (najmä také, kde sme zachytení v nepríjemných a trápnych situáciách, ale aj tie, ktoré odhaľujú detaily z nášho bežného života.) Ak ich aj dieťa neuvážene zverejní, malo by vedieť, že nikto nemá právo s týmito údajmi disponovať a šíriť ich ďalej.

 

 

2 | Diskutujte s deťmi

Najlepšou prevenciou je pravidelná komunikácia s dieťaťom a jeho podpora v rozvíjaní sociálnych vzťahov v jeho reálnom živote. Kyberšikana totiž väčšinou vzniká práve v reálnom prostredí a konflikty sa prenášajú do virtuálneho sveta, kde sa často ešte vyhrocujú.

 

3 | Staňte sa súčasťou ich online sveta a nastavte si limity

Väčšina prípadov kyberšikany sa stáva deťom vo veku od 9 – 14 rokov. Sú to deti, ktoré majú neobmedzený prístup k technológiám a rodičia nevedia, čo na nich deti počas tohto času robia.

Vhodným nástrojom, ktorý pri preventívnej kontrole rodičom môže pomôcť, je aj kontrola online sveta dieťaťa pomocou aplikácie ESET Parental Control. Je dobrou prevenciou pred nevhodnými stránkami či aplikáciami, kde by sa dieťa mohlo dostať do problémov. Umožňuje rodičom, aby dôsledne sledovali, koľko času ich dieťa trávi na akých stránkach a aplikáciách. Vďaka prehľadným reportom ich dokáže upozorniť, či napr. dieťa nevenuje denne priveľa času sociálnym sieťam a nezostáva na nich aj neskoro do noci. Rodič môže vďaka aplikácii dieťaťu limitovať množstvo času, ktorý online zábave môže venovať, ale aj nastaviť, o koľkej sa obrazovka dieťaťu zablokuje, ak nerešpektuje slovné dohody. Parental Control si môžu rodičia jednoducho stiahnuť do zariadenia dieťaťa, ako aj svojho, a okamžite ho začať používať. Okrem funkcie sledovania stránok a aplikácií, aké dieťa navštevuje, má Parental Control v zozname funkcií aj možnosť lokalizácie dieťaťa, vďaka čomu je dieťa vo väčšom bezpečí aj mimo domu.

Ďalším tipom, ktorý odborníci odporúčajú, je byť medzi priateľmi dieťaťa na sociálnych sieťach. Je veľmi pravdepodobné, že bude dieťa od určitého veku protestovať, ale za nejakých podmienok, napr. že nebudete komentovať jeho statusy, môže vaša dohoda úspešne fungovať.

 

Zaujal vás produkt ESET Parental Control? Prečítajte si našu detailnú recenziu.

 

4 | Spolupracuje so školou

Mnoho škôl rieši otázky šikany v bežnom živote v rámci triedy, školy. Stále však zabúdajú na kritický online priestor, ktorý učiteľom možno nie je tak viditeľný, ale často začína práve v škole. V prípade, že škola nemá nastavené jasné pravidlá ohľadne kyberšikany a jej nulovú toleranciu, oslovte ich, aby jej venovali zvýšenú pozornosť.

 

Ak aj k šikane dôjde, dieťa by malo vedieť, že je potrebné to okamžite riešiť a nedať agresorovi možnosť pokračovať. Je potrebné:

  • oznámiť to niekomu dospelému, komu dôveruje a to aj v prípade, že je iba svedkom šikanovania niekoho iného,
  • urobiť si dôkazy, že ku kyberšikane došlo pomocou screenshotov,
  • upovedomiť agresora, že s jeho správaním nesúhlasí a ďalej s ním nekomunikovať,
  • v prípade obťažovania formou správ či telefonátov agresora zablokovať.

 

Kyberšikana je jav, s ktorým sa dnešné deti začínajú stretávať bežne. Mnoho z nich netuší, aké následky ich nepremyslená online zábava na účet niekoho iného môže mať. Hovorte s deťmi na túto tému, aby vedeli, že ich konanie môže ubližovať a zároveň, aby poznali spôsoby, akými sa pred útokmi brániť.

 


Tento článok vznikol vďaka podpore spoločnosti ESET.
Zdieľať na facebooku