Príliš tvrdá aj príliš mäkká výchova má podobný výsledok - šikanujúce alebo šikanované dieťa.
Vedci v zistili, že zlomyseľní rodičia vychovávajú zlomyseľné deti, ale aj obete takýchto detí. Našli prepojenie medzi prísnym rodičovským štýlom výchovy a rizikom, že dieťa sa buď stane šikanujúcim alebo šikanovaným. Zaujímavé je aj to, že šikanujúce deti vyrastajú aj v rodinách, kde sa rodičia o výchovu detí príliš nezaujímajú alebo im dovolia až príliš veľa.
Prvá zaujímavá štúdia pochádza z dielne Washingtonskej a Arizonskej štátnej univerzity a zúčastnilo sa jej vyše 400 študentov vysokej školy. Jej závery tvrdia, že príliš povoľný a príliš prísny výchovný režim súvisí so šikanovaním v školách. Dôvodom je, že oba tieto výchovné prístupy vyúsťujú v jedno – nerešpektovanie pravidiel a práv druhých ľudí. Ako najvhodnejšiu výchovnú metódu vedci označili zlatú strednú cestu, pre ktorú sú typickí starostliví a láskaví rodičia, ktorí však majú stanovené pevné hranice, najmä vzhľadom na bezpečnosť svojho dieťaťa. Títo rodičia znižujú riziko, že ich dieťa bude šikanované.
Podobné výsledky priniesla i ďalšia štúdia z roku 2012, ktorá ukázala prstom na ľahostajných rodičov, ako príčinu toho, že ich deti šikanovali iné deti. Buď išlo o rodičov, ktorí sa o svoje deti veľmi nezaujímali alebo o takých, ktorí im dovolili príliš veľa. V tomto výskume išlo konkrétne o kyberšikanovanie.
Väčšina výskumu týkajúca sa rodičovského vplyvu na šikanovanie, sa zameriava na tvrdé a represívne výchovné metódy, v rámci ktorých rodičia stoja ako vzor pre správanie sa svojho dieťaťa. Takáto škodlivá forma výchovy zvyšuje, podľa odbornej obce, riziko šikanovania spolužiakov, ako aj riziko byť obeťou šikanovania. Pre dievčatá platí, že riziko šikanujúcej rastie s fyzickými trestami od rodičov a pre chlapcov sa ukázalo kľúčové spojenie s psychologicky agresívnou rodičovskou disciplínou. Pre obe pohlavia tiež platilo, že psychologická agresivita rodičov posiela deti priamo na cestu stať sa šikanujúcim agresorom.
Aj ústupčiví rodičia vychovávajú šikanujúce deti
Ak sa pozrieme bližšie na situáciu rodičov, ktorí sú príliš benevolentní k svojim deťom, tiež môžeme pozorovať riziká toho, že v rodine vyrastie šikanujúci jedinec, ktorý dokonca šikanuje aj svojich rodičov. Mnohí dnešní rodičia pristupujú k výchove svojich detí s úmyslom byť im priateľom, aby ich deti mali rady a nechcú, alebo nemôžu, stanoviť jasné pravidlá a hranice. A to, žiaľ, i v prípade, ak ide o nebezpečné, agresívne alebo nezdravé správanie detí.
Žijeme v dobe strachu zo všetkého, preto sa snažíme budovať okolo detí ochrannú bublinu, aby sa im nič zlé nestalo. Staviame vysoké múry a zatvárame dvere pred susedmi, nesnažíme sa ich spoznať, sú to pre nás cudzinci, ktorí môžu našim deťom ublížiť. Sme najbojazlivejšia generácia s ohľadom na bezpečnosť potomkov. Kupujeme veľké autá pripomínajúce tanky, aby sme mali pocit väčšej bezpečnosti, budujeme ihriská tak, aby si na nich deti nijak neublížili. Deti sa stávajú akousi predĺženou rukou rodičov a v mnohých prípadoch aj výsledkom rodičovských narcistických tendencií. Na sociálnych sieťach sa súťaží v tom, kto z dvojročných má honosnejšiu narodeninovú párty, bez ohľadu na to, že malé dieťa ani nemá šancu si ju užiť. Pozvaní rodičia sa vzápätí snažia usporiadať ešte veľkolepejšiu oslavu.
Prečo to všetko vlastne robíme? Ženie nás najmä rodičovská vina. Pracujeme dlhé hodiny a ledva stíhame dieťa vybrať zo škôlky, prípadne ho vyzdvihujeme až po krúžkoch po vyučovaní. Rozvádzame sa a hádame s bývalým partnerom/kou o starostlivosť o deti, pričom sa snažíme súťažiť, kto je ten lepší a darčekmi či uvoľňovaním pravidiel si získavať priazeň potomkov. Hranice posúvame stále ďalej, lebo sa bojíme, že nás nebudú mať naše deti rady.
Riešenie pre príliš poddajných rodičov
Najdôležitejšie je, urovnať vzťahy so svojim ex. Spojenie medzi rodičmi je kľúčový faktor pre to, aby ste s deťmi mohli vybudovať dôveru a rešpekt. Ak dieťa šikanuje vás a nie vášho partnera, pravdepodobne máte protikladné výchovné metódy. Pre emocionálne zdravie dieťaťa nie je nič horšie, ako byť uprostred vojnového poľa medzi hysterickou matkou a zúrivým otcom. Ak rodičia nie sú vo výchove jednotní, nefunguje ani rodinná dynamika. Tento rozkol negatívne ovplyvňuje duševnú pohodu dieťaťa a môže spôsobiť rozpoltenie pocitov voči jednému a druhému rodičovi. Dieťa sa pokúša nájsť zmysel v protirečivej a nekonzistentnej komunikácii, čo mu spôsobuje mentálny stres a vnútorný konflikt. Nevhodné správanie rodičov navyše stanovuje normy správania, ako negatívne alebo agresívne. Preto si deti takýchto rodičov často myslia, že je v poriadku šikanovať niekoho, koho majú rady, kričať a znevažovať osobu, na ktorej im záleží, nadávať alebo verbálne útočiť na niekoho, keď sú frustrované. Z týchto dôvodov by sa rodičia, bez ohľadu na to, či žijú pod jednou strechou alebo na opačnom konci republiky mali vždy snažiť pracovať na svojom vzťahu a fungovať pre dobro svojich detí ako jeden tím. Ak medzi vami vznikne konflikt, mali by ste deťom názorne ukázať, ako sa s ním vyrovnať efektívne, bez šikanovania a bojovania. Neznamená to zhodnúť sa na všetkom. Rodičovstvo je komplikované a okolnosti sa neustále menia, no dá sa dohnúť tak, že spolu nemusíte súhlasiť, no v konečnom rozhodnutí budete stáť jeden za druhým.
Nad dieťaťom šikanujúcim svojich rodičov sa nedá mávnuť rukou, že z toho vyrastie a všetko sa skončí. Negatívny vplyv z detstva sa prenáša i do mladosti a dospelosti. Z detí vyrastú jedinci, ktorí môžu verbálne, emocionálne alebo fyzicky týrať partnera/ku, trpieť alkoholizmom alebo závislosťou na drogách, často alebo impulzívne míňať príliš vysoké sumy peňazí, manipulovať a klamať, aby získali to, čo chcú. Žiaľ, nikdy sa nenaučili lepší spôsob, ako riešiť svoju frustráciu, ako sa upokojiť alebo ako začať vyspelý a rozumný dialóg. Bez pomoci odborníkov budú aj v dospelosti mať záchvaty vzdoru a viniť budú všetkých navôkol.
Rodičia, ktorí dovolia, aby im deti určovali život, môžu tiež čakať negatívny dopad z dlhodobého hľadiska. Deti sa pravdepodobne nebudú vedieť o rodičov v starobe postarať, budú na rodičoch finančne závislí, s čím sa spájajú krádeže doma, konflikty medzi súrodencami a príbuznými. A emocionálne, fyzické alebo verbálne šikanovanie rodičov.
Vedci sa zhodujú v tom, že najideálnejšie je zvoliť si výchovnú taktiku, ktorá je medzi prílišnou prísnosťou a prílišnou benevolentnosťou. Ako ochranný štít pred šikanovaním slúži práve rodičovský vzor, v rámci ktorého sa obaja dospelí dokážu dohodnúť, venujú pozornosť dieťaťu a reagujú na jeho potreby, podporujú ho v jednotlivých fázach získavania samostatnosti. Napríklad ak rodičia dopriali relevantnú autonómiu deťom už vo veku štyri či päť rokov, riziko toho, že budú niekoho šikanovať sa u detí znížilo, v porovnaní s deťmi, ktorým rodičia samostatnosť upierali.
