Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako pomôcť súrodencom lepšie spolu vychádzať?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Hádky medzi súrodencami sú bežné a mnoho rodičov nevie, ako to zlepšiť. / Foto: Shutterstock

Odpoveďou na pretrvávajúce škriepky medzi deťmi môže byť naučiť ich umeniu odpúšťať.

 

Vedci už dávnejšie preukázali, že odpustenie niekomu, kto nám ublížil, prospieva nášmu zdraviu a celkovej  pohode. V domácnosti s viacerými deťmi však okrem toho odpustením prichádza aj vytúžený pokoj.

 

Naučte deti odpúšťať

Odpustenie pomáha urovnávať konflikty medzi súrodencami a pomáha budovať dôveru, ktorá je základom budúceho kvalitného vzťahu. Vzťah medzi deťmi má vplyv aj na ich budúcnosť, preto je dôležité podporovať v nich schopnosť odpustiť, ktorá sa im v živote neraz zíde. Práve domácnosť je ideálnym cvičiskom na to, ako sa naučiť vyrovnať s ublížením, pretože to nie je až tak bolestivé ako ublíženie zvonku.

 

Ako zväčša vo výchove platí, deti sa viac učia sledovaním dospelých, než počúvaním ich dobrých rád, preto je najdôležitejšie byť im skutočným vzorom. Výskumy dokazujú, že deti spozorujú, ak je medzi rodičmi konflikt a oni sa nezmierili, neodpustili si. Naopak, ak si obaja dospelí dokážu navzájom odpúšťať, nielen slovne, ale aj činmi, deti to prirodzene prevezmú a budú sa v dospelosti správať podobne. Pritom nezáleží na tom, či sú rodičia spolu vo vzťahu alebo nie. Podobne platí, že ak dospelí trvajú na svojej zatrpknutosti, učia deti správať sa podobne, dlhodobo negatívne bez snahy urovnať spor. Platí to najmä v prípade rozvodu, kedy je pre rodičov odpustenie a kladný príklad pred deťmi asi najväčšou výzvou.

 

Podobne to funguje aj vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je dôležité, aby sa rodičia snažili vyhnúť tomu, že dieťaťu predvádzajú neschopnosť odpustiť, keď sa na neho hnevajú. Najhoršie je, ak mu stále vytýkajú veci, ktoré sa odohrali pred časom, pretože takto dieťa vidí hnev a zotrvávanie rodiča v tejto negatívnej emócii, čo je pre neho vzor neschopnosti odpúšťať. Aj v opačnej situácii, keď po celodennom strese v práci dôjde doma k vyhrotenému momentu, rodič môže dieťaťu povedať niečo tvrdé alebo v hneve nesprávne zareagovať. Najťažšie je uvedomiť si to a priznať svoju chybu, ísť za dieťaťom a ospravedlniť sa mu. Lenže ak to rodič zvládne, dáva svojmu dieťaťu výnimočný dar, svojim príkladom ho učí ako odpúšťať.

Odpustenie sa však nedá len tak zahrať, ani nanútiť. Je to krehký nástroj, ktorý musí byť použitý úprimne. Nestačí obyčajné, naučené: „Prepáč“, ktoré je navyše vynútené vonkajšou silou. Na to, aby malo svoj efekt, by malo vychádzať z vnútorného presvedčenia toho, kto sa ospravedlňuje a vo chvíli, ktorá je pre neho vhodná. Podobne to platí aj pri prijímateľovi ospravedlnenia, aj on musí byť na „prepáč“ pripravený.

Preto namiesto toho, aby sme nútili deti ospravedlňovať sa alebo prijímať ospravedlnenia podľa našich pravidiel, je vhodnejšie pochopiť a akceptovať to, že sú zranené, resp. niekomu ony ublížili a uznať im tieto pocity. Nechajte im čas spracovať to, čo cítia a až potom sa spýtajte, či je sú pripravené odpustiť. Samozrejme, ak nie, aj na to majú právo a je to úplne v poriadku. Možno budú potrebovať viac času. Ak sa počas neho problém medzi deťmi vyrieši, nie je potrebné ich ešte dodatočne nútiť do ospravedlnenia. Na ospravedlnení záleží, keď pocit ublíženia zostáva a dieťa sa necíti dobre.

 

Odpustenie v praxi

Začať stačí po malých krôčikoch. Po hádke alebo bitke medzi súrodencami, keď jednému tečie z nosa krv a druhý si pritláča pod oko mrazený hrášok, aby nemal monokel, nemá význam snažiť sa deti okamžite spriateliť. Využite preto situáciu, ktorá nie je tak vypätá, keď deti nie sú nahnevané a zranené, ideálna je drobná zádrapka. Tak sa postupne začnú učiť, ako odpúšťať. Pri väčšom konflikte sa môže rodič odvolať na predchádzajúcu skúsenosť: „Pamätáš si, ako to bolo, keď si minule odpustil Jurkovi, že ti nenechal z čokolády? Myslíš, že by si to dokázal aj teraz?“

 

V rámci dobrých vzťahov medzi súrodencami je vhodné dávať pozor na to, aby ich konflikty a škriepky neprerástli v šikanovanie. Veľa sa o ňom nehovorí, verejnosť vie viac o šikanovaní v školách, ale aj šikanovanie medzi súrodencami nie je odborníkom ničím neznámym. Môže u dieťaťa spôsobiť depresiu, úzkostné stavy, sebaubližovanie a dokonca prerásť v psychopatologické správanie. Navyše, často býva v domácnosti prehliadané. Je preto dôležité vedieť, že odpustenie neznamená, že dieťa hovorí súrodencovi, že to, čo spravil je v poriadku, ani to nie je presadzovanie spravodlivosti. Skôr ide o to, že sa dcéra či syn rozhodne, že sa prestane hnevať na svojho brata resp. sestru napriek tomu, že mu urobili zle.

Pri odpúšťaní nejde o teatrálne gestá, nie je potrebné ani žiadne čarovné slová. Odpustiť sa dá úsmevom, zavolaním do hry alebo chápajúcim pohľadom. Odpustiť môže dieťa súrodencovi aj vtedy, keď ten je ešte stále nahnevaný.

Dobrou stratégiou je tiež ukázať deťom, ako odpustenie funguje v knihách, rozprávkach alebo filmoch. Práve príbeh je ideálnym spôsobom na to, aby deti videli, že konflikty vznikajú, ale existuje aj spôsob, ako na neférové správanie adekvátne reagovať a ukončiť ich. Je mnoho hrdinov, ktorí dokázali svojim nepriateľom odpustiť a nájsť s nimi spoločnú reč. Vďaka tomu, že ide o problém, ktorý sa detí bytostne nedotýka, ľahšie pochopia, že aj náročná situácia môže skončiť šťastne, k spokojnosti oboch strán. Rodičia môžu takúto príležitosť využiť aj na vytvorenie alternatívnych scenárov a pýtať sa: „Čo by sa stalo, ak by sa deti hnevali na seba naďalej? Boli by šťastné? Čo by sa stalo, keby si navzájom odpustili? Ako by sa cítili potom?“

 

Deti môžu svoj názor aj napísať, čo sa dá využiť pri reálnej situácii. Popíšu, ako sa cítia, ako sa cítili počas konfliktu, po ňom, po odpustení. Môžu vyjadriť, čo by chceli, aby spravil a povedal ten, kto im ublížil a ako by to na nich pôsobilo. Na záver môžu dopísať svoje odpustenie, no nemusia ho dotyčnému odovzdať. Nezáleží na tom, či ich list dostane, skôr ide o to, aby dieťa malo slobodnú vôľu a spôsob na vyjadrenie svojich pocitov.

 

Iste, ak vychovávate dve deti, predstava o tom, že si budú vedieť odpúšťať sa môže niekedy zdať až utópiou. Pravdou je, že to chce čas. Preto buďte trpezliví. Vedci dokázali, že schopnosť odpúšťať sa kultivuje s pribúdajúcimi rokmi, preto treba zaťať zuby a vydržať, aj sen o krásnom vzťahu súrodencov sa raz stane skutočnosťou.


Čítajte viac o téme: Súrodenci
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.