Svet môže byť naozaj nebezpečné miesto. Každú chvíľu môžeme čeliť potenciálne nebezpečným situáciám, desivým výzvam, krokom do hrozivého neznáma. Keď sa navyše zamyslíme nad tým, čo všetko by sa mohlo stať našim deťom, máme postarané o program na dlhé hodiny. Skutočne je množstvo vecí, ktorých sa môžeme desiť. Začína to obavami o budúcnosť detí, cez ich bezpečnosť, až po ohrozenie zdravia. Vo všeobecnosti sa najviac obávame niečoho, čo nedokážeme ovládať.
Strach z druhých ľudí
Jeden z najbežnejších strachov rodičov, je strach z cudzích ľudí. Nemajú ho totiž len malé deti, ktoré sa schovávajú mame za sukňou, ale aj dospelí, rodičia. Ochrana vlastného dieťaťa je jedným z najzákladnejších rodičovských inštinktov. Nie je horšia predstava pre matku alebo otca ako tá, že ich dieťaťu urobí niekto niečo zlé. Tento strach umocňujú správy, ktoré hovoria o únosoch, ubližovaní, či útokoch na deti. Divákov hrozivé príbehy priťahujú, médiá ich prinášajú takmer denne, a preto sa nám zdajú tak bežné, hoci sa až tak často nestávajú.
Ako svoje dieťa chrániť? Odborníci radia robiť to, čo je prirodzené. Načúvať dieťaťu a byť s ním. Udržať si blízky vzťah, založený na podpore a otvorenej komunikácii, aby sa dcéra, či syn nebáli prísť pod rodičovské krídla s akýmkoľvek problémom. Nezabúdajte, že vo väčšine prípadov za násilným činom stojí niekto, koho dieťa i jeho rodina pozná, teda nie úplne neznámy človek. Prieskum, ktorý na Slovensku v roku 1999 na vzorke 5 230 detí od 15 do 16 rokov robilo združenie Slonad ukázal, že až štvrtina detí zažila telesné týranie, ako bitie, kopanie či rezanie práve od rodičov. Viac ako 12 percent detí hovorilo, že boli obeťami pohlavného zneužívania, a agresorom bola osoba blízka či známa. Odborníci preto radia rodičom, aby učili dieťa o tom, čo je správne a čo je už neprípustné správanie, či už ide o správanie so sexuálnym alebo iným násilným podtextom. Najvhodnejšie je naučiť dieťa, ako sa v rôznych situáciách zachovať. V závislosti na veku ho poučiť o jeho tele, ktoré dotyky sú v poriadku a od koho, ktoré naopak, neprípustné a ako vyhľadať pomoc dospelých, ak by sa cítilo, že ho niekto ohrozuje.
Obavy z nehodovosti
Môže sa to stať a stáva sa to denne. Nehody áut, zrazenie chodcov, zranenia cyklistov. Niekedy sú dokonca ohrození aj ľudia na chodníkoch, či autobusových zastávkach. Štatistiky sú v tomto prípade neúprosné a pomyslenie na to, že aj vaše dieťa môže byť ich súčasťou je desivé. Riziko existuje, vždy bude, úplne ho odstrániť, bohužiaľ, žiadny rodič nedokáže.
Detská úrazovosť je najčastejšou príčinou úmrtia detí na Slovensku a najčastejšou príčinou úmrtnosti u detí a mladých ľudí vo veku 5 až 19 rokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že vo väčšine prípadov ide o nejakú formu zanedbania starostlivosti o deti. Na Slovensku sú zranenia hlavnou príčinou smrti detí, pričom, podľa výstupov Analýzy bezpečnosti detí z roku 2012, by sa aspoň polovici z nich dalo zabrániť.
Štatistiky Nadácie pre deti Slovenska ukazujú, že ročne zomrie na Slovensku z dôvodu úrazu v priemere 200 detí a mladistvých do 19 rokov. Úraz utrpí vyše 200 000 mladých ľudí. Asi 200 detí a mladistvých sa zraní tak, že majú trvalé následky. Na slovenských cestách zomrie ročne približne 60 detí a mladistvých. V nemocnici pre popáleniny a obarenia skončí ročne v priemere 200 detí, vyše 1000 mladých sa priotrávi.
Ako sa správať, aby ste riziko nehody, či úrazu minimalizovali? Dodržiavajte všetky bezpečnostné predpisy, nemávnite nad nimi rukou, veď idete len pár blokov do obchodu. Ak cestujete s dieťaťom, vždy ho pripútajte do detskej sedačky. Keď sa váš syn či dcéra bicyklujú, lyžujú, jazdia na snowboarde, trvajte na tom, aby mali prilbu. Lekári si dnes dokážu poradiť s množstvom vecí, ktoré sa môžu dieťaťu stať a zachrániť mu život, s výnimkou zranení od krku vyššie. Ťažké poranenia hlavy bývajú zväčša veľmi komplikované, preto je ochrana hlavy na prvom mieste v bezpečnostných odporúčaniach.
Kým máte ešte malé bábätko, uistite sa, že vaša domácnosť spĺňa všetky bezpečnostné odporúčania a majte oči na stopkách. Ste pre drobca vzorom, ak uvidí, že sa sami správate zodpovedne, bude vás nasledovať.
Hrozba šikanovania
Strach z toho, že vaše dieťa kolektív neprijme, je bežnejší, než si myslíme. K šikanovaniu spolužiakov sa, podľa medzinárodnej štúdie HBSC, priznalo u nás 11 percent dievčat a 17 percent chlapcov vo veku 15 rokov. Slovenskí chlapci sa zapájajú nadpriemerne aj do bitiek. Každý piaty chlapec vo veku 13 či 15 rokov sa v roku 2015 zapojil do bitky aspoň trikrát.
Psychologička, Dáša Štefancová Gregorová, vedúca oddelenia prevencie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave, tvrdí, že šikanovanie môže začať ako zábava, ktorá sa neskôr vymkne z rúk. „Dieťa sa zabáva na účet druhého a neuvedomuje si, že to môže ubližovať. Ak sa pridajú ostatní, môže sa v triede toto správanie zafixovať a rozvinúť šikana,“ vysvetľuje odborníčka.
V súčasnosti na Slovensku neexistuje jednotný daný postup v prípade šikany na školách a ani pedagógovia nie sú plošne školení na prevenciu šikanovania. Na nešťastie, je toho málo, čo skutočne môžete urobiť, aby ste šikanovaniu zabránili, no je toho dosť, aby ste podporili sebavedomie a sebadôveru u vášho dieťaťa. Netolerujte doma žiadne prejavy násilia, pretože sa zistilo, že deti z problémových rodín majú vyššie sklony šikanovať iných. Tí, čo zažívajú násilné zaobchádzanie doma, budú podobne pristupovať k svojmu okoliu v škole. Preto sa takto nesprávajte k deťom vy, ani to nikomu nedovoľte. Naučte svojho syna či dcéru, aby sa k druhým správali korektne a tiež ako sa správať k deťom, ktoré šikanujú iných. Podporujte deti, dajte im najavo svoju lásku, radosť z toho, že ich máte. V neposlednom rade nezabúdajte na to, aby ste mali pre nich otvorenú náruč, aby ak budú potrebovať, vždy mohli prísť a zdôveriť sa vám, že sa stali obeťou šikany.
Šikanovanie by sme mali brať vážne, pretože v jeho dôsledku trpí dôstojnosť dieťaťa, jeho sebavedomie, zhoršuje sa mu školský prospech, následkom môžu byť depresie a samovražedné sklony. Navyše štúdie z USA naznačujú, že za väčšinou hrôzostrašných strieľaní v školách stojí šikanované dieťa. Najhorší šikanujúci sú tí, ktorí boli šikanovaní.
Prílišné očakávania
Rodičia sa tiež obávajú toho, že v dnešnom súťaživom svete, kde sa každý s každým porovnáva a chce v tejto domnelej hre zvíťaziť, nedokážu zabezpečiť pre svojho potomka to najlepšie. Či už ide o kvalitné vzdelanie, vrátane toho v zahraničí, alebo poskytnúť mu možnosti na rozvoj svojho potenciálu.
Začína to už od malička, kedy sú rodičia zahltení množstvom marketingových informácií, aby kúpili drobcom tie najvhodnejšie hračky, ktoré ich budú rozvíjať po všetkých stránkach. Len vďaka týmto vymoženostiam sa postavia správne na štartovaciu čiaru k budúcemu životnému úspechu. Bez nich budú odsúdení na jazdu životom v druhej triede. Toto všetko musia rodičia spracovávať ešte pred tým, než je ich drobec schopný ísť sám na toaletu. Do anglických škôlok sa zapisujú už dvojroční, hoci zásoba ich slovenských slovíčok sa dá spočítať na dvoch rukách. So športom sa začína hneď, ako sa batoľa postaví na dve nohy a dokáže sa na nich chvíľu udržať. Do vychytených škôl sa robia poradovníky aj na pár rokov dopredu. Pod vlajkou toho, aby dieťaťu bolo dopriate, sa rodičia dostávajú do ťažkej situácie. Ekonomická situácia nepraje mladým rodinám, byť si istý zamestnaním je dnes už len zbožné želanie. Mnohí sú len jednu výplatu od toho, aby neskončili na ulici. Je preto logické, že rodičom sa robia vrásky na čele pri pomyslení na to, aké náročné to bude mať o niekoľko rokov ich dieťa.
Experti sa zhodujú v tom, že dieťa naozaj nepotrebuje každú edukatívnu hračku na trhu. Dokonca mu ani nemusíte vyplniť každú hodinu počas dňa kreatívnou zábavou, aj nuda má svoj veľký prínos. V tomto prípade platí staré známe – menej je niekedy viac. Ukazuje sa, že kreatívnejšie deti majú menej hračiek. Ide o kvalitu, nie kvantitu, takže základné a jednoduché hračky deťom pomôžu najviac rozvinúť ich predstavivosť a dôvtip.
