16.3.2016 |
Slovensko patrí k Európskym krajinám s najnižším počtom žiakov, ktorým sa v škole páči. Vyplýva to z medzinárodného výskumu o zdraví a správaní žiakov základných škôl vo veku 11, 13 a 15 rokov z viac ako 40 krajín Európy a Severnej Ameriky.
Výskum uvádza, že na Slovensku sa veľmi páči v škole iba 12 percentám chlapcov a 17 percentám dievčat vo veku 15 rokov. Podobne sú na tom aj 13-roční, kde sa v škole veľmi páči iba 12 percentám dievčat a 19 percentám chlapcov. 11- roční žiaci ohodnotili svoj postoj voči škole o niečo lepšie. 22 percent chlapcov a 33 percent dievčat uviedlo, že sa im v škole páči veľmi.
Horšie výsledky ako na Slovensku boli zaznamenané v Českej republike. Zaujímavým zistením bola veľmi vysoká miera spokojnosti žiakov so školou napríklad v Poľsku, Ukrajine či Maďarsku.
Štúdia bola predstavená v Bruseli
Tieto informácie uvádza rozsiahla medzinárodná štúdia HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children), ktorú realizovala Regionálna kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu v rokoch 2013-2014. Realizuje sa každé 4 roky s využitím vlastných reportov jednotlivých krajín a odpovedá na mnohé zaujímavé otázky, ako naše deti naozaj žijú. Na Slovensku tento výskum zabezpečoval výskumný tím z Ústavu verejného zdravotníctva Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Výsledky tejto štúdie autori prezentovali včera (15.3.2016) v Bruseli.
Čo naše deti trápi?
Vo veku medzi 11 a 15 rokom života je na deti vyvíjaný obrovský tlak okolia. Musia podávať výkony v škole, plniť očakávania rodičov, spoločnosti, zároveň budovať vzťahy so svojimi rovesníkmi a prejsť si neľahkým obdobím dospievania. To všetko má dopad na ich rozhodovanie o životnom štýle, zdraví i vlastnom správaní.
V rámci výskumu sa vedci zamerali aj na to, či sú deti so svojím životom spokojné. Napriek tomu, že v odpovediach detí z rôznych krajín neboli veľké rozdiely, aj v tejto kategórii sa slovenské deti vo všetkých vekových kategóriách umiestnili medzi najnespokojnejšími.
Z pohľadu nezdravého životného štýlu si podľa zozbieraných údajov deti ničia svoje zdravie napríklad fajčením. Na Slovensku fajčí aspoň raz týždenne 18 percent dievčat a 16 percent chlapcov vo veku 15 rokov. Napríklad vo Veľkej Británii je to len 8 percent dievčat a 6 percent chlapcov.
Detailnejšie sa výskumníci pozreli aj na sexuálne správanie 15-ročných žiakov. Skúsenosť s pohlavným stykom potvrdilo 18 percent slovenských chlapcov a 14 percent dievčat, čo je pod priemerom HBSC štúdie, naopak, nad priemerom je Maďarsko alebo Česká republika.
Hoci obezita nie je problém, ktorý výrazne trápi slovenské deti, Slovensko bolo piatou krajinou, kde najviac 11-ročných detí uviedlo, že práve držia diétu alebo robia niečo za účelom zníženia svojej váhy. Zároveň patrí Slovensko do prvej desiatky krajín podľa počtu žiakov, ktorí sa venujú fyzickej aktivite každý deň.
Z hľadiska agresívneho správania sa slovenskí chlapci zapájajú nadpriemerne do bitiek. Kým každý piaty slovenský chlapec vo veku 13 či 15 rokov sa v uplynulom roku zapojil do bitky aspoň trikrát, vo Fínsku je to len 7-8 percent chlapcov. Alarmujúcim zistením je vysoký výskyt aktérov šikanovania medzi slovenskými školákmi. K šikanovaniu spolužiakov sa priznalo 11 percent dievčat a 17 percent chlapcov vo veku 15 rokov.
Podpora rodiny a priateľov je kľúčová
Tieto dáta v rámci výskumu boli zbierané po prvý krát. Vedci ich považujú za významné a kritické faktory v rámci dospievania a neskoršieho zdravia mladých ľudí.
Komunikácia v rodine je podľa vedcov kľúčová, aby mohla rodina plniť svoju ochrannú funkciu a podporovať zdravý vývoj detí, napomáhať im zvládať stresové situácie a odolávať rôznym tlakom okolia.
Štúdia napríklad zistila, že deti, ktoré mali bezproblémovú komunikáciu so svojimi matkami, boli ďaleko menej fajčiarmi, boli menej sexuálne aktívne a nepili pravidelne alkohol. Komunikácia s rodičmi sa tiež ukázala ako dôležitá pri vytváraní stravovacích návykov a fyzickej aktivite detí.
Bezproblémovú komunikáciu so svojou mamou uviedlo len 68 percent slovenských dievčat a 85 percent slovenských chlapcov vo veku 11 rokov. U 13 a 15 ročných detí možno zaznamenať zhoršenie vzťahu s ich matkami. Za bezproblémovú svoju komunikáciu označilo 51 percent 13-ročných dievčat a 72 percent chlapcov. V 15 rokoch to predstavovalo 40 percent dievčat a 64 percent chlapcov. V oboch posledných prípadoch sme sa dostali pod priemer zúčastnených krajín.
Veľmi podobné čísla uvádza prieskum aj pri komunikácii s otcom. Tá je podľa vedcov významná pri vnímaní vlastnej hodnoty obzvlášť u dievčat. Kvalita vzťahu otca so synom sa môže prejavovať napríklad pri nezvládaní negatívnych emóciách, agresívnom správaní a problémoch s dievčatami.
Vedci sa zaoberali aj tým, či deti cítia zo strany rodičov silnú podporu. V tomto prípade uviedli slovenské deti, že ich rodiny sú vo veľkej miere podporujúce a umiestnili sa vo všetkých vekových kategóriách nad priemerom sledovaných krajín. U 11-ročných bol tento výsledok jeden z najlepších.
Spoločné rodinné večere sú často spomínaným faktorom, ktorý napomáha komunikácii v rodine a zlepšovaniu vzťahov medzi jej členmi. Vedci teda skúmali, či deti so svojimi rodičmi večerajú. V tomto prípade sa slovenské 15-ročné deti umiestnili na predposlednej priečke skúmaných krajín hlboko pod priemerom. Horšie dopadlo už iba Fínsko.
Bez priateľov to nejde
Pri dospievaní sú dôležitým faktorom zmien aj priatelia. Ako dieťa dospieva, trávi menej času s rodičmi a viac s priateľmi. Je pre nich preto veľmi dôležité, aby mali okolo seba ľudí, na ktorých sa môžu kedykoľvek obrátiť, dostať od nich emocionálnu podporu a objavovať svoju identitu. Viaceré štúdie v minulosti ukázali, že priatelia vplývajú aj na správanie a zdravie detí. Časté sú napríklad pitie alkoholu alebo sexuálne správanie.
Štúdia zisťovala, koľko detí trávi voľný čas denne so svojimi priateľmi pred ôsmou hodinou večer. Vo väčšine krajín je stretávanie s priateľmi typické pre chlapcov v akomkoľvek veku. 15-ročné slovenské deti uviedli, že sa s kamarátmi stretáva denne 22 percent chlapcov a 20 percent dievčat.
Zdroj: HEALTH BEHAVIOUR IN SCHOOL-AGED CHILDREN (HBSC) STUDY: INTERNATIONAL REPORT FROM THE 2013/2014 SURVEY: Growing up unequal: gender and socioeconomic differences in young people’s health and well-being
