Je pravdou, že nedokážeme vytvoriť génia.
Môžeme len dieťaťu poskytnúť šancu, aby naplno využilo svoje potenciálne schopnosti.
( Marie Montessori )
Všetky hračky do koša
Nedávno som čítala blog jednej mamy, ktorá vzala deťom všetky hračky. Dovolím si zdôrazniť slovo VŠETKY, nakoľko niečo také opovážlivé by som v našej domácnosti asi neprežila. Je tomu už vraj rok a hračky im stále nevrátila. Hovorím si, že to chcelo riadnu odvahu a v nejednej rodine určite aj silnú podporu. Za ten čas sa stretla s obdivom, ale i s opovrhnutím a nepochopením okolia. Aj keď jej pohnútky boli možno aj trošku sebecké ( deti sa kvôli nim stále hádali, neupratovali si ich...), no v rámci tohto neplánovaného experimentu dospela k záveru, že sa odvtedy ich rodine žije omnoho lepšie.
Tak trochu jej závidím. Chcela by som vedieť, aké by to bolo mať pestrofarebnú detskú izbu plnú iba výtvorov detí. Bohužiaľ nemám. Na naše deti marketéri poľujú, kde sa dá, aby im čo to do tých malých hláv v pár sekundách natlačili. A áno, aj moje dieťa si to užíva. So všetkým, čo k tomu patrí. Deti naučené v rozličných intervaloch hračky dostávať, dookola kladú rovnaké otázky, kedy už niečo z novej ponuky konečne dostanú.
Mňa rozhodia aj také maličkosti, ako nový katalóg hračiek v schránke. Neprejde 5 minút, čo sa vyzujeme a syn už má vybraný nový produkt, ktorý by mal zdobiť jeho police. Alebo keď pri nákupe potravín v septembri začínam vidieť prvé vianočné reklamy hračiek. Tento rok ma však dorazili vo Fun rádiu, keď v októbri deti „presviedčali“ v rannom vysielaní, že by už mali Ježiskovi písať list, aby nič nezmeškali. Sedeli sme v aute na ceste do školy, pozrela som v tej sekunde do späťáka a videla to zdesenie v synových očiach. Bolo mi jasné, že niekoľkotýždňová pakáreň s precíznym výberom vianočných hračiek práve začala. Zamyslela som sa preto ( a toto v našej rodine pre jej ďalších členov zväčša neveští nič dobré ), či by som k takémuto ľahšiemu opatreniu s redukciou hračiek nepristúpila i ja.
Akú rolu teda naozaj zohrávajú pri vývoji našich detí hračky?
Hračky nie sú iba pre potešenie
Hračky nie sú iba vecami na hranie, ktoré majú prinášať deťom potešenie. Budujú časť budúcnosti každého dieťaťa. Učia naše deti o svete a ich samých. Hovoria za nás. Vysielajú správy a komunikujú hodnoty.
Premýšľate pri tom, ako dieťaťu podávate novú hračku, čo mu skutočne môže dať? Ja osobne sa aj snažím, ale bohužiaľ veľakrát zvíťazí tlak rodiny: „Veď nech si vyberie chlapec, čo mu urobí radosť!“ A tak sme neraz končili pri podivných točiacich sa kovových veciach typu Bay blade.
Joshua Backer, spisovateľ a zástanca minimalizmu, hovorí, že múdri rodičia premýšľajú o množstve hračiek, ktorým sú deti obdarované a učia sa toto množstvo limitovať. Tu však narážam na otázku: Kde je tá správna miera? Koľko hračiek je málo a koľko priveľa? Má to závisieť od príjmu rodičov, veľkosti izby či výsledkov dieťaťa? Čo ak je však dieťa batoľa, či postihnuté? Meranie výsledkov jeho snaženia je v tomto prípade asi irelevantné. Podľa čoho sa riadiť? Na toto som nikde priamu odpoveď nenašla. Istotou zostáva, že redukcia hračiek by prospela asi väčšine rodín. Na tie ďalšie otázky si však asi bude musieť odpovedať každý sám.
Joshua tvrdí, že menej hračiek dokáže v skutočnosti deti obohatiť z dlhodobého hľadiska viac a uvádza hneď niekoľko dôvodov:
1. Deti sa stávajú viac kreatívne. Priveľa hračiek bráni deťom plne rozvíjať ich predstavivosť. Nemeckí zdravotníci vykonali experiment, v ktorom odobrali z triedy v materskej škole hračky po dobu 3 mesiacov. Hoci pozorovali nudu v počiatočnej fáze experimentu, deti začali čoskoro využívať ich základné prostredie na vymýšľanie hier a používať predstavivosť vo svojej hre.
2. Deti si predlžujú sústredenie. Pokiaľ je veľa hračiek vkladaných do života detí, ich pozornosť začína absentovať. Dieťa sa zriedkavo učí plne oceniť hračku, ktorá je pred ním, pokiaľ má nespočetné množstvo možností na poličke za sebou.
3. Deti nadobúdajú lepšie sociálne zručnosti. Deti, ktoré majú menej hračiek sa učia rozvinúť svoje interpersonálne schopnosti s ostatnými deťmi a dospelými.Učia sa viesť dobrú konverzáciu. Štúdie potvrdili, že detské priateľstvo dáva deťom väčšiu šancu na úspech v škole a neskôr v dospelosti napomáha uspieť pri sociálnych kontaktoch.
4. Deti sa učia viac starať o svoje veci. Pokiaľ majú deti priveľa hračiek, prirodzene im nevenujú takú pozornosť. Neučia sa im pripisovať hodnotu, ak sa dajú jednoducho nahradiť. Ak máte dieťa, ktoré pravidelne ničí svoje hračky, jednoducho mu tú kopu hračiek celú vezmite a veľmi rýchlo sa to naučí.
5. Deti objavia väčšiu vášeň pre čítanie, písanie a umenie. Menej hračiek umožní deťom milovať knihy, hudbu, vyfarbovanie či maľovanie. A láska k umeniu im pomôže oceniť krásu, emócie a komunikáciu na svete
6. Deti budú viac vynaliezavé. Pri vzdelávaní študenti nedostávajú len odpovede na problémy, ale dostávajú nástroje na to, aby tieto odpovede hľadali samé. Pri zábave a hre platia rovnaké princípy. Menej hračiek im umožní hľadať viac možností pri riešení problémov len s tým, čo majú práve po ruke. A nápaditosť je dar s nekonečnými limitmi.
7. Deti sa menej navzájom hádajú. Mnoho rodičov verí, že viac hračiek spôsobuje menej bitiek, pretože deti majú viac možností. No opak je pravdou ďaleko častejšie. Súrodenci sa hádajú kvôli hračkám. A zakaždým pridávame novú hračku do ich vzťahu, dávame im dôvod, aby si ujasňovali svoje teritórium medzi nimi. Na druhej strane, deti s menej hračkami sú nútené sa deliť a spolupracovať .
8. Deti sa učia trpezlivosti. Deti, ktoré majú priveľa hračiek sa vzdávajú veľmi rýchlo. Ak majú hračku, s ktorou si nevedia rady, rýchlo ju odhodia kvôli jednoduchšej. Deti s menej hračkami sa učia vytrvalosti, trpezlivosti, odhodlaniu
9. Deti sa stávajú menej sebecké. Deti, ktoré dostávajú všetko veria, že môžu mať všetko, čo chcú. Tento postoj môže viesť rýchlo k nezdravému životnému štýlu a vnímaniu reality.
10. Deti majú viac zážitkov z prírody. Deti, ktoré nemajú pivnicu plnú hračiek, majú skôr tendenciu hrať sa vonku a objavovať hlboký zmysel prírody. Tiež sa viac hýbu, čoho výsledkom je, že sú zdravšie a šťastnejšie.
11. Deti sa učia nájsť uspokojenie mimo hračkárstva. Skutočnú radosť a uspokojenie nikdy nemôžete nájsť v uličkách hračkárstva. Dieťa, ktoré vyrastalo v presvedčení, že odpoveď na jeho túžby si môže kúpiť za peniaze, uverí tomuto klamstvu rovnako ako jeho rodičia. Namiesto toho deti potrebujú povzbudenie žiť život a hľadať radosť, vo veciach ktoré skutočne pretrvajú.
12. Deti žijú v čistejšom a upratanejšom domove. Ak máte deti, tak viete, že bodrel z hračiek môže rýchlo zapratať celý dom. Ak budete mať menej hračiek, toto sa vám nestane.
Tak ako? Aj vy si predstavujete izby napratané hračkami a premýšľate, čoho by ste sa tak vedeli zbaviť, aby vás to veľmi nebolelo? Aj v tomto prípade asi platí, že najlepšia je zlatá stredná cesta. Nesústrediť sa na kvantitu, ale kvalitu a vždy premýšľať, čo môžu ponúkané hračky u našich detí rozvíjať. Či nebude kontraproduktívne, ak im kúpime prvý kus zo série Gormitov, Bakuganov, či desivých bábik Monster High. Zbaviť sa hračiek úplne, asi nebude ideálne. Existuje však mnoho užitočných hračiek v podobe spoločenských hier, ktoré rozvíjajú analytické schopnosti detí ( šach, karty, scrabble,.. ) . Dokonca aj rodičmi zatracované videohry majú svoje klady. Ich pozitívny prínos pre vývoj chlapcov je nepopierateľný. Do úvahy však treba vziať limity, akými musia rodičia túto činnosť zadefinovať: dodržiavanie presne vymedzeného času a žiadne násilné motívy.
Ak sa aj vy pokúsite o takýto krok - limitovať kvantitu a sústrediť sa na kvalitu hračiek, nezabudnite o tom oboznámiť v tomto predvianočnom čase predovšetkým starých rodičov a všetkých nadšených strýkov a tety. Good luck!
Zdroj: becomingminimalist.com // Foto: all-free-downloads.com