_1549040290.jpg)
Slobodné školy prestavujú alternatívu vo vzdelávaní detí, ktorú vyhľadáva stále viac rodičov po celom svete nespokojných s klasickým vzdelávaním v školách.
Slobodné školy sú druhom škôl, ktoré môžu zakladať fyzické alebo právnické osoby, ako napríklad nezisková organizácia, ale aj občianske združenie či obchodná spoločnosť. Hlavným princípom slobodnej školy je, že sa deti úplne samostatne rozhodujú, čomu sa budú po celý deň venovať, neexistujú rozvrhy, ani vyučovacie hodiny. Deti sú tak v plnej miere zodpovedné za svoje vzdelávanie. Dospelí s deťmi spolupracujú, len ak to deti samy chcú. Školský systém je demokratický, deti aj dospelí rozhodujú o pravidlách spoločne (s rovnakou váhou každého hlasu bez ohľadu na vek). O sporoch rozhoduje súdna komisia, ktorá je zložená zo zástupcov detí a dospelých.
Prvou známejšou slobodnou školou je Summerhill School, ktorú založil v roku 1921 Alexander Sutherland Neill v Nemecku, o pár rokov neskôr ju presunul do Anglicka. Summerhill je výnimočný svojou filozofiou, že deti sa najlepšie učia slobodne bez donucovacích metód. Všetky hodiny sú dobrovoľné a žiaci si sami môžu vybrať, ako budú tráviť deň. Neill založil Summerhill s vierou, že “úlohou dieťaťa je žiť svoj vlastný život – nie život, ktorý mu nadiktujú jeho rodičia alebo pedagógovia, ktorí si myslia, že vedia všetko najlepšie.“
O štyridsať rokov neskôr, v roku 1968, založili Hanna a Daniel Greenbergoví asi najrozšírenejší model slobodnej školy Sudbury Valley School v štáte Massachusetts v USA. V tejto škole rovnako nie sú vyučovacie hodiny, nevyučujú sa žiadne konkrétne predmety, nikto študentov k ničomu nenúti, neznámkuje ich ani nijak inak nehodnotí; je im len ponechaný voľný priestor, aby si robili, čo chcú. Neexistujú žiadne triedy, pretože deti nie sú vekovo segregované, sú všetky pohromade, od štvorročných až po až devätnásťročné. Rozhodovanie je riešené hlasovaním, v ktorom sú hlasy všetkých rovnocenné. Škola v Sudbury Valley za skoro päťdesiat rokov svojej existencie vychovala stovky úspešných absolventov.
V súčasnosti existuje viac ako 50 škôl, ktoré sú založené na modeli Sudbury, a to v Austrálii, Británii, Kanade, Brazílii, Nemecku, Portugalsku, Izraeli či Japonsku. V krajinách, kde legislatíva nie je natoľko liberálna ale tiež, v rámci možností, vznikajú slobodné a demokratické školy. Takým príkladom je aj Česká republika, kde za posledných pár rokov vzniklo niekoľko slobodných škôl, ktoré sú založené na modeli Sudbury alebo Summerhill (s obmedzeniami podľa aktuálnej legislatívy).
Základná škola Donum Felix v Kladne
Základní škola Ježek bez klece v Brne
Situácia na Slovensku
Aj napriek prísnej legislatíve u nás pomaly vznikajú komunitné demokratické školy založené na domácom vzdelávaní. Takýmto typom škôl je napríklad Svetoškola v Trnave či Slobodná škola v Košiciach. Obe tieto školy boli založené rodičmi, ktorí boli nespokojní so systémom vzdelávania svojich detí. Deti sú v domácom vzdelaní zapísané v bežnej základnej škole, kam každý polrok chodia na preskúšanie. Na základe preskúšania dostanú deti riadne vysvedčenie. Nejde o naozajstnú slobodnú školu, je to však jediná možná forma voľnejšej formy vyučovania, ktorú naša legislatíva povoľuje.
Výhody slobodných škôl
- Slobodné školy môžu založiť rodičia a učitelia v oblastiach, kde je podľa nich takáto škola potrebná. Podporovatelia slobodných škôl argumentujú, že táto novovytvorená konkurencia štátnym školám zvýši celkové štandardy.
- Niektoré slobodné školy majú konkrétnu špecializáciu, napríklad hudbu, šport alebo technológie, a môžu sa rozhodnúť, že sa na túto oblasť zamerajú oveľa viac. Takéto školy vyhovujú deťom, ktoré majú určitý talenty alebo záľubu a chceli by mu venovať viac svojho času.
- Slobodné školy môžu byť umiestnené v rôznych typoch budov, ktoré sa už nepoužívajú, napríklad v obchodoch, kanceláriách, knižniciach ale aj kostoloch či nevyužívaných pamiatkach. To môže byť skvelý spôsob, ako vrátiť zabudnuté priestory späť do aktívneho, pozitívneho využitia.
- V niektorých slobodných školách nemusia učiť vyštudovaní pedagógovia. Nakoľko pri tomto type škôl sú učitelia skôr len pozorovatelia a sprievodcovia nie je potrebné pedagogické vzdelanie.
Ako prebieha učenie?
Spoločné učenie detí prebieha vo vekovo zmiešaných skupinách – čo podporuje spoluprácu a komunikáciu medzi deťmi a umožňuje prirodzené učenie sa detí navzájom. Spolupráca mladších a starších detí podporuje tiež vytváranie zdravého a bezpečného prostredia medzi deťmi, ktoré je silnou prevenciou výskytu šikany. Individualizované vzdelávanie umožňuje deťom objaviť a využívať svoj vlastný učebný štýl. Je podporovaná vlastná aktivita detí v učení. Deťom je umožnené sústrediť sa na im zvolenú činnosť podľa ich časovej potreby. Deťom, ktoré sú zvyknuté na to, že ich musí niekto viesť je poskytnutá podpora na plynulý prechod k samostatnosti a vlastnej iniciatíve. Deti sa učia najmä na praktických situáciách, všetkým, čo robia.
Aká je úloha učiteľa?
Učitelia sú najmä asistenti vzdelávacieho procesu, ktorí sa pripájajú k deťom, a tiež inšpirátori učenia. Poslaním učiteľov je podporiť samostatný vzdelávací proces.
Ako je organizované vyučovanie?
Učenie zahŕňa spoločné aktivity detí v skupine, ale aj individuálne aktivity. Učebný priestor umožňuje voľný prístup detí k pomôckam a materiálom. Deti majú možnosť voľného pohybu pri učení. To deťom umožňuje maximálne využívať pripravené prostredie, realizovať svoje nápady a aktivity a mať dostatok času na objavovanie, sústredenie, vlastné tempo a vzájomnú pomoc.
Ako sú deti hodnotené?
Deti nie sú hodnotené známkami ani podobnými nástrojmi, ktoré vedú k porovnávaniu výkonov a súťaživosti. Koncoročné hodnotenie je slovné. Sebahodnotením sa pousiluje sebaúcta a sebavedomie žiakov. Chybu sa žiak môže naučiť chápať ako prirodzenú vec a dôležitý prostriedok učenia.
Zdroj: Peter Grey: Svoboda učení
