Škola Summerhill je vo výchove a vzdelávaní niečím, čo si mnohí nedokážu ako niečo reálne ani predstaviť. Jej žiaci nemusia chodiť do školy a ak už v triedach sú, tak do veľkej miery ovplyvňujú, čo sa budú učiť, kedy, ako alebo kde. Príbeh tejto unikátnej školy je v ostrom kontraste s tým, čo zažívajú mnohé deti v tradičnom školskom systéme. Vznikol takmer pred 100 rokmi a jeho koncept existuje dodnes. S filozofiou školy nemusíte slepo súhlasiť a prijať ju bez výhrad. Každému pedagógovi, rodičovi, vychovávateľovi však môže poskytnúť nový pohľad na detstvo, výchovu, vzdelávanie a podstatu ľudskej slobody. Táto škola je provokatívna, znepokojujúca, ale určite v niečom aj inšpiratívna.
Škola Summerill sa stala celosvetovo známejšou vďaka filmu Summerhill z roku 2008, ktorý je natočený podľa skutočnej udalosti. Zachytáva najbúrlivejšie obdobie slobodnej školy Summerhill, kedy bola na školu podaná sťažnosť za nedodržiavanie povinných hodín výuky a dochádzky detí, čo obvykle vedie k zatvoreniu vzdelávacej inštitúcie. Dodržiavanie povinného vyučovania je však proti filozofii školy, preto sa riaditeľka Zoe Redheadová, dcéra zakladateľa A. S. Neilla, obrátila na súd. Súdny spor neskôr aj vyhrala a stanovisko súdu znelo, že škola sa má riadiť podľa svojich jedinečných kritérií, aby bola dodržaná jej osobitná filozofia.
Vznik školy
Demokratická škola Summerhill bola založená v roku 1921 Alexandrom Sutherlandom Neillom. Veril, že škola by mala byť ušitá dieťaťu na mieru, nie naopak. Tá jeho je vedená ako demokratická komunita, ktorá funguje na základe pravidelných školských stretnutí, ktorých sa môže zúčastniť ktokoľvek – personál, žiaci a všetci v nej majú rovnocenný hlas. Pôvodne bola založená v Nemecku. Neskôr bola presunutá do Rakúska a časom do Anglicka, kde nakoniec našla svoje miesto v Suffolku. Summerhill je vedená ako internátna škola a jej zariadenie predstavuje veľký viktoriánsky dom, ku ktorému patrí 11 akrov lesa a polí. Poplatky za žiaka sa líšia podľa veku dieťaťa. Škola podporuje mnoho žiakov s umeleckým nadaním, ktorí by v pravdepodobne v konvenčnom prostredí svoje nadanie nemali možnosť rozvinúť. Podľa riaditeľky Z. Readheadovej je dnes tendencia zobrazovať Summerhill ako miesto pre hnutie hippies, no jeho význam je dnes dôležitejší, než kedykoľvek predtým.
Výnimočná filozofia, ktorej neverí každý – Dieťa môže mať moc
Summerhill je výnimočná svojou filozofiou, ktorá dáva moc do rúk deťom. Tie sa v nej učia slobodne bez donucovacích metód. Všetky hodiny sú dobrovoľné a žiaci si môžu sami vybrať, ako budú tráviť svoj čas. Podľa myšlienky svojho zakladateľa – „úlohou dieťaťa je žiť svoj vlastný život – nie život, ktorý mu nadiktujú jeho úzkostliví rodičia alebo život podľa predstáv pedagóga, ktorý si myslí, že vie všetko najlepšie“.
Napriek tomu, že sa v tejto škole dáva do rúk moc deťom, taktiež tu slepo neveria v ich neomylnosť a bezchybnosť. Aj deti svojvoľne porušujú pravidlá a malo by sa s nimi o tom rozprávať a učiť ich niesť následky. Sloboda prináša so sebou aj zodpovednosť a tá je tu zastúpená viacerými formami. Dôležité je taktiež hľadať a vytvárať možnosti nápravy a prichádzať s riešením.
Aby žiaci dokázali lepšie kontrolovať svoj vlastný čas, zúčastňujú sa v škole samosprávnej komunity. Školské schôdze sa konajú trikrát do týždňa. Všetci majú rovnocenný hlas v rozhodovaní, ktoré ovplyvňuje každodenný život v škole, diskutujú o problémoch, vytvárajú alebo menia školské zákony. V podstate funguje na základe demokracie, rovnosti, slobody. Schôdze slúžia ako zákonodarná a súdna moc. Členovia komunity môžu robiť čokoľvek, čo chcú, pokiaľ ich činnosť neubližuje ostatným. Sloboda pre žiakov im umožňuje voliť hodiny, ktoré budú navštevovať podľa vlastného uváženia. Škola je však britskou vládou skôr tolerovaná, než vnímaná pozitívne, no kladné hodnotenie školskej inšpekcie naznačuje, že vzťah medzi školou a vládou sa zlepšuje.
Škola má vlastných verejných ochrancov práv, ktorí pozostávajú zo starších členov komunity. Ich úlohou je riešiť spory alebo fungovať ako prostredník pri riešení sporov. Ak sa konflikt nedá vyriešiť inak, musí zasiahnuť školské zhromaždenie – súdny dvor. Ten sa zaoberá členmi komunity, ktorí porušujú školské pravidlá. V takej malej komunite ako je Summerhill sa väčšina sporov a porušení pravidiel vyrieši. Pre osobu, ktorá pravidlá porušila, zhromaždenie navrhne a odhlasuje pokutu. Medzi pokuty patria dôrazné napomenutia, peňažné pokuty, strata výsad, pracovná pokuta a pod.
Špecifiká demokratického vzdelávania
Summerhill neuznáva pojmy ročník alebo forma vzdelávania. Deti sa vzdelávajú v súlade so svojimi schopnosťami v danom predmete. V jednej triede sú žiaci rôzneho veku. Nie je nič neobvyklé, že žiaci Summerhillu zložili maturitnú skúšku aj vo veku 14 rokov. Deti by sa mali vzdelávať tak, ako to samy cítia, nie tak, ako to určujú štandardy. Žiaci majú k dispozícii dielňu, v ktorej si môžu niečo vyrobiť, alebo umelecké centrum na rozvoj tvorivosti.
Žiaci v Summerhille sú rozdelení do ubytovacích zariadení podľa veku, keďže ide o internátnu školu. Každý z internátnych domov má svojho „rodiča“, ktorý dohliada na svojich zverencov. Je pre nich oporou, pomáha im a stará sa o nich.
Východiskom prístupu k žiakom v škole sú liberálne výchovné ideály. Liberálny prístup môže mať vo výchove a vo vzdelávaní svoje úskalia. Avšak rozvoj kreativity a osobnosti sa nemôže uskutočniť bez slobody a otvorenosti. Vyučovanie v Summerhille nemá pevnú koncepciu. Je založené na vzájomnej výmene a zdieľaní poznatkov. Učiteľ podporuje tvorivosť žiakov.
Absolventi školy dosiahli rôzne akademické tituly. Ich spomienky na štúdium a pobyt v Summerhille sa viažu na najšťastnejšie obdobia ich života. Mnohí študovali umenie, ale aj vedu, či právo. Vo svojich absolventoch zanechal stopu predovšetkým v demokratických princípoch. Sú to nezávislí jedinci, ktorí sú schopní si po celý život pestovať vnútornú slobodu a nenechať sa spútať konvenciami. Zoe Readheadová sa vyjadrila, že je dobré, aby absolventi boli nezávislí, no mali by byť schopní žiť a pracovať v spoločnosti. V škole vyrastajú ľudia, ktorí cítia, že majú svoj život pod kontrolou a zároveň odvahu ísť za svojím životným cieľom. V spoločnosti je navonok úspešnejší ten, kto vyštuduje právo alebo vedu, než ten, kto študuje umenie alebo remeslo. Ale to, či ste naozaj úspešní, by ste mali vedieť vy sami.
Hlavnou črtou, ktorá spája všetkých absolventov, je absencia strachu z neúspechu, strachu z autority, zo života a verejného odsúdenia.
Existujú ľudia, ktorí slepo poslúchajú a nie sú šťastní. Táto škola vraj produkuje šťastných ľudí, nezdeformovaných chorou rodičovskou láskou alebo spoločenskými vzorcami. Je to vraj ideálne riešenie nielen pre školské vzdelávanie, ale i pre fungovanie lokálnych komunít, čomu by napovedal aj trend komunít založených na domácom vzdelávaní.
Film z roku 2008 zobrazuje zápas školy so školskou inšpekciou a s britskou vládou z roku 2000. Točil sa aj priamo v priestoroch školy a žiaci tvorili komparz. Získal dve ocenenia od Britskej filmovej a televíznej akadémie.
Škola Summerhill mala veľa imitátorov, avšak mnohé školy podobného typu zanikli. Dnes polovica žiakov v Summerhille pochádza zo zahraničia, hlavne z Ázie, kde je školský vzdelávací systém extrémne prísny a náročný. V súčasnosti sa snažia myšlienky A. S. Neilla aplikovať v praxi komunity združujúce rodičov vzdelávajúcich svoje deti v domácom prostredí.
